Národnie Noviny, január-marec 1921 (LII/2-69)
1921-01-14 / nr. 10
uč. ústavu Mikuláš Moyzes je odkázaný na kriminál, ked za ten čas, kým o í om a bez neho sa hovorí, nedvíha slova obrany, dovolím si ja miesto neho porobiť krátke poznámky. Že správu štátneho učitelského ústavu v Prešove prevzal iný, tomu sa najväčšmi raduje prof. Mikuláš Moyzes, ktorý po prevrate, nakolko bol len sám zo sboru prevzatý, z potreby a z národného horlenia prevzal správu. Tým priniesol veľkú obeť, lebo utratil všetky výnosné privátne hodiny, pohodlie a čas k hudobnej literárnej práci; miesto toho musel sháňat drevo a starať sa o zásobovanie ústavu, v ktorom sa stravuje vyše ioo osôb. Že táto práca ho iste poeticky nenaladila a nedala podnetu na napísanie opery, uverí každý. Aby ho prozaické veci administratívy nevyčerpávaly úplne, sám som sosbieral najlepšie slovenské sily, ktoré v každom ohľade jeho prácu doplňovaly. Ked bolo počuť koncom minulého školského roku, že Moyzesa osvobodia od správcovstva, vtedy slovenskí exponenti v memorande upozornili zodpovedné vrchnosti, že to vykoristia nepriatelia, verejnosti podajú v zlom vysvetlení, a Moyzes, ktorý vlastne priniesol obeť tym, že preyzal vedenie ústavu, postavený bude ea národnú prácu na gaudium tunajšieho madarónskeho obecenstva. Žiadali sme, aby do určitého času bol mu ponechaný titul správcu a vedením poverený ten, ktorého vyššia vrchnosť za dobré uzná a že potom s radosťou sám sa zriekne správcovstva. Tak sa zdá, memoranduma nik neuvážil a naše predvídame sa splnilo. Nespoľahlivé elementy to vykoristili, rozkrikujú, že Česi vyháňajú Slovákov, len zato, že pri zmene v správe nebolo etického postupovania, ktorý iste nebol lichotivým a obodrujúcim pre Moyzesa; naj - viac, že miesto uznania za povďačnosí nariadené je oproti nemu i vyšetrovanie! Ale i iná nemilá vec v Prešove. Ľudovít Thomka s Gregorom Tajovským boli jediní Slováci, ktorí sa dostali ešte pred vojnou do Šariša, aby kliesnili cestu národnému preporodeniu. Načo sa rozpisovať o ich činnosti. Kto je nie októbrista, ale starý národný pracovník, vie kto je Thomka a Tajovský. Prišiel prevrat, svoboda, a naši Slováci pod predsedníctvom Moyzesa utvorili národnú radu, ktorá bola koncentrovaná okolo filiálky Tatry a v nej dušou boli Thomkovci a Meličko. Bolo treba spoľahlivých úradníkov. Tkomka nechal isté postavenie a ochotne prevzal ťažkú úlohu policajného hlavného kapitána. V celom úrade bol len sám úplne spoľahlivý Slovák, dva roky sa ustavične boril, aby prispel ku konsolidovaniu tunajších pomerov. Vystavený bol netrpelivej masse požadovačného ľndn a kto vie akým výtržnostiam. Ale zas načo vyzdvihovať jeho svedomitú prácu. Bezohľadné a meravé postupovanie našej by-rokracie však dotklo sa i tohoto človeka na ško ; doradosť tunajšieho madarónskeho obecenstva. Pod j č. 30362/20. preš. adm. vymenovaný je za veliteľa bezpečnostnej stráže Richard Brunner a Ľudovít Thomka má mu odovzdať úrad. Nariadenie neudáva príčiny, ani sa nestará, čo bude s Thomkom. Nechceme kritizovať, nariadenie, ale zas len nemôžme ani my pochopiť, ako možno bez disciplinárneho vyšetrovania človeka, národného pracovníka, hlásivšieho sa tiež du štátnej policajnej služby, sosadiť a nepostarať sa, čo bude s ním a z čoho bude žiť. Etické riešenie našla banka Tatra, ktorá mu hneď v ten deú ponúkla bývalé miesto. Úradné oznámenie nikým netušeného nariadenia odznelo včera v plenume mestského výboru. Slováci nemohli sa spamätať od zadivenia a ostatní Členovia, bez rozdielu politických strán, pripravili Thomkovi vrelé ovácie. Kto pozná tunajšie pomery, v takomto jednomyseľnom prejavení dôvery vidí najväčšie ocenenie Thomku, ktorý ako spoľahlivý národovec našiel zlatú cestu priekop nej práce, ktorá stavia pevné základy konsolidácie. Ako sa do dlane smejú vypovedaní obyvatelia Prešova a ich pri buzní, ktorí Thomku neobľubujú, netreba ani pripomenúť. Na jednomyseľné naliehanie mestského výboru župan, kým nariadenie nepostará sa i o zaistenie existencie Ľudovíta Thomku, splnomocnil menovaného úrad neodovzdať. Že Thomka zas môže zaplniť pokojný úrad bankového úradníka, tomu sa iste sám najväčšmi raduje. Jednako zahnieždila sa istá nevôľa v jeho duši, že takto nečakane, bez každej označenej príčiny bol pozbavený tej národnej práce, ktorej sa s toľkou svedomitosťou ako Slovák venoval. V mene slovenskej spoločnosti v Prešove 11. január 1921. Pavel Gallo. Zvesti zo zahraničia francúzske ministerstvo odstúpilo. Paríž, 12. jan. (Čstk. fk.) V dnešnom zasadnutí komory predostreli tri interpellácie a to : o finančnej politike vlády, o odzbrojení Nemecka a o všeobecnej politike vlády. Ministerpredseda Leygues nedal hneď odpovedi na interpellácie, ale pýtal ich odložiť. Po krátkej debatte odloženie ohromnou väčšinou odvrhli, preto ministerstvo odstúpilo. Požiadavky skromného Maďarska. vyslaneckej konferencie o západ no-maďarskej otázke, vyhlasuje, že Maďarsko je ochotné splniť všetky body mierovej smluvy, no musí žiadať, aby súčasne rozhodlo sa o vrátení Pätikostolov Maďarsku, o plebiscite v ruskom území, prináiežajúcom Č.-s. republike a o usporiadaní všetkých spoločných majetkových otázok. Grécko-turecká vojna Rím, 11. januára, (Čstk. fk.) „Stefani“ oznamuje z Carihradu z 10. t. m.: Z územia brusského a ušackého ustavične dochádza mnoho ranených do Stnyrny. Odpor Turkov v týchto krajoch sa sosilňuje. Gréci postúpili proti Inogi a . Meadru. Podľa posledných zvestí Gréci obsadili DenižU. Schválenie brnenskej smluvy Rakúskom. Viedeň, 12. jan. (čstk. fk.) Ústavný výbor národnej rady schválil dnes osnovu brnenskej smluvy o ochrane menšín v Česko-slovenskej republike a Rakúsku. Drobné zvesti. Nemci ponosujú sa na Poliakov v Hornom Sliezsku. O pomeroch na hornosiiezskej južnej a východnej hranici napísali Nemci notu na dohodu. Poliaci vraj terrorizujú obyvateľstvo, používajúc pritom všetky možné prostriedky. Americká pôžička Poľsku. Podľa radia z New-Yorku medzi poľskou a americkou vládou idú poraíy o pôžičke Spoj. Štátov pre Poľsko. Tvrdý oriešok na rakúskych poštách. Viedeň, 12. jaa. (Čstk. fk.) Dnes skončí sa lehota, ktorú dali vláde na splnenie svojich požiadaviek soc.-demokratickí poštoví zamestnanci. Medzi týmito požiadavkami je i odprsgmatizo vanie. Spor je priostrený tým, že soc. demokrati hrozia štrajkom pre prípad, ak nebude vyhovené všetkým ich požiadavkám, tedy ak nebudú poštoví zamestnanci odpragmatizovaní. Naproti tomu poštoví zamestnanci, priaáležajúci k strane kresf. socialistov a Veľkonemcov, vyhlásili, že budú štrajkovať, ak bude vyhovené požiadavkám soc. demokratov t. j keby boli poštoví zamestnanci odpragmatizovaní. Predseda francúzskeho senátu. Komora 375 hlasmi vyvolila za predsedu senátu Pereta. V Maďarsku veľkí páni — malé skutky. 12. t. m. polícia aretovala bývalého štátneho tajomníka Eugena Bartn, pre vidieračská aféru. Barta hrozbou vynútil od istého obchodu 440.000 korún takým spôsobom, že keď ten obehod chcel odpredať sklad liekov, Barta zajavil, že ide o nezákonný obchod a dal si zaplatiť označenú summu. BESEDNICA. Na hradskej ceste. (Űryvok z väčšej práce.) Napísal Martin Kukučín. (Pokračovanie.) Ale načo rozberaf pôvod a spôsob každej veci? Načo kutať a ňuchaf za podrobnosťami a do zakutí prírody a špehovať jej tajnú, trpelivú prácu a chcieť pochopiť a vysvetliť všetko, čo nám len príde pod oči? Uspokojme sa tým, čo sa stele pred nami, vlastne za nami: nekonečné polia pokryté bujnou trávou, ako ovsík na našich zadných zemiach, ba temer ako jačmeň. Tráva sa začína práve vysýpať, lebo i ona má svoj čas kvetu, ako každá tráva: kde sa oblečie do najkrajšieho svojho rúcha, ako mladucha ked sa vyriadi pred oltár. A je zvláštné, že kvet tejto stepnej trávy je žltkastý: žltne sa celé pole pred nami, akoby ovos alebo pšenica pred samou žatvou. Pašienkv skromné, ktoré nik nezoral ani neo3Íal, takto zďaleka, hladiac bez rozberania a upodozrievania, len tak cez okuliare, ktorými sa inde pozeralo: sú veľkolepé, sťa zbožie už hotové pod kosu. Polia, povedal by si, sú nekonečné lány pšenice a medzi nimi v údoliach lúky temnej sýtej farby. Po poliach a najmä po temnejších fľakoch pasú sa ovečky roztratené a i vo väčších-menších skupinách, každá so svojím jahňaťom, ktoré už hodne podrástly, nejedna i s bliznami. Sú sťa kopence alebo chlpy bielej bavlny, rozhádzané pofom a po lúkach. Obraz patagonský a zas zdá sa byť, že neni tunajší: že je prenesený sem z iných strán, kde sú nivy a polia, obrobené rnkou roľníka, čakajúc na kosca a na žnicu... nevdojak načúvaš, či sa ti neozve zo žita prepelica a jej neodpovie chriašteľ s lúk, či ťa neprekvapí dumná pieseň žníc a hrabáček, alebo cvendžanie kosy o osielku. Zdá sa ti, Budapešť, 12 jan. (Cstk. fk.) Maďarská nóta, ktorú odovzdali v Paríži ako odpoveď na usnesenie veľ že sa spúšťaš cestou tak o Jakube akosi od Lišova a máš pred sebou celý bohatý kraj, pokrytý pšeničnými lánmi a kukuričnými poliami až po samé Šahy... Neďaleko neveľkej lagúny rozložili svoje stánky karreteri, tunajší furmani. Obzrime si trochu bližšie týchto ľudí a ich riadäky; bez toho sú pred nami a musíme prejsť popri nich. Karrety sú patagonskej módy a i patagonských rozmerov. Sú to veľmi starosvetské vozy a či skôr by sme mohli povedať, stavby. Je rozdiel veľký medzi našou taligou a touto tu ozrutou. Jej koleso mohli by sme skoro postaviť do niektorho dedinského mlyna za koleso palečné, ba i vodné, a málo by mu chýbälo na mieru. Nechybujú mu aui bahry, ani ráfy a ani špice, iba že to všetko má ohromné rozmery a váhu. Hlava mu je tiež ako obyčajného kolesa, iba že je ozrutná a musí byť ťažká. Sú to vozy a či karrety o dvoch kolesách. Drabiny majú nízke a nedlhé, ale mocné a hrubé. Dno je vyložené hrubými doskami. Pod týmto dnom je oje, ktoré je naozajstný trám; skoro ako hrada, ktorá sa dáva pod mosty. Keď sa karrety vypriahnu, ako tu teraz vidíme hneď na príklad, karreta sa prihne predkom a oje sa oprie o zem. Nie div, že jeho hrúbka a sila musí zodpovedať ťarche, ktorá na ňom leží. Neni ona malá, hoci je karreta naložená, aby fúra neprevážila ani napred ani nazad, ale aby ležala na kolesách. Načim si to všetko poriadne poobzerať, lebo máme pred očima niečo veľmi ctihodného a potrebného: jediný temer premávkový prostriedok týchto krajov, určený na prevážanie tovaru a plodín tejto krajiny. Ide veľmi pomaly, ale iste, ako môže len byť čo istého na svete a najmä na týchto stranách. Netreba si mívať, vidiac rozmery a masívnosť týchto mašín, že máte pred sebou niečo večného a trváceho, že sa im nič nemôže prihodiť. Na nešťastie tak to neni. Kolko ráz natrafíme na patagonských cestách na zlomenú karretu, neraz úplne dodrúzganú a doriadenú, indy len s chatrnou škodou Neraz vidno zlomené i to oje, ktoré sa nám vidí, že by mohlo trvať, kým svet svetom bude. Os je z kutého železa, zhrúbä žrde a jednako sa zlomí veľmi často. Celá fúra na nej leží, ak kde karreta sekne v jarku alebo jame, os ľahko sa môže zlomiť. No i pri takých nehodách cestuje karreta dosť iste: zasluhuje i obdiv i uznanie, i pre starosvetské složenie i rozmery. Na takých vozidlách sa možno dovážalo v časoch faraónov. Na povestnú babylonskú väzu možno na takých karretách dovážali tehly. Tak sa zdá, že bola vystavená z tehál, hoci dobre vypálených, ale jednako len z tehál a nie z kvádrov. Nadovšetko tento prastarý stroj zasluhuje uznanie, že jemti treba ďakovať za celý pokrok a blahobyt v Magallanese a Patagónii vôbec. Na takých karretách dovážalo sa náradie, ktoré je potrebne na podujatiach už či v dome a či v robotách okolo domu a statku. Na nich sa doviezla väčšia čiastka stavebného materiálu a to neraz veľmi z ďaleka, Živnostné články, ktorých, ako vidíme, tu nikto neseje ani nežnie, a samy tiež nemôžu priletieť alebo pribehnúť z ďalekých prístavov. Mnohé luxusné potreby a nepotreby, ktoré môžete nájsť po podujatiach i ďaleko v kampe: gramofóny a fonografy, motory na naftu a paru, porcellány a krásne piana, zrkadlá a záclony, obrazy a bohaté toaletty dámske, šampanské a všakové likéry a lahôdky. Na nich sa vyvážaly do prístavov nesčíselné baly tuho prešovanej vlny, sväzky koží poukladaných jedna na druhú a prešovaných alebo len prosto poukladaných, ktoré potom už idú ďalej na svetové trhy. Málo ujde v jeden deň toto vozidlo, ale jednako len príde, prvej alebo pozdejšie, len trpeíivosť! Nikde ako v patagonskom kampe nepotvrdzuje sa tak často staré dobré príslovie: pomaly ďalej ujdeš, karreta neraz si naloží a dovezie i automobil, ktorý sa pohol pyšne a s veľkým hlukom, ktorý ju dohonil a predbehol s posmechom a ktorý potom zaviazol niekde v ceste a bol by tam ostal trčať do súdneho dňa, keby sa