Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)
1920-07-10 / nr. 153
snamenajú stále ohroienie nielen samotnej nemeckej vlády, ale všetkých susedných štátov boľševickými útokmi. Lioyd Ghorga navrhol, *sy vojenskí insíci oboch strán sa dohodli o navrhnutých ôíslioisob, o exakvovani ustanovení týkajúoich sa námorníctva a vidachoplavby, a aby Šéfovia spojenaokýoh delegácii sh dohodli so svojimi vojenskými analoi o návrhoch nemeokej vlááy. Zajtrá o 12. hodina daj á definitívna odpoveď na nemsoká návrhy. Sobôdsku skončili o 6. hod. 40 minátaob. Budúca schôdzka z*jtrá na poludnie. O maďarskej kríze. Badapešt, 8. júla (Mtk) (Cstk. fk) Ríšsky, správca poveril grófa Štefana Bethlena k vôli | rieSenia krízy nadviazal atyky so stranami. Boje s tureckými naclonaiistmi a Arabmi. Carihrad, 7. júl». (Hava*.) (K. k.) (Östk. tk.) Podlá súkromného osnámema Mnstafa Kemsl psia nariadil vraj vieobeonú mobilisáoin v Auutolii a násilný odvod vietkýoh bojaiohopnýoh mniikýoh bes roadiela náboženstva. Amsterdam, 8. júla. (E. k.) (Čdk. fk.) .Daily Mail" pile, že podľa avesti z Carihradu Franoúsi chystajú sa obsadiť arabské pásmo v Sýrii a že ož vylodili v Alexandrii 12.000 ohiapov. Kronika, — Šlendríanstvo a či zlomyseľnosť? Turčixnsko -sv - martinský okresný súd poslal »citácia« pod číslom 1022/920, do Slovenskej Lnpče a na doručujúcom lístku bolo razítko — podlhovasté — s nápisom »Turóczszentaiártonl Air. járásbíróság« a pod nim bola nasledovná adresss: »Sir. járásbíróság« a tiež pod nim razítko »Túréczszentmárton«. — Toto sa stalo 1 júla 1920 v okresnom súde v Turčianskom Sv. Martine Opytujeme sa, kto je povolaný, aby bdel nad zachovávaním zákonov a nariadení? Na túto otázku by nám azda okresný aúd v Turčianskom Sv. Martine mohol odpovedať. Doňo Sustek. Po»n. redakcie. Je to naozaj nepochopiteľné, že turčiansko sv.-martinaký okresný súd ešte «potrebuje maďarské razftka a to s označením •Kir jirásbiróság«! Sme v česko-slovenskej republike alebo nie?! — Oslava Jána Húsa v Trenčíne bola 5. júla večer. Slávnosť riadil Sokol pri spoluúčinkoval posádky. Slávnostným rečníkmi boli dr. Jer Janoška a ev. kúrát Rosenzwdg. Po slávnosti zaspieval abor Sokola »Hranice vzplála...« a posádková hudba zahrala obe naše hymny. Na hrade pri Matúšovej studni bola zapálená hranica. V nasledujúci deft v slávnosti sa pokračovalo na ihrlšti v sfhcti; slávnosť začala s* spevom »Kdo jste Boží.bojovníci.« Rečník, opäť ev. karát Rosenzweig, ktorý objasnil pamiatku Husovu s Českého stanoviska, za nim púchovský ev. farár Vladimir Roy objasnil idey Husove so slovenského stanoviska. Medzi týmito dvoma rečami boia deklarovaná Macharova »Husova matka« J-nkom Palicom. — Franklína Roossweita vyvolili za demokratického kandidáta na bodnost vicepräzidenti. — 4. štátna pôžička bude sa upisovať v auguste. »Národní Listy« oznamujú, že 1. augusta začne sa upisovaf 4. Štátna pô žička. — Štrajk železničných robotníkov a zamestnancov na Vrútkach je skončený. 9. júla začali nž všetci pracovať. Ako počúvame, správa Košicko-bohumlnckej železnice vyhovela podmienke štrajkujúcich o väčšie pridelenie múky. — Process proti boľševickým komisárom v Budapešti prerušený. Z Budapešti oznamujú: Súdobné pokračovanie proti bývalým ľudovým k misárom prerušili, lebo obrancovia obžalovaných študujú súdné aktá. — Poslanecká snemovňa bude zsssdat do 10. júla? Podľa »?ráva Lidu« poslanecká unemovfta bude zasedaf len do 10. júla. Potom bude letovat. — Firnajs, klia, šelak, farby, laky, emaily, oleje, modrú Bkalicn najlepšie kúpite n Fr. Viktorinai, materiálny obchod v Hradci Králové. Cenník Vám pošle zdarma. (1149) Vyzvanie na legionárov. Bratia leg onári všetkých zahraničný oh č.-i. vôjsk 1 My, ktorí sme i okolia Ž liny a Veľkej Bytie, sfdeme sa 26. júla v Žiline n Folkmana. Sldome sa k vôli zorganiiovania sa a k vôli tom o, aby sme rioiiU, ako sa máme chovať kn sohôdske, ktorá bade 8. angast» ▼ Bratislave, ói pôjdeme vietoi a ôi si vyvolime aástnpeov. Pohovoríme si o z&aadáob, na ktorých by bolo treba vybndovat organizácia slovenských legionárov. Z* výbor: Vavrinec Bednár, frano, ieg. Prtsujssl, iltlcé i hospodárstve jíospedárske a ebchidnô styky našsj republiky 8 Balkánom- z Prahy ozaamajú : O niekelko dcí odíde do Belehradu hospodárska missis, — na čele s mioistrom zahraničného obchodu dr. Hotovccm — vyslaná česko-slo vénákon vládon rokovať o hospodárskych otázkach medzi Juhoslovanskom a Oesko slovenskou republikou. V tie isté dni príde do Belehr&da i minister zahraničia dr. Beneš. Pôjda ej odborníci vyslaní ministerstvom zahraničného obchodu do Sofie a do Bucuresli. 8lovenské priemyselné podniky a exportné firmy ktoré chcú nadoiagat pevné obchodné styky s Juhoslovanskom, nech pošlú offerty, cenníky a podmienky (v dvoch exemplároch) na „Ústredný 8väe Česko-slovenských priemyselníkov“, Bratislava, Julius Andtássy 4/II Umenie, veda a literatúra. Peter Bella Horal: Piesne z ďaleka u iné verše. Vydal F. Klimeš v Liptovskom Sv. Mikuláši, 1920. Strán 170. Kor 12—. Milá sbierka básní nášho ľudového, obľúbeného básnika Horela, ktorý tak tragicky skoro hladom zakončil v Pešti svoju pozemskú pút. Ale ešte žil cez prevrat, ešte sa dozvedel o slobode svojho národa, za ktorou tak túžil, o ktorej tak túžobne spieval Horal je v svojich básňach lokálpatriotom, je básnikom Liptova, liptovských hôr a potokov, liptovských Tatier, liptovských lúk Vzdialený od syojho rodiska, v Fešti medzi štyrmi stenami, hlavnou strunen jeho lyry je túžba z cudziny po domove, a nesčíselnekráf sa opakuje a zamieňa tento moment. Ako sokol, ktorého za mladi vzali do sveta cudzieho a ktorém t odobrali voľnosť, ktorého môžu choval akekoľvek, napájať zpod skaly, jednako neprestane túžiť a tiahnuť »ku tatranským horám« : ták i básnik náš nemôže zabudnúť na svoj rodný kraj ani v radovánkach veľkého mesta. Cíti sa tam otrokom, a až v tom veľkomestskom vážení sa naučil vážiť si slobodu: svoboda, svoboda, sladké potešenie, vtedy (a stet ľúbi, ked ta viac až nenie| Tesknie za rodným krajom svojim tak, že částo mu oko zájde slzou. A teší sa tým. že ked t»« i nenoio súdené bývať v rodnom kraji, môže aspoft snívať o ňom: Môžem o ňom snívať, i vo dne, i v noci... Nech ti je, Liptov môj, Pán Boh na pomoci 1... Keby ti tak bolo, ako ľúbim ťa ja: v svete by nebolo šťastnejšieho kraja 1 A ako predmetu svojej lásky, dáva Liptovu dobrú noc, pozdravuje ho z rána i z večera, mysli na ft, ked uzrie hviezdnaté nebo, ked zazrie vrhu, ked začuje šum hájika, všetko, všetko upomína ho na rodný kraj Žiadal by si ešte aspoft prejsť sa šírym poľom v tom kraji, i keď by ho tam už nik nepoznal. A všetko, čo upomína ho na rodný kraj, je mu milé a vzácné: i sladká pieseň ľudu, i kvitnúca jabloň. S takouto redoláskou prirodzene v cudzine život básnikov je ako — — — pozdné na poli klasy, nimiŽ chlad metá: v pamäť len prešlé idú mi časy a divné letá... Život trápny, žalostný, samá túžba, samé tesk nenie. A v tomto sebasúžení, ukájanom žehná ním svojmu rodnému kraju u prosbami zaň, vždy vypuklejšie a určitejšie vystupuje pred dušu jeho túžba: môcť v rodnom kraji skloniť hlavu. Častejšie a rozmanité vyslovuje básnik túto svoju túžbu. Smutné, že mu to nebo'o dopriane. Živlom poezie Horalovej je pleseň, ľudová pieseň, popevok a popri tom ballada On nielen sám priznáva ale vycítiť to i z jeho tvorby, ie odchovancom Indovej peede. I celá povaha jeho je taká. Spev plynie mu od srdca, úprimne, bez všetkej strojenosti, umelkárstva, prirodzene. Ak kde-tu dtmá, p emýšía, ak chce podať sveje reflekcie o niečom, cítime, Že nie je svoj. Ale prosto, obyčajne sa vysloviť to je pravý spôsob Horalov. I preklady, ktoré si volil, poukazujú na to: volil si len básne svojej peveckej povahe primerané. Alebo ballady jeho aké sú úchvatné svojou prostotou, obyčajnosíou. Povedali by sme, že také môže tvoriť len básnik z fudu. Vojna poskytla básnikovi niekoľko motívou k balladám, ták ako i Rázusovi; ale u Rázusa cítime umenie básnické, u Horala cítime bezprostrednosť deju a citu. Aká dojímavá je i vo svojej prostote ballada na str. 143, ked vnuk sa lúči so starou matkou, sľúbia si, že sa sídu a neopustia, ale stará matka umiera doma, .vnuk na bojišti, a sídu sa až v nebi. Alebo syn sfubsje matke, že ju neopusti že sa yráti, i vráti sa, ale matku nájde ®ž v hrobe. Potom matkina raka, aid, Pieseň a ballada sú hlavné, ba skoro výlačné formy ľadovej poezie A Horal i v piesní i v ballade je doma, je svoj; to je živel jeho Iné sa mu tak nedarí. Je on ľudový básnik opravdový v pravom slova smysle. I zíndovely niektoré piesne jeho, ako »Vravia ľudia, že som ja taký«, alebo »Materinská moja reč«, ktoré majú už i svoje sápevy. A ked sa známymi stanú piesne a ballady jaho, veríme, že mnohé z nich stanú sa národnými. Horal je slovenský Heyduk. Ako by sa bol nčil od neho spievať tak ľahko, tak vľúdne, tak okúzlive. Ho al si osvojil úplne spôsoby ľadovej poezie slovenskej, alebo sa zrodil s nimi. Hladká, lahodná forma jeho popevkov, jeho slovný výraz i celý ideový svet jeho je zo sveta ľudového, ľudovej poezie. Rýmy jeho sú nehľadané, často len assonanc a, často zlé, slabé rýmy, ale nahrádza ich dobrota hojnosťou, že rýmujú polverše s koncami veršov, ako vták ku vatre, čo svieti na Tatre, duch môj kn vám letí, — moje mladé svety!! I obrazy jeho sú ľadové, prosté, porovnania krátke; vety pro té; samá diminutive, samý cit To všetko sú vlastnosti poezie ľudovej Vydanie je vknstié Oycdom napísal Hájomil niekoľko teplých slov o poézii Horalovej, precítiac ako krajan, celú hĺbka rodolásky a túžby jeho po domove. Len škoda, že vydanie nie je úplné Myslím že i mnohé vlastné básne Hora-, love ostaly ešte po časopisoch, najmä mnoho jeho podarených prekladov vystalo. A dnes, ked podobné knižky čítava i študenstvo, bolo by na mieste starať sa o úplnejšia vydania. Horal má svoju cenu a svoj význam i takto, ale škoda pekným pôvodným i preloženým básňam jeho ležať v zaprášených časopisoch. _________ Dr. P B-k. Svétem za swobodcu. Omd če ku- Blovenskéfto legionári». Napsai Ferd. Písecký. Nákladom ústŕedníbo nakladstelatví, kníhknpeetví u papírníetví česke-slovenského v Prase Vil Jozef Rašln spclečnoat b r. o. Strán 201, 8°. Cena K 18'— Autcr knihy, kapitán Piasský, patrí medzi tých českých ladí, ktorí 8 nadšením prišli na Slovensko bned po prevrate, aby sloboda, vydobytá zbraňami legionárov, bcla zachovaná prácou kultúrnou, ne blučnau síce, ale obetivou a mnoboslubnou. Zs krátky čaa svojou aktivitou stal sa známym ns celom Slovensku. Písecký pri opisovaní svojich bohatých zkásenosti má neobyčajné šťastie v plastickom líčení dejín a čitateľa iste a ľahko uvedie v prúd svojich myšlienok, kttrá zachovávajú vzácne memoáre z bojov našich legionárov a stváraní sa celej našej revolučnej armády. On podáva nám možnosť vniknút do zákalisia revolúcie, kde sa stretáme so z&cjí mavými epizodmi zo života jej hlavných pred .staviteľov, Masarjka a Štefánika, s ktorými sa ^spisovateľ ako pobočník Štefánika, osobne stýkal ' Kniha je písaná slohom románovým, psychologicky f silným s rozdielom, že každá jej strana je sku točneefon. Dielo je illustrované prof. A, Krátkym. Odporúčame všetkým, najmä legionárom, ktorí i tu vidia odzrkadlený kus svojho života v Rusku. Oriešky, časopis pre deti. Vychodí mesačne raz. Da roka 16 čísel. Predplatné 8 korún. Jednotlivé číbIo 80 halierov. Vydáva Ján Párička v Ružomberku. Znamenite redigovaný, ľahkým, pre deti pri meraným štýlom písaný časopis. Obsahové i furman sa úplne poráša na Béžové »Noviny Malých“. Vyšlú I dosial 7 Čísel, všetky rozmanitého, zábavného a bohatého obsshn. Odoorúiame n. ur.iteľnm