Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)
1920-09-18 / nr. 212
na vašu statočnú prúcu. Naším cieľom ostanú ideále, ktoré nás viedly od prevratu, idey poriadku v republike a jeho zaistenie. Tým získame si istú potrebnú podporu N. S. Potom po francúzsky prosil zástupcov francúzskej missie, aby ani jemu neodopreli odbornej a vedeckej rady v otázkach organizácie a velenia vojska. Čo to značí?! (Pôvodná zvesť Nár. Novín.) V Prahe je 16-členová poľská delegácia, ktorá rokuje s našou vládou o železničných otázkach, o Spiši, Orave a Tešínsku a to na základe rozhodnutia najvyššej rady z 28. júla t. r. Pozoruhodné je, že Poliaci všakovak protivia sa vyznačeniu hraníc v Tešínsku a žiadajú predbežne ten vyznačenie hraníc v Orave a vo Spiši. Zvláštna situácia pri hlavnom orgáne! č. - sl. sociálno - demokratickej strany! »Práva Lidu.« Praha, 16. septembra. (Čstk. fk.) Personál redakcie, administrácie, expedície a tlačiarne „Práva Lidu“ utvoril dnes predpoludním radu, ku ktorej j pribraii i robotníkov pražských fabrík. Utvorená j rada vyhlásila, že prejíma celý podnik pod svoju! ochranu, dokiaľ sjazd strany nevyvolí nový vý- j konný výbor. Noviny chce viesť neutrálne oproti; všetkým smerom v strane sa vyskytujúcim a pra- í covať bude na smiernení konfliktu v strane a na' udržaní jednoty strany. Toto chce zaviesť najmä cenzúrou v redakcii „Práva Lidu.“ Cenzorom bude^ od dnešného dňa spisovateľ Kamil Zeman (Ivan Olbracht), ktorý sa v týchto dňoch vrátil z Ruska Vydavateľ „Práva Lidu“ poslanec Némec a šéfredaktor Stivín protestovali proti tomuto uzavretiu, j a chcú sa zriecť svojho úradu. Všeobecné zásobovanie ľudu obuvou. V najbližšom čase začne sa podľa nariadenia ministra pre zásobovanie ľudu v Prahe, všeobecná akcia zásobovania obuvou ľudu a to najmä fabrických, a poľno hospodárskych robotníkov, úradníkov a vôbec všetkého nemajetného ľudu. Prideľovaním obuvi pre Slovensko poverili Hospodársky úrad pre S'oveasko v Bratislave, na ktorý treba adressovať všetky prihlášky, prosby atd. V prvom rade dajú obuv robotníctvu všetkých fabrík a veľkostatkov na Slovensku. Vyzývajú sa všetky správy fabrík a veľkostatkov, prípadne robotnické organizácie, aby začaly hneď popis robotníkov, ktorí na obuv reflektujú. Na obuv uá nárok i robotníctvo v každej obci sa nachodiace, ktoré nech odovzdá svoj spisok (sóznám) príslušnému notárskemu úradu, ktorý potom ho odošle na Hospodársky úrad pre Slovensko v Bratislave. Ručne robená robotnícka obuv z pravej trvan livej kože, vo všetkých veľkostiach (od čísla 39 — 46) bude štát 162-80 kor, zo žltej kravskej kože 206 -0 kor., strojová obuv tiež z pravého materiálu s podkovkami a cvočkamí, alebo i bez nich 159-50 až 203-50 kor. Všetkým fabrikám, veľkostatkom a robotníckym organizáciám pošlú hned na žiadosť i vzorky obuvi na dobierku. Pri hromadných objednávkach treba poslať 50% »» obuv vopred, druhých 50% treba zaplatiť po dostaní obuvi. Vybavením zásielok bolo poverené Ústredné družstvo (textilné oddelenie) v Bratislave, ktoré i po stránke komerčnej vykonáva celú akciu. Vzorky robotníckej ohuvy p e mesto Bratislavu a okolie možno osobne obzrieť v Ústrednom družstve, v kancellárii textilného oddelenia. Očakávať možno, že potreba bude značne veľká, preto žiada Hospodársky úrad, aby prihlášky posielali čím najskôr. Posielanie obuvi začne sa až v polovici októbra. Po zakončení akcie obuvou, prikročí sa k zásobovaniu robotníctva lacnou bielizňou a látkami. Zvesti zo zahraničia. Paderewski o malej dohode. Paríž, 14. septembra. ÍAgence Havas) (Čstk. f«.) V dihom rozhovore s redaktorom novín »Petit Journal« vyhlásil Paderewski: Jestli Poľsko uzavre s Ruskom mier, z toho vyplíva uznanie sovietov ako vlády »de fact « ale ne ako vlády »de jure«. Ohľadom malej dohody Paderewski pripomenul, že on hlásal myšlienku malej dohody už v Amerike a präddent Masaryk sa k nej pripojil. Poľsko podáva obe ruky Rumunsku, a nič ho nedelí od Srbov, Horvatov a Slovincov. Chce zachovať dobré styky s Cechmi, ľutuje však, že Česi a Slováci nenašli v otázke tešínskej spôsobu, ktorý by bol umožnil úplné a bezvýhradné priateľstvo. Polsko statočne zac ová rozhodnutie veľvyslaneckej konferencie, ktorému sa muselo podrobiť a to v chvíli najväčšej tiesne. Bola by stačia malá zmena, aby riešenie tešínskej otázky bolo uspokojivým pre obe strany. Vynútené rozriešenie zanecháva v Poľsku pocit rozhorčenia kíorý íahko nevymizne. Páde revskí pokladá za možné utvorenie nových skupín, vyhlasuje však, že Poľsko .nevstúpi do nijakého spojenectva, prvou zásadou ktorého by neb la vďačnosť, vernosť a bezpodmienečná dôvera k Fran cúzsku. Bulharsko pre konfederáciu s Juhoslovanskom. Z leta do zimy. Rozpomienky na tatránsku vychádzku 6. a 7. sept. 1920. Píše: Sielnický. (Pokračovanie.) Má to byť k vôli komodite. Ale nie vždy je tom i tak. Neraz starý, interessantný chodník je komodnejší, ako nový. Či to — reku — táto preStambulijsky predloží v najbližšie dni juhoslovanskej vláde návrh politickej a hospodárskej konvencie bulharsko juhoslovanskej. Stambulijsky je horlivým prívržencom konfederácie s Juhoslovanskom a najužšieho priateľstva s Česko-Slovenskom. Poľskoruské boje. Čo oznamujú Poliaci? Varšava, 16. septembra. (Pta. Kk.) (Čstk. fk.) Zvesť s frontu i5. t. m.: Na južnom fronte naše vojská prevročily spoločne s ukrajinskou armádou dniesterskú línia pri Jezupole a Haliči a v ťažkých bojoch obsadili sme východne od Haliča Michalovku a Boľšovce. Severne medzi Gnilou Lipoú a Svirzou dostihli sme čiary Ma tiuov—Konín—Zegerze—Podkonin. Na ostatných častiach fronta v Malopoľsku obyčajná výzvedná činnosť. Východne od Vladimíra Volynského naše vojsko postupuje víťazne napred. Nepriateľský protiútok v kovelskom území sme odrazili. Severo-východne,. od Kovela vydobylo vojsko generála Balachoviča Kameň Kasirsky, priviedlo 1000 zajatých, ukoristilo celú batteriu, 400 vozňov a mnoho diel. Východne od Kobrina prekročili sme líniu Bug—Dnieper. Severne od Kobrina rozprášili sme nepriateľa. Priviedli sme 150 zajatých a ukoristili 16 guľometov. Nepriateľ, ktorý zanechal na bojišti 600 ranených a mrtvých, ustupuje smerom na Pružany. Na Svisloči nepriateľ ustúpil na východný breh. V okolí Šuvaliek obyčajné boje s prednými oddielmi. Poľsko mobilizuje. Moravská Gstrava. 15. septembra. (PTA.) (Čstk. ftc.) »Monitor Poľskí« uverejňuje vyhlášku ministra vlády o povolaní ročníkov 1885—-1889 do vojennej služby. Prepiaté zvesti o zemetrasení. Rím, 16. septembra. (K. k. stefani.) (Čstk. fk.) Oproti zvestiam v cudzine rozchýrenýrn o účinku nedávneho zemetrasenia z Talianska oznamujú : Katastrofou postihnutý vrchovatý kraj je iba málo obydlený. Škoda zostala omedzená na malé obce roztrúsené po kraji. Podľa úradného oznámenia obeti je 174. Vláda urobila ihneď všetky poriadky, vyslala tam vojsko, poslala živnosť atd. Poľsko liíovské pokonávanie. Varšava, 16. septembra. (Radio) (čstk. fk.) Včera začalo sa v Kalvárii poľsko litovské pokonávanie. Monarchisti pri práci. BESEDNICA. Myšlienky. Na vrchu ozrutnom rodia sa myšlienky tiché a žhúce otcom ich blesk, matkou jedlice švárne a do neba pnúce, svárliví rodičia, deti z tej kliatby tiež svoj k svojmu stoja, jednej je milejší otec-blesk, druhej zas matička-chvoja, jedna tam blúdi snád s otcom kdes’ v dalekých čiernavých mračnách, druhá zas tíško sa rozlieha po horách, zelených pastvách, jedna snád miluje divého orkáua veselý mazúr, druhá zas v náručí objíma neverný nebeský azur, jedna sta orol sa nad('priepasť[hlbokú, bezodnú vznáša, iná sa v jazere kúpa, čo číručký kryštál a krása, občas len, v noci snád zplápolá túha, ked jedna z nich zalká prečo sa nestretnú, prečo ich delí tá obrovská diaľka? Daromné, osud im nepraje objatia vášnivých minút, niet čo by spájalo, musia len z daleka smutno si kynúť ..I Banská Hodruša. Emil Boleslav Lukáč. Belehradská Politika uverejňuje rozhovor s bulharským vyslancom v Belehrade Kostom Todorovičom, ktorý medziiným vyhlásil, že jeho cieľom je obnoviť priateľské styky medzi Bulharskom a Juhoslovanskom. Terajšia bulharská vláda je za najúprimnejšie priateľstvo eventuálne i za konfederáciu Bulharska s Juhoslovanskom. Podlá Slovenského Národa bulharský ministerský predseda mena nesúvisí s povahou dnešného ľudského pokolenia. Predtým boli ľudia vari otvorenejší, rovnejší, priamejší. Dnes už každý hľadá len „krivé cestičky“ a „kľukaté chodníčky“. A nie rovno, ale úlisné: raz na pravo, raz na íavo domáha sa cieľa. Nuž i my sme sa tak sem a tam, s boka na bok strcali. Neďaleko od toho miesta, kde sa nový chodník od starého odráža, je turistom známa skala Ohnisko. Pravda, o pahrebe a začadení dnes už ani chýru. Asi dvojmetrová skala, kosodrevím porastená, nahýňa sa na chodník Nikde nijakého nápisu, nijakého znaku. Čo tam po skale. Ale hneď povyše nej v tráve ťažko viditeľné stopy nevychodenéko chodníka. To je chodník na Lomnický. Zapamätajte si turisti! Tam, kde je hrebeň Lomnického akoby pretrhnutý, je sedlo Lomnického štíta a poniže neho zľava, ako sa nahor dívame, vidno — elegantne po turisticky povediac: jaskyňový otvor, — proste po slovensky reknúc: dieru do skaly. A prosto tej diery dvíha sa od Ohniska chodník na Lomnický. Najprv skalnatým, trávou tuho porasteným úšustom, potom skalnatým žlebom. Ako to už býva, veselá myseľ a dobrá vola nás neopúšťala. Veru nie nadarmo hovorí Hviezdoslav o horách v predspeve Hájnikovej ženy medzi iným: „a už ju máme: mysel hravú“. Inalude to badať. Celkom inakší je v prírode, ako doma: shovorčivejší, štebotnejší, žartovný. Tie žarty bývajú pravda, už ako v divej prírode, velmi často divé a „zábavno-poučné.“ Ale žarty na bok, lebo to je nie žart: isť bez oddychu dve hodiny a rebriť na sebe takto, čo by : človek ako nechcel, jednako len dobre napakovanú kapsičku, čiže chrbetnicu. V tom hvizd. Aha! Mercúň 1 Dolu v doline neďaleko potoka zpopod hodného balvána vykúkal. Ta za ním. Samý prvý brat Čech inž. J. M. Malý, ako ja, ale šikovný, ale nie do hôr oblečený. Obyčajné šaty, remenná Paríž, 13. sept. (Agence Havas,) (Čstk. fk.) 2 L známych rakúsko-uhorskýeh a juho'nemeckých monarchistov prišlo z9. augusta do Lucernu, kde konferovali s tan ojšími monarchistmi najmä sBerchtoldom. Povzbudzovali Karla Habsburga obnoviť monarchiu. taška, akú agenti nosievajú, a dáždnik. í sme si z neho žarty robili, že je primerane dnešnému obchodno-keťaskému duchu vystrojený. Ešte i v Tatrách hľadá obchod. Nedivil by sa, keby nejaký končiar kúpil — vyše maximálnej ceny. (To by boly „maximálná“ ceny/na tie výšavy 1) Ale chytro za mercúňom, aby neušiel. Už i druhý inženier J. S. spúšťal sa dolu stráňou do doliny. Ostatní dvaja „inžiniera“, I. R. a I. V. dívali sa na výpravu. Hja! Dnes všade treba „vilžilierov.“ Treba mercúna akurátne po inženiersky lapiť a o život pripraviť. Nuž na to sa i ja podívam a ukážem mercúňom, ako majú po doline hvízdať I zlava i sprava spravili sme útok na balvan. Všade pod ním hlboko do zeme otvory, do ktorých sa náš mercúň schoval, ako do diery. Ticho tam čupel vo veľkom strachu A ešte pred ch vílou ako si vyhvizdoval. Veru hej 1 Bude nás ešte čakať. Bol by aj blázon dať si zo svojho sadla na rheumu. Lebo je to vraj na to' dobré. Vari sa ešte od nás má dať „namastiť“, keď má svojej masti dosť. S dlhým nosom štvierali sme sa hore strmou stráňou na chodník. Po snehu. Tam ho už bolo dosť, čo i nie po kolená. Zasa nové vyrazenie. Na skale vedia chodníka nápis. V jednom riadku „Él magy“ a pod ním v druhom riadku „ar.“ Iste heslo: El magyar, áll Buda még. Dobre. Lenže buďte aspoň šikovnejší. Lebo takýmto činom umožníte, aby si niekte spravil s žart a vytrel prvú nohu z litery „m“ a pred „ar“ ! primeranú inú literu nakreslil. Hla! Aký zvrat irónie 1 (Pokračovanie.) Mm iroúme Mm i