Národnie Noviny, október-december 1920 (LI/223-294)
1920-10-27 / nr. 245
O baníckom štrajku vo Veľkej Britannii. Štrajk sa nešli 1. Že’eznlčiari nechcú štrajkovať, ani dopravní robotníci. Doterajšie škody štrajku. Londýn, 24. okt. (Cstk. fk.) (Reuter.) Štrajk na železniciach na urč tý čas odročili, čo uvítali v robotníckych kruhoch s vdakou. Včera nestalo sa ničoho podstatného. Popravní robotníci sa rozhodli, že predbežne tiež nebudú štrajkovať. Podobne sa rozhodli i zamestnanci pouličnej železnice a autobusov. Pre obstarávanie najpotrebnejších služieb, ak s j štrajk rozšír j prihlásilo sa dosial vyše 10.000 dobrovoľníkov. Doterajší výsledok štrajku po stránke finančnej noviny odhadujú takto: 8est práve uplynutých dní baníckeho štrajku stálo anglikký národ 4,500.000 ton uhlia, ktoré nebolo vydolované. Baníci stratili v tom čase 5,400 000 fantov šterlingov na mzdách a najmenej *0.000 robotníkov iného priemyselného odvetvia je bez práce. Noviny súdia, že banícka delegácia side sa dnes večer s ministerským predsedom a príjme vládné návrhy za podklad dalšieho pokonávania. Boľševici a Fínsko. Moskva, 25. okt. (Radio.) (Cstk. fk.) Ústredný výkonný výbor ratifikoval 23. t. m. mierovú smluvu s Fínskom. _______ t Pravda o vražde cárskej rodiny. Polemika medzi anglickým publicistom Wiltonom (v „Timesoch“) a ruským publicistom Burcevom (v „La Cause Commune“). Fakt je, že 16. júla 1918. Jekaterinburgu (na severnom Urale) zverským spôsobom zavraždili tára Nikolaja, jeho ženu, syna, štyri dcéry a niekoľko blízkych jemu ľvdí. Na druhý den, 17. júla, dáleko od Jekaterinburgu, v Anotajevsku (Permská gubernia) zavraždili 6 členov ruských velkokh izských rodín. Nezndlho ža tým Česko-slovenské vojsko obsadilo Jekaterinburg. (Štáb generála Gajdu — náhodou — ubytoval svoje kancellárié práve v tom dome, v ktorom bola väznená ruská cárska rodina.) Dielo vraždy začala vyšetrovof- komisia, v ktorej — medzi inými — bol i Angličan Wilton a ruský generál Diteriks, ktorý má veľké zásluhy vo výkonoch Česko slovenského vojska, ktorého východnej časti svojho času bol hlavným veliteľom. Wilton v svojich článkoch, uverejňovaných v Timesoch, obviňuje hlavne Židov, ako hýbatelov vo veci zavraždenia cárskej rodiny. Oproti tomu postavil sa V. L. Burcev, ktorý v dolu citovanom článku — medzi iným — píše toto: „Nie tak dávno uverejnili v Timesoch rad článkov •d známeho anglického korrešpondenta p. Wiltona. Články napísal autor na základe blízkych známostí • všetkom, súvisiacim s vraždou čara. Autor sám bol v Jekaterinburgu a mal účasť v komisii na vyšetrovanie“ * V „No v článkoch Wiltona je jedna črta, popri ktorej nemôžeme prejsť bez najostrejšieho protestu.“ „P. Wilton zaželal použiť svoj materiál na protižidovskú agitáciu a, rozpovedajúc o jednej z najtragickejších udalostí našich časov, on vniesol do nej tendenčné, osvetlenie.“ „P. Wilton i predtým neraz vystupoval v ruskej literatúre s protižidovskou agitáciou, o ktorej svojho času v Petrohrade prišlo mu vypočuť jednohlasný protest celej ruskej spoločnosti. No tieto spomienky, jednako, nezadržaly p. Wiltona od nových pokusov, a on akoby nevedel, aká drahá bola i pre Rusko i pre Židov pogromná agitácia jeho prívržencov.“ „V svojich článkoch p Wilton úlohou naznačil si preložiť vinu za jekaterinburgskú udalosť na židovstvo.“ „My sme pozorne prečítali to, čo píše o vražde bývalého cára p. Wilton a to, čo rozprávali o tom aj iní ludia a vo všetkom tomto nenašli sme nijakých dôkazov na akúkoľvek účasť vo vražde cára predstaviteľov židovstva.“ „Medzi niekoľko sto menami, spomínanými v týchto nepotvrdených zvestiach, je i niekoľko mien Židov,ako aktívnych účastníkov alebo ich pomocníkov, no tieto mená úplne touú v spisku čisto ruských mien alebo mien Lotyšov, Maďarov, Poliakov atď.“ Burcev spomína mená 5 členov tej dvanástky, ktorá pozabíjala cársku rodinu. „Ostatní siedmi e nich boli Madari-knti z črezvyčajlty.“ „P. Wilton hovorí, že medzi bolševikmi, riešiacimi o osude Nikolaja II., bol komisár-Žid Sverdlov. Veľmi pravdepodobné je, že medzi moskovskými komisármi, zodpovednými za osud Nikolaja II, i okrem Sverdlova bol nie jeden Žid. No neodtajitelné je, že na čele všetkých komisárov 8 riešiacim slovom bol Lenin, nemecký agent a ruský zradca. On bol ich diktátor a všetci overdlovci pri ňom zjavujú sa poslušnými lakajmi.“ „Tento Lenin, hlavným dielom, bol vrahom cára.“ (Z článku: „Ozajstní vrahovia Nikolaja II. — Lenin a jeho súdruhovia“, ubščeje Dielo, 16. októbra t. r.) Preložil: Tríž. Kronika. — Oslava výročia svobody vo VeTkeJ ■ Pytči. V predvečer výročia svobody Telocvičná jednota „Sokol“ usporiada telocvičnú akadémiu so spevmi a prologom. Nasledujúci deň o 10. hod. predpoludním bude ľudové shromaždenie na námestí, na ktorom korporatívne sa zúčastní žiactvo škôl a všetky miestné spolky. Povedia reči zástupcovia všetkých politických strán. Večer zopakuje „Sokol“ telocvičnú akadémiu. — Bratia legionári Turčianskej župy vyzývajú sa, aby prišli do Turčianskeho öv Martina na oslavu dňa 28. októbra. Shromaždištc v Národnom Dome. — Z Obilného úradu. Obilný úrad oproti všelijakým nepravdivým zvestiam upozorňuje, že podľa ustanovenia 1. a 4. § u č. 670. Sb. z a n., zamestnávatelia sú povinní platiť za svojich za mestnaucov denný príspevok — 1 korunu — od 1. septembra 1920. — Ceski pilnikári štrajkujú. „Pražské Pondélí“ oznamuje, že dňa 24. t. m. začal sa v celom Česku štrajk pilnikárov. — Príliv slovenských universitantov na pražs<ej nemeckej universite. Z Prahy oznamujú: Na nemeckej pražskej universite zapísaných je dosial 3293 poslucháčov. Zápis nie je skončený a dosiahne rekordnej výšky. Príliv na nemeckú universitu je hlavne zo Slovenska. — Macfarské odborové organizácie sa nadúvajú. Vo Viedni malý 25. t m. maďarské odborové organizácie kongress. na ktorom prijaly rezolúciu, v ktorej medziiným prízvukujú, že aj organizované robotníctvo považuje obnovenie a posilnenie Maďarska za dôležitý záujem robotníctva. Generálny tajomník organizácie Balássy(?) prízvukoval, že organizované robotoíetvo nikdy neuzná oprávnenosti mierových podmienok. — Ako vidno, Maďari sú všetci rovnakí, či socialista či džentrík, všetci blúznia o „integrite“ starého Maďarska. Jedni tajne, iní zjavne, ako to i viedenský kongress maďarských odborových orgauizácil dokazuje. -• Starí mládenci za starých éias. Podlá rimanskýrh zákonov starý mládenec nemohol nikdy po nikom dediť. I Židia mali zákony proti starým mládencom a v smysle ich každý, kto dosiahol 2 L rok, musel sa oženiť. Zákon Lykurgov v Starej Sparte bol starým mládencom velmi nepriaznivý, podlá neho považovali ich za nečestných a nemohli sa zúčastniť vo vláde, vylúčili ich z meštianskych i vojenských úradov a nesmeli sa zjaviť pri nijakých verejných slávnostiach. Len pri niektorých slávnostiach smeli byť prítomní na mieste pre nich určenom a tam slúžili ľuďom na posmech. — 103-ročná panna sa chce vydať, samo sebou sa rozumie, v Amerike kde je svet podujímavejší Tam sa zunovalo totiž istej Amálii Convey žiť leu tak osamote a preto ponúkla svoje 103-ročné srdce i ruku akémusi Kenedymu, ktorý práve dožil ICO rokov. Kenedy sa dosiaľ nerozhodol, či opustí svoju mládeneckú svobodu. Umenie, veda a literatúra. Upozornenie pp. učiteľom žúp Oravskej. Gemerskej, Tekovskej a Hontianskej. Zemepis menovaných žúp pre technické prekážky dosial nemohol vyjsť. Preto prosíme pp. učiteľov, aby boli trpeliví; zemepis vyjde v krátkom čase. Üiiíhtlaéiursky O ô. epoiok v Turčianskom Sv. Martino. merie. Take Jonescu bol proti separátnemu mieru, nechcel sa pokonávať s nepriateľom a navrhol kráľovi, aby sa rumunská vláda uchýlila na spojenecké územie. Ale Mackensenovo ultimátum rozhodlo, že i oproti Jouescovej oppozícii vo februári 918 uzavreli vo Fokšanoch prímerie Po tritýždňovej provizórnej vláde generála Averescu zavolali k moci germanofilského Marghilomana, panáka v rukách Machen seno vých, ktorý 8. mája i9l8 podpísal v Bukurešti hanobný mier s ústrednými mocnosťami. Nemohúc sniesť takej potupy, Take Jonescu ešte s mnohými svojimi priateľmi rozho 11i sa odísť z Rumunska. Žiadali si to i Nemci, lebo predložili sóznám 80. Rumunov v čele s Jonescom, aby ich vypovedali. V júni 1918 odišiel z Jáss do Francúzska a Angiié. V dohodových krajinách bránil rumunské záujmy a pracoval na vyplnení veľaého národného sua. V Paríži nadviazal styky s dr. Benešom a podľa vzoru Česko slovenskej národnej rady založil rumunský Národný výbor, v ktorom boli zastúpení ako Rumuni zo starého kráľovstva, (ak i z Transylvanie, Bukoviny a Bessarabie. Tento výbor zaoberal sa i sriaďovaním rumunských légií vo Francúzsku, Taliansku a na Sibíri. Bol i officiálne uznaný všetkými dohodovými vládami 8 rumunskej veci preukázal neoceniteľné služby. V tomto čase Take Jonescu pracoval s dr. Benešom na myšlienke, aby utlačované národy rakúsko-uhorské utvorily silný blok, ktorý by čelil nemecko-maďarskému vlivu a zároveň bol známkou mieru v strednej Europe. Take Jonescu vrátil sa do Rumunska Da jar 1919 a zo všetkých svojich síl potlačoval nešťastnú politiku Bratianovn na mierovej konferencii. Zai. MILAN HARMINC, staviteľská kancellária ¥ Novom Sinokofá stávajúc náhľad, že v tejto dejinnej chvíli vláda má byť sostavená zo zástupcov všetkých politických strán, odvrhol sám vstúpiť do ministerstva. Po j páde Bratianovej vlády Jonescu a jeho priatelia; nezúčastnili sa v októbrových voľbách 19.9. Vj marci 1920 parlament rozpustili a k veslu zavolali j generála Averesca. V nových voľbách prívrženci! Jonescovi volili v kartele s ľudovou stranou generála Averesca. Ale Jonescu vyvolili veľkou väčšinou ako samostatného kandidáta v Bukurešti. V týchto voľbách vstúpil Take Jonescu ako zahraničný mi-j nister do kabinetu gen. Averesca. Okrem toho sú vo vláde jeho priatelia konzervatívni demokrati: minister verejných prác Greceanu a minister financií Titulescu. . j Take Jonescu .neopustil cez vojmi vzniklú ideu í dohody piatich národov, ktoré sa už v čas svetovej krízy sblížily. „Malá dohoda“ troch štátov je iba jej jadrom. Vo všetkých svojich prejaveniach vždy prízvukoval úplnú shodu náhľadov s dr. Benešom o tejto takej dôležitej veci. Ešte pred svojím od-! chodom do Aix-les-Bains napísal v svojom orgáne „La Roumaine“, že najväčším nešťastím štátu je* jeho izolácia a preto uskutočnenie dohody piatich štátov považuje za svoju najprednejšiu úlohu. Známo je i jeho stanovisko oproti sovietovému í Rusku. Oproti oligarchickým a militaristickým kru- j hom usiluje sa o pokonanie s Moskvou, aby sa! dosiahol definitívny mier, ktorý je pre Rumunsko j taký potrebný pre vnútornú konsolidáciu krajiny, j Preto jeho cesta do Prahy neznamená leu! utuženie priateľských vzťahov medzi Česko-sloven- j skou republikou a Velkým Rumunskom, ale pri- ! speje k mieru v strednej Europe. Spolkové oznamy. Matica Slovenská. Poslali mi pt. pp.: Zakladajúci členovia : Mesto Kremnica K 5 000'—; 172. sbor Slov. L’gy, Salom, Ohio; Ján Sehelling, Podvlk; Spolok bývalých urbarialistov, Slovenské Pravno; Jaromír Križko, Bratislava, dr Miloš Šimko, Frašták; Rada mesta Ružomberku, Ružomberok; Potravný spolok zamestnancov koš. boh. dráhy á K 1000’—; Viliam Paulíny, Zvolen 900—; Dr. Iguác Cvíkota, Turčiansky Sv. Martin 840—; Miloš Ruppeldt, Bratislava 280'—; Viktor Zwada, Bobrovec, Vladimír Jurkovič, Kráľová á K 100—. Riadni členovia: Dr. Tomáš Caban, Gbely; Potravné družstvo pre Hliník a okolie, dr. Štefan Hesek, Udavské á K 500'—; Ján Slávik, Dobronivá K 300-—; Štefan Čajda. Raková K 130 —; Ján Jamnitký, K 250 — ; Viktor Milan, Krivá; dr. Jozef Karas, Žilina; dr. Jozef Kurhajec, Žilina; Štefan Tvrdý, Žilina, Jozef Adamica, Žilina ä 1Ó0—; Ján Cečetka, K 60 —; Milutin Chorvát, Slovenské Pravno; Pavel Rohoň, Lúžna; Ľudovít Miksád, Veiké Topoľčany á K 50-—; Anna Cečetková, Ján Švehla, Turčiansky Sv. Martin; Ján Hromada, Lubietová; Karol Urban, Podolie á 40'—; Pavel Stacho, Ružomberok; Samuel Valach. Ružomberok; Ludmila Groeblová, Turčiansky Sv. Martin á K 30'—. (Pokračovanie.)