Národnie Noviny, júl-september 1920 (LI/145-222)
1920-09-26 / nr. 219
Vychodia šesť ráz do týždňa: okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý rok 120 korán, na pol roka 60 korán, na štvrť roka 30 korón, na mesiac 10 korún Jednotlivé čísla po 50 hal. Do cudzozemska: na celý rok 160 korán. Ceria, úísla GO halierov Redakcia, administrácia a expedícia v Turčianskom Sv. Martine. Ročník LI. Nedeľa, 26 septembra 1920. Na samé štvrtkové čísla predpláca sa: na celý rok 30 kor., na pol roka 15 kor. DO cudzozemska: na celý rok 35 korán. Noviny posielajú sa len skutočne predplateným. Číslo telet nu edakcle: 56. Číslo telel, edmlnistrscle: 56. Číslo 219. --------------- i Demokracia sem, demokracia ta, ale pseudo-demokratom i ja musím povedať s dr. Ľudovítom Bazovským: »Hátrább az agarakkal!« Rectus. Povedzme si pravdu! Povedzme si otvorene, úprimne a verejne pravdu, pravdu sine ira et studio, že úlohu, ktorú nám naložil Pán zeme vo veľkej svetovej dráme, veľmi zanedbávame. Na obzore našej národnej svobody vzn šajú sa zhubné úkazy, ktoré by sme mohli ľahko odvrátiť, ale to nerobíme. Naše Slovensko je v prítomnej dobe zaplavené hajnami maďarských agitátorov, ktorí organizujú z tunajších Maďarov a maďarónov tajné legie, aby v danom momente zničili krvopotnú prácu našich roduverných legionárov. Povedzme si pravdu, čo ona hneď i oči kole a hlavy prebíja, že so založenými rukami stojíme, keď vidíme také zjavy, ktoré nielen stavajú hrádzu nášmu vývinu, ale priamo ohrožujú budúcnosť svobody nášho Slovenska. Pred rokom sme sa ani len vo sne nenazdali, aké trampoty čakajú roduverných synov národa slovenského v ich vlastnej domovine. Nedávno ma vyhľadal jeden vyhodenec — z piatich—z vrútockej dielne Košicko-bohumínskej železnice. Vyhodili ho z vrútockej dielne, ale si nemyslite, že pre lenivosť, nevľastenectvo alebo boľševictvo — pre takéto a týmto podobné vlastnosti z vrútockej dielne nevyhadzujú — ale vyhodili ho preto, že bol Sokolom, neohroženým národovcom a dôverníkom patriotického spolku »Ligy Svobody«; no a nemyslite si ani to, že ho vyhodili kapitalisti, ale ho vyhodili jeho spolurobotníci. Priebeh súdu bol nasledujúci: Dôverníci sociálnej demokracie oznámili »súdruhom«, že majú medzi sebou piatich sociálnej demokracii nebezpečných ľudí. Títo musia byť z dielne vyhodení, lebo vynášajú na svetlo tajnosti sociálnych de mokratov. Jestli sa to nestane, pohrozili správe štrajkom. Správa vyhovela žiadosti dôverníkov, ale len natoľko, že patričných preložila do Žiliny. Čo povedia na toto žilinskí súdruhovia, neviem, ale to jedno viem, že časť osobníctva Košicko-bohumínskej železnice ešte vždy je pod vlivom maďarských agitátorov. Svojmu slovenskému národu oddaní proletári, jestli nechcú byť chleba pozbavení, musia tak tancovať, ako im j demokratickí pseudo - internacionalisti hrajú. Ako vidíme, následky viris inertiae (sily nečinnosti), ktorá sa zrodila v našom dlho trvajúcom spánku, v druhom roku slovenskej svobody v svojej celej nahote sa ukázaly. Samoklam je, že Slovensko vstáva, lebo ono ešte vždy drieme následkom našej nečinnosti. Nemyslime si, že niekoľko ohnivých vlasteneckých toastov, povedaných na martinských slávnostiach, niekoľko divadelných predstavení, sokolských sletov atď dostačí, aby sme našich odvekých nepriateľov neškodnými urobili. Capa do kapusty. Bývalý povereník kompromitovanej maďarskej spoločnosti správcom spoločnosti, utvorenej na rozširovanie slovenských i českých denníkov na Slovensku. Asi v apríli t. r. utvorila sa v Bratislave účastinárska spoločnosť pod menom „Atlas“ na rozširovanie tlače na Slovensku. Túto spoločnosť utvorili niektorí naši politikovia, a keďže sa z nich ani jeden nerozumel do tohto obchodu, v tom presvedčení, žé Žid sa rozumie do toho najlepšie, pribrali medzi účastinárov aj istého bratislavského Žida Gutharda, ktorý sa zúčastnil v spoločnosti s najväčším, 70.000 kor.-ovým kapitálom. Guthard je príslušníkom vlastne Maďarska a svojho času ho vypovedali z Bratislavy. Ale nejaká mocná ruka ho tu zadržala, a urobila ho správcom „Atlasu“. Je odborníkom v rozširovaní tlače, lebo, ako bývalý povereník budapeštianskej firmy „Általános beszerzési vállalat“ (f»>..dočnosti, ktorá mala v svojej réžii všetky nádražné kiosky v bývalom Uhorsku, v ktorej boli zúriví šovinisti, ktorí sa hádam pomocou tohoto Žida chcú dostať teraz na Slovensko) má spojenie s každým mestom na Slovensku — ešte z bývalého maďarského režimu. — Spoločnosť „Atlas“ chcela silou-mocou dostať nádražné kníhkupecké kiosky na Slovensku. .Všetci členovia tejto spoločnosti bili sa v prsia pri ministerstve železníc, že len oni sú spôsobilí tieto kiosky spravovať. — Zásluhou našich slovenských kníhkupcov nepodarilo sa spomenutej spoločnosti dostať do rúk nádražné kníhkupecké kiosky. Ale spoločnosť „Atlas“ nespí. Guthard rozmýšľal, ako by mohol — azda na rozkaz z Budapešti — dosiahnuť toho, aby i tlačivá v Pešti tlačené mohly sa k nám dostať. Vymyslel, že ani v Prahe, ani na Slovensku je nie dostatočne vyvinutá kolportáž a dohodol sa s vydáv Aeľmi pražských a bratislavských denníkov, že na Slovensku prostredníctvom „Atlasu“ dostaneme pražské a bratislavské denníky. Chcú to spraviť všetko veľmi proste. Guthard a jeho kolportéri každé ráno posbierajú všetky pražské denníky, podelia na mestá (pribalia tiež tlačivá, prípadne „Az Est“ alebo „Pesti Hirlap“, ktoré noviny do Prahy riadne prichodia) a dá takéto balíčky svojim zamestnancom, ktorí ich osobne zanesú na Slovensko. V Bratislave pribalia ešte Slovenský Denník atd. a rozdajú balíky zas svojim povereníkom v každom meste. Kto sú títo povereníci, to si každý predstaví. A takúto propagandu musí podporovať i náš štát. Spoločnosť „Atlas“ podala prosby o sníženie cestovného na štátnych železniciach. Pritom si treba povšimnúť ešte, koľkú škodu urobí spomenutá spoločnosť pošte. Pri toľkých denníkoch, počítajúc len 2 hal. od čísla, učiní ročné porto vyše 4 millionov korún. A za touto spoločnosťou stoja niektorí naši ľudia. Ak nebudú za potrebné považovať zavčasu zrieknuť sa tejto podozrivej spoločnosti, tak s za svoju národnú povinnosť musíme pokladať oznámiť ich mená slovenskej verejnosti. Slovenskí kníhkupci. ZČesko-sIovenskej republiky. Družina legionárov v službe národa. Praha, 23. sept. (Čstk. fk.) Družina československých legionárov složila slávnostný slub česko-slovenskému národu na dôvernom sjazde v Prahe, podľa ktorého legionári i dnes pevne a verne vytrvajú na stráži svobody a samostatnosti našej republiky. Obetujú kedykoľvek i svoj život, aby odrazili útok všetkých nepriateľov, a všetky svoje záujmy podriada práci, ktorú vykonajú v prospech jednoty Česko slovenského národa. Zvesti zo zahraničia. Miilerand präzidentom Francúzskej republiky. Paríž, 24. sept. (Radio.) (Čstk. fk.) Milleranda vyvolili 695 hlasmi za präzidenta republiky. O novom präzidentovi francúzskej republiky. Ži^ctoois Alexandra Milleranda. Po tieto dni stálo Francúzsko pred vážnym aktom, pred voľbou nového präzidenta, keďže bývalý präzident Deschanell po 8-mesačnom präzidentstve pre svoj chorobný stav zriekol sa úradu. Dňa 21. t. m. na spoločnej schôdzke senátu a Národného shromaždenia za kandidáta na präzidentstvo vyvolili ohromnou väčšinou terajšieho ministerského präzidenta Alexandra Milleranda a 23. t. m. za präzidenta, ktorého životopisné dáta prinášame v nasledovnom: Terajší präzident narodil sa 10. februára 1859 v Paríži, kde sa stal advokátom a súčasne vstúpil do redakcie Clemenceauových novín „La Justice.“ Vyvolili ho do mestskej rady a r. 1885. do poslaneckej snemovne. V oboch sboroch pridružil sa k socialistom a vzbudil pozornosť mnohými interpelláciami v prospech robotníckej triedy. R. 1889. založil vlastné noviny „Lap Voix“ a r. 1899. vstúpil do kabinetu Waldeck-Rousseauho ako minister obchodu. Jeho vstúpenie ako socialistu do ministerstva zavinilo rozdvojenie socialistickej strany na dva protivné tábory, nakolko jedna čiastka socialistov na čele s Jaurésom videla v tom víťazstvo, druhá čiastka, na čele s Guesdom, videla v tom previnenie proti socialistickým zásadám. Tento rozpor sa preniesol i do socialistických strán v iných krajinách europských, ktorý sa skončil smierlive na medzinárodnom sjazde v Paríži r. 1900. Za jeho ministerstva vyniesli nové zákony o 10 hodinovej práci vo fabrikách, ale v máji 1902. odstúpil s celým kabinetom. Proti ministerstvu Combesova, ktoré podporovali zväčša socialisti s Jaurésom na čele, začal boj a dokazoval, že pre tuhé prenasledovanie klerikalizmu zanedbávajú sa sociálné reformy. Preto sa rozišiel s Jaurésom a nadobudol si moc nepriateľov v socialistickej strane. Na sjazde strany v Bordeaux r. 1903 ešte odvrhli návrh, aby Milleranda vylúčili zo strany, ale keď potom v snemovni hlasoval proti socialistickým návrhom, v januári 1914 ho vylúčili eo strany, ale mandátu sa nezriekol. V júli r. 1909 stal sa ministrom dopravy v Briandovom kabinete, v januári 1912 však vstúpil ako minister vojny do Poincaréovho kabinetu. Po vojne vymenovali ho za hlavného komisára v Elsas- Lotringii. Miilerand vydal čiastku svojich sne-