Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)

1920-09-18 / nr. 212

na vašu statočnú prúcu. Naším cieľom ostanú ideále, ktoré nás viedly od prevratu, idey poriadku v republike a jeho zaistenie. Tým získame si istú potrebnú podporu N. S. Potom po francúzsky prosil zástupcov francúzskej missie, aby ani jemu neodopreli odbornej a vedeckej rady v otázkach organizácie a velenia vojska. Čo to značí?! (Pôvodná zvesť Nár. Novín.) V Prahe je 16-členová poľská delegácia, ktorá rokuje s našou vládou o železničných otázkach, o Spiši, Orave a Tešínsku a to na základe roz­hodnutia najvyššej rady z 28. júla t. r. Pozoruhodné je, že Poliaci všakovak pro­tivia sa vyznačeniu hraníc v Tešínsku a žiadajú predbežne ten vyznačenie hraníc v Orave a vo Spiši. Zvláštna situácia pri hlavnom orgáne! č. - sl. sociálno - demokratickej strany! »Práva Lidu.« Praha, 16. septembra. (Čstk. fk.) Personál re­dakcie, administrácie, expedície a tlačiarne „Práva Lidu“ utvoril dnes predpoludním radu, ku ktorej j pribraii i robotníkov pražských fabrík. Utvorená j rada vyhlásila, že prejíma celý podnik pod svoju! ochranu, dokiaľ sjazd strany nevyvolí nový vý- j konný výbor. Noviny chce viesť neutrálne oproti; všetkým smerom v strane sa vyskytujúcim a pra- í covať bude na smiernení konfliktu v strane a na' udržaní jednoty strany. Toto chce zaviesť najmä cenzúrou v redakcii „Práva Lidu.“ Cenzorom bude^ od dnešného dňa spisovateľ Kamil Zeman (Ivan Olbracht), ktorý sa v týchto dňoch vrátil z Ruska Vydavateľ „Práva Lidu“ poslanec Némec a šéf­redaktor Stivín protestovali proti tomuto uzavretiu, j a chcú sa zriecť svojho úradu. Všeobecné zásobovanie ľudu obuvou. V najbližšom čase začne sa podľa nariadenia ministra pre zásobovanie ľudu v Prahe, všeobecná akcia zásobovania obuvou ľudu a to najmä fa­brických, a poľno hospodárskych robotníkov, úrad­níkov a vôbec všetkého nemajetného ľudu. Prideľo­vaním obuvi pre Slovensko poverili Hospodársky úrad pre S'oveasko v Bratislave, na ktorý treba adressovať všetky prihlášky, prosby atd. V prvom rade dajú obuv robotníctvu všetkých fabrík a veľkostatkov na Slovensku. Vyzývajú sa všetky správy fabrík a veľkostatkov, prípadne robotnické organizácie, aby začaly hneď popis robotníkov, ktorí na obuv reflektujú. Na obuv uá nárok i robotníctvo v každej obci sa nachodiace, ktoré nech odovzdá svoj spisok (sóznám) prísluš­nému notárskemu úradu, ktorý potom ho odošle na Hospodársky úrad pre Slovensko v Bratislave. Ručne robená robotnícka obuv z pravej trvan livej kože, vo všetkých veľkostiach (od čísla 39 — 46) bude štát 162-80 kor, zo žltej kravskej kože 206 -0 kor., strojová obuv tiež z pravého materiálu s podkovkami a cvočkamí, alebo i bez nich 159-50 až 203-50 kor. Všetkým fabrikám, veľkostatkom a robotníckym organizáciám pošlú hned na žiadosť i vzorky obuvi na dobierku. Pri hromadných objednávkach treba poslať 50% »» obuv vopred, druhých 50% treba zaplatiť po dostaní obuvi. Vybavením zásielok bolo poverené Ústredné družstvo (textilné oddelenie) v Bratislave, ktoré i po stránke komerčnej vykonáva celú akciu. Vzorky robotníckej ohuvy p e mesto Bratislavu a okolie možno osobne obzrieť v Ústrednom družstve, v kancellárii textilného oddelenia. Očakávať možno, že potreba bude značne veľká, preto žiada Hospodársky úrad, aby prihlášky posielali čím najskôr. Posielanie obuvi začne sa až v polovici októbra. Po zakončení akcie obuvou, prikročí sa k zá­sobovaniu robotníctva lacnou bielizňou a látkami. Zvesti zo zahraničia. Paderewski o malej dohode. Paríž, 14. septembra. ÍAgence Havas) (Čstk. f«.) V dihom rozhovore s redaktorom novín »Petit Journal« vyhlásil Paderewski: Jestli Poľsko uzavre s Ruskom mier, z toho vyplíva uznanie sovietov ako vlády »de fact « ale ne ako vlády »de jure«. Ohľadom malej dohody Paderewski pripomenul, že on hlásal myšlienku malej dohody už v Ame­rike a präddent Masaryk sa k nej pripojil. Poľsko podáva obe ruky Rumunsku, a nič ho nedelí od Srbov, Horvatov a Slovincov. Chce zachovať dobré styky s Cechmi, ľutuje však, že Česi a Slováci nenašli v otázke tešínskej spôsobu, ktorý by bol umožnil úplné a bezvýhradné priateľstvo. Polsko statočne zac ová rozhodnutie veľvyslaneckej kon­ferencie, ktorému sa muselo podrobiť a to v chvíli najväčšej tiesne. Bola by stačia malá zmena, aby riešenie tešínskej otázky bolo uspokojivým pre obe strany. Vynútené rozriešenie zanecháva v Poľsku pocit rozhorčenia kíorý íahko nevymizne. Páde revskí pokladá za možné utvorenie nových skupín, vyhlasuje však, že Poľsko .nevstúpi do nijakého spojenectva, prvou zásadou ktorého by neb la vďačnosť, vernosť a bezpodmienečná dôvera k Fran cúzsku. Bulharsko pre konfederáciu s Juho­slovanskom. Z leta do zimy. Rozpomienky na tatránsku vychádzku 6. a 7. sept. 1920. Píše: Sielnický. (Pokračovanie.) Má to byť k vôli komodite. Ale nie vždy je tom i tak. Neraz starý, interessantný chodník je komodnejší, ako nový. Či to — reku — táto pre­Stambulijsky predloží v najbližšie dni juhoslovanskej vláde návrh politickej a hospodárskej konvencie bulharsko juhoslovanskej. Stambulijsky je horlivým prívržencom konfederácie s Juhoslovanskom a naj­užšieho priateľstva s Česko-Slovenskom. Poľskoruské boje. Čo oznamujú Poliaci? Varšava, 16. septembra. (Pta. Kk.) (Čstk. fk.) Zvesť s frontu i5. t. m.: Na južnom fronte naše vojská prevročily spoločne s ukrajinskou armádou dniesterskú línia pri Jezupole a Haliči a v ťažkých bojoch obsadili sme východne od Haliča Micha­­lovku a Boľšovce. Severne medzi Gnilou Lipoú a Svirzou dostihli sme čiary Ma tiuov—Konín—Ze­­gerze—Podkonin. Na ostatných častiach fronta v Malopoľsku obyčajná výzvedná činnosť. Východne od Vladimíra Volynského naše vojsko postupuje víťazne napred. Nepriateľský protiútok v kovelskom území sme odrazili. Severo-východne,. od Kovela vydobylo vojsko generála Balachoviča Kameň Ka­­sirsky, priviedlo 1000 zajatých, ukoristilo celú batteriu, 400 vozňov a mnoho diel. Východne od Kobrina prekročili sme líniu Bug—Dnieper. Se­verne od Kobrina rozprášili sme nepriateľa. Pri­viedli sme 150 zajatých a ukoristili 16 guľometov. Nepriateľ, ktorý zanechal na bojišti 600 ranených a mrtvých, ustupuje smerom na Pružany. Na Svis­­loči nepriateľ ustúpil na východný breh. V okolí Šuvaliek obyčajné boje s prednými oddielmi. Poľsko mobilizuje. Moravská Gstrava. 15. septembra. (PTA.) (Čstk. ftc.) »Monitor Poľskí« uverejňuje vyhlášku ministra vlády o povolaní ročníkov 1885—-1889 do vo­­jennej služby. Prepiaté zvesti o zemetrasení. Rím, 16. septembra. (K. k. stefani.) (Čstk. fk.) Oproti zvestiam v cudzine rozchýrenýrn o účinku nedávneho zemetrasenia z Talianska oznamujú : Katastrofou postihnutý vrchovatý kraj je iba málo obydlený. Škoda zostala omedzená na malé obce roztrúsené po kraji. Podľa úradného oznámenia obeti je 174. Vláda urobila ihneď všetky poriadky, vyslala tam vojsko, poslala živnosť atd. Poľsko liíovské pokonávanie. Varšava, 16. septembra. (Radio) (čstk. fk.) Včera začalo sa v Kalvárii poľsko litovské poko­návanie. Monarchisti pri práci. BESEDNICA. Myšlienky. Na vrchu ozrutnom rodia sa myšlienky tiché a žhúce otcom ich blesk, matkou jedlice švárne a do neba pnúce, svárliví rodičia, deti z tej kliatby tiež svoj k svojmu stoja, jednej je milejší otec-blesk, druhej zas matička-chvoja, jedna tam blúdi snád s otcom kdes’ v dalekých čier­navých mračnách, druhá zas tíško sa rozlieha po horách, zelených pastvách, jedna snád miluje divého orkáua veselý mazúr, druhá zas v náručí objíma neverný nebeský azur, jedna sta orol sa nad('priepasť[hlbokú, bezodnú vznáša, iná sa v jazere kúpa, čo číručký kryštál a krása, občas len, v noci snád zplápolá túha, ked jedna z nich zalká prečo sa nestretnú, prečo ich delí tá obrovská diaľka? Daromné, osud im nepraje objatia vášnivých minút, niet čo by spájalo, musia len z daleka smutno si kynúť ..I Banská Hodruša. Emil Boleslav Lukáč. Belehradská Politika uverejňuje rozhovor s bul­harským vyslancom v Belehrade Kostom Todoro­­vičom, ktorý medziiným vyhlásil, že jeho cieľom je obnoviť priateľské styky medzi Bulharskom a Juhoslovanskom. Terajšia bulharská vláda je za najúprimnejšie priateľstvo eventuálne i za konfe­deráciu Bulharska s Juhoslovanskom. Podlá Slo­venského Národa bulharský ministerský predseda mena nesúvisí s povahou dnešného ľudského po­kolenia. Predtým boli ľudia vari otvorenejší, rov­­nejší, priamejší. Dnes už každý hľadá len „krivé cestičky“ a „kľukaté chodníčky“. A nie rovno, ale úlisné: raz na pravo, raz na íavo domáha sa cieľa. Nuž i my sme sa tak sem a tam, s boka na bok strcali. Neďaleko od toho miesta, kde sa nový chodník od starého odráža, je turistom známa skala Ohnisko. Pravda, o pahrebe a začadení dnes už ani chýru. Asi dvojmetrová skala, kosodrevím porastená, nahýňa sa na chodník Nikde nijakého nápisu, ni­jakého znaku. Čo tam po skale. Ale hneď povyše nej v tráve ťažko viditeľné stopy nevychodenéko chodníka. To je chodník na Lomnický. Zapamä­tajte si turisti! Tam, kde je hrebeň Lomnického akoby pretrhnutý, je sedlo Lomnického štíta a po­niže neho zľava, ako sa nahor dívame, vidno — elegantne po turisticky povediac: jaskyňový otvor, — proste po slovensky reknúc: dieru do skaly. A prosto tej diery dvíha sa od Ohniska chodník na Lomnický. Najprv skalnatým, trávou tuho po­­rasteným úšustom, potom skalnatým žlebom. Ako to už býva, veselá myseľ a dobrá vola nás neopúšťala. Veru nie nadarmo hovorí Hvie­zdoslav o horách v predspeve Hájnikovej ženy medzi iným: „a už ju máme: mysel hravú“. Inalude to badať. Celkom inakší je v prírode, ako doma: shovorčivejší, štebotnejší, žartovný. Tie žarty bývajú pravda, už ako v divej prí­rode, velmi často divé a „zábavno-poučné.“ Ale žarty na bok, lebo to je nie žart: isť bez oddychu dve hodiny a rebriť na sebe takto, čo by : človek ako nechcel, jednako len dobre napakovanú kapsičku, čiže chrbetnicu. V tom hvizd. Aha! Mercúň 1 Dolu v doline neďaleko potoka zpopod hodného balvána vykúkal. Ta za ním. Samý prvý brat Čech inž. J. M. Malý, ako ja, ale šikovný, ale nie do hôr oblečený. Obyčajné šaty, remenná Paríž, 13. sept. (Agence Havas,) (Čstk. fk.) 2 L známych rakúsko-uhorskýeh a juho'nemeckých monarchistov prišlo z9. augusta do Lucernu, kde konferovali s tan ojšími monarchistmi najmä sBerch­­toldom. Povzbudzovali Karla Habsburga obnoviť monarchiu. taška, akú agenti nosievajú, a dáždnik. í sme si z neho žarty robili, že je primerane dnešnému obchodno-keťaskému duchu vystrojený. Ešte i v Tat­rách hľadá obchod. Nedivil by sa, keby nejaký končiar kúpil — vyše maximálnej ceny. (To by boly „maximálná“ ceny/na tie výšavy 1) Ale chytro za mercúňom, aby neušiel. Už i druhý inženier J. S. spúšťal sa dolu stráňou do doliny. Ostatní dvaja „inžiniera“, I. R. a I. V. dívali sa na vý­pravu. Hja! Dnes všade treba „vilžilierov.“ Treba mercúna akurátne po inženiersky lapiť a o život pripraviť. Nuž na to sa i ja podívam a ukážem mercúňom, ako majú po doline hvízdať I zlava i sprava spravili sme útok na balvan. Všade pod ním hlboko do zeme otvory, do ktorých sa náš mercúň schoval, ako do diery. Ticho tam čupel vo veľkom strachu A ešte pred ch vílou ako si vyhvizdoval. Veru hej 1 Bude nás ešte čakať. Bol by aj blázon dať si zo svojho sadla na rheumu. Lebo je to vraj na to' dobré. Vari sa ešte od nás má dať „namastiť“, keď má svojej masti dosť. S dlhým nosom štvierali sme sa hore strmou stráňou na chodník. Po snehu. Tam ho už bolo dosť, čo i nie po kolená. Zasa nové vyrazenie. Na skale vedia chodníka nápis. V jednom riadku „Él magy“ a pod ním v druhom riadku „ar.“ Iste heslo: El magyar, áll Buda még. Dobre. Lenže buďte aspoň šikovnejší. Lebo takýmto činom umožníte, aby si niekte spravil s žart a vytrel prvú nohu z litery „m“ a pred „ar“ ! primeranú inú literu nakreslil. Hla! Aký zvrat irónie 1 (Pokračovanie.) Mm iroúme Mm i

Next