Národnie Noviny, október-december 1921 (LII/221-287)

1921-10-01 / nr. 221

Vychodia šesť ráz do týždňa okrem pondelku každý deň. Predplatná cena: na celý rok 168 kor., na pol roka ti kor., na štvrť roka 42 korún, na mesiac 14 kor. Jednotlivé čísla po 80 h. Do cudzbzemska: a* celý rok 260 korún. Na samí štvrtkové číslo pradpláca ?a: na celý 82 k., na pol roka lô Jl Do_ cudzozemska: na celý rok 44 korila, časopis posiela sa len skutočne predplateným, číslo telef. redakcie: 56, číslo telefónu adm.: 56. !®@«I*b|!€Í«ís as«s w Is*»i8«Bi*fc©Bti §w. SS «1 s* 11 es ®. Mih ill. Sobolci» 1. okiábra If21- Cfsl© 221. S gr&ko-taredkáho bojftfa- Roku 401 pred Kristom pohybovala sa sme­rom na dnešnú Angoru, vtedajšiu Ankyru, grécka armáda, spojená s Cyrusom oproti jeho bratovi, Artaxerxesovi. V tom istom roku však po nešťastnej bitke pri Kunaxy pri živote ostav­­šfdh desaťtisíc Grékov nastúpilo svoj, v dejinách sveta slávny pochod nazpät do svojej vlasti, do ktorej ich po prekonaní činov, upomínajúcich nás -naL .sk-utky predhistorických bohatierov, Xenopfon šťastne i priviedol. Nuž história sa rada opakúva. Na začiatku roku Pána 1921 udivený svet videl pod vedením kráľa Konštantína zas pohybovať sa označe­ným smerom, dnes už trochu zmäkúšených sy­nov Homéra. Ich hrdým cieľom malo byť oži­­rotvorenie starodávnej maloázijskej gréckej ríše. A hľa! po uplynutých niekoľkých mesia­coch musíme uznať, že Konstatínovým bojov­níkom nepovodilo sa na klamlivej maloázijskej pôde lepšie, ako Xenopfonovým bohatierom. Jedným slovom, maloázijská grécka armáda, porazená kemalisty, usiluje sa o zlomkrky do­­siabarať spasiteľného prímoria. Toto celkom tak nemilé ako krvavé pre­kvapenie zapríčinil nešťastnému gréckemu ľudu nenásytný imperializmus kráľa Konštantína. Veirizelosovej politickej ženiaiite a nezlomnej vytrvanlivosti pošťastilo sa zabezpečiť také vý­hody pre Grékov, o akých sa nesnívalo nikdv nijaikérau panhellendstovi Lenže, čo z toho, keď po Venizelosovom úpadku navrátivší sa kráľ Konštantín, cheejúc udusiť rozpomienku na zá­sluhy svojho nebezpečného soka a chcejúc li­chotiť ľudu, hneď po svojom návrate do Grécka podujal vojnu s Turci, na založenie veľkého Grécka, obsahujúceho značné čiastky tureckej Malej Ázie. Aký úspech korunuje tieto snahy, vidíme. Pokorení Gréci prosia dohodové moc­nosti o tú istú intervenciu, ktorú cez vojnu viac ráz rozhodne odvrhli. Teraz však môže byť už len otázkou, či kemalisti, posmelení víťaz­stvom a podporovaní mohamedánmi a ruskými boľševikmi, pristanú na zastavenie ďalšieho nepriateľstva a na pokojné vyrovnanie svojich sporov s Grékmi? V protivnom prípade k tejto otázke ľahko môže sa pridružiť aj iná: či Gréci, zaviaznuvší na nevľúdnych maloázijských pó­lach, aj dnes najdú svojho Xenofona? Istá vec je však pri tejto dobrodružnej grécko-tureckej vojne, že i tento rozkvasený konflikt, z ktorého — ako z nemilého a ne­bezpečného blata — by už iste i Turci a naj­mä Gréci radi vytiahnuť svoje ostrôžkové vo­jenské čižmy, len bezcieľne a zbytočne udr­žuje europské napnutie, tu homo-sllezskym, tam poľsko-ruským, tam zas západomadár­­ským konfliktom zväčšované. Ak voľačo, tak takéto nevyriešené a preťahované zbytky ohro­­žily a ohrozujú najviac trvanie mieru a miero­vých smlúv v Europe. Nešťastie dohody, že to nepredvídala a takéto gordické hrčky svojho času hneď na začiatku rázne nerozuzlila hoc i päsťou a mečom a prísnym zakročením tak proti nepriateľovi, ako proti vlastnému spo­jencovi. A. P,-Spišiak. IŽESKp SLOVENSKEJ REPUBLIKY. Pozdrav fromúzskeho min. pradseda dr. Beneša vi. Praha, 29. septembra. (Čstk. fk.) Z prí­ležitosti vymenovania ministra dr. Beneša za ministerského predsedu zaslal francúzsky mi­nisterský predseda Briapl a generálny tajom­ník Berthelot tento telegramm: „Pánu Bene­­šovi, ministerskému predsedovi a ministrovi vecí zahraničných v Prahe! Posielam Vám naj­­vrelejšie blahoželanie a tlmočím zadosťučine­nie, ktoré pociťuje vláda republiky, dozveda­júc sa, že vláda šľachetného náioda česko-slo­­venského sverená je v kabinete národného s jednôt en ia veľkému vlastencovi, ktorého pria,­­teľské vzťahy k Francii sú zárukou, že naše obidve krajiny budú ešte užšie než kedykoľ­vek spolupracovať na zaistení a udržaní mieru a úcty k mierovým smluvám.“ Podpísaní: Briand a Bertheiot. Take Jonesca dr. Benešovi. Praha, 29. sept. (Čdk. fk.) Od rumun­ského ministra zahraničia došiel minister­skému predsedovi Benešovi tento telegramm: „Exc. Benešovi, ministerskému predsedovi v Prahe! Ako Váš spojenec blahoželám Vám i Vašej krajine; som presvedčený o Vašom ú­­spechu v diele, ktorého ? r ujmete, p, teším sa z neho vopred." Podpísaný Take Jonescu. Be chytré o úlohách novej vlády. Posl. Beehyné referoval v schôdzke po­slaneckého klubu strany sociálnodemokra­tickej o úlohách novej vlády. Sociálné poiste­nie, energické uskutočnenie pozemkovej re­formy, rozluky cirkvi od štátu a reforma ad­ministratívy po stránke technickej i hospodár­skej, sú najbližšie úlohy Národného šhromaž­­denia. Postup strán, zúčastnených v koncen­tračnej vláde, musí byť úprimný, lojálny a vždy pevný.* „České Slovo“ oznamuje, že poslanci ne­meckej sociálnej demokracie na rozdiel od ne­meckých nacionalistov zúčastnia sa snemp­­vých prác.* „Československá Republika“ oznamuje, že vláda dr. Beneša opiera sa o väčšinu národné­ho sústredenia, t, j. o 48 česko-sloven. soci­álnych demokratov, o 41 poslancov republikán­skych (agrárnych), o 33 IMovcov a ľudákov, 25 č.-s. socialistov ai 19 národných demokratov. Pevná vládna väčšina má 166 poslancov, oppor zičné strany zastúpené sú 104 poslancami; nerozhodní sú živnostníci, skupina Brodeckého a sociálny demokrat Teska, celkom 12 po­slancov. Vo veci železničných zamestnancov. Praha, 30. sept. (Čstk. fk.) V pera prišli zá­stupcovia rámcových organizácií železničiarov k ministerskému predsedovi dr. Benešovi, aby znovu poukázali na sporné otázky, ktorých splnenia sa márne domáhajú. Upozorňujú ministerského predsedu na nebezpečenstvo, ktoré nesplnením podstatných požiadaviek povedie ku katastrofálnym následkom. Ministerský predseda ich ubezpečil, že táto vláda sa vynasnaží, aby požiadavky za­mestnancov. zodpovedajúce ústavne schváleným zákonom, boly rýchlo uskutočnené. Keďže na uskutočnenie síubu ministerský predseda potrebuje určitý termín, dohodli sa zástupcovia rámcových organizácií vyčkať splnenie záväzkov, vládou sľú­bených. Nebude teda demonštrácia dvojhodinového štrajku, ohláseného na 30. september. Z© slovenskej poľiié-faosp©­­iárifeei raäy. Aby v smysle patričného zákona v čar; mo­hla byť krytá ozaj nevyhnutná potreba osiva pre poľno-hospodárov, postihnutých krupobitím alebo živelnými pohromami, ministerstvo pre zásobovanie ľudu povoľuje, aby na prídel to­­hoto osiva bolo použité obilie, t. j. žito a raž, vykúpené na povinnú obilnú dávku určenú vlád-, nym nariadením. Nárok na tento prídel možno však pripustiť len v prípadoch, kde sú poiFno-hospodári posti­hnutí krúpobitím, alebo živelnými pohromami v takej miere, že bez prídelu nemôžu potrebu osiva z vlastnej úrody zaokryť a okrem toho nemajú dostatočných prostriedkov, aby osivo, ktoré je vo voľnom obchode, mohli si nakúpiť bez štátnej pomoci. Aby prídelom osiva nenastalo ohrozovanie zásobovania, celkové množstvo raže a žita, tým­to spôsobom pre potrebu tak jasermého, ako í jarného siatia prideleného, dohromady môže byť najviac 1 % z celkovej povinnej dávky, jed­notlivým zemiam na odovzdanie predpísanej, a môže byť teto množstvo uvoľnené len v tom pomere, v akom sa deje odvádzanie povinnej dávky v dotyčnej zemi. Po prideľovaní tohoto osiva určí sa nasle­dujúce postupovanie: PoPlno-hospodárí, ktorí na základe tu uvedených podmienok si robia nárok na prídel osiva, udajú potrebu svojej o­­kresnej politickej správe. Správnosť podmienok v žiadosti o osivo uvedených, musí byť prísluš­ným obecným úradom potvrdená s výslovnou doložkou, že je žiadosť oprávnená ä vyslovená požiadavka na najmenšiu mieru obmedzená. Okresná politická správa, preskúmajúc správnosť predložených žiadostí, pošle ich s návrhom poľno-hospodárskej správe politickej (zemskej zásobovacej komisii), ktorá pridelí osivo prostredníctvom výkupných organizácií, ktorým bolo v roku 1920 a 1921 sverené roz­deľovanie osiva. Prideľovada cena za osivo je ako pri obilí pre konzumentov, to jast pri žite a raži Kčs. 213.25. Ako osivo bude prideľovaná raž á žito na povinnú dávku odvedená. Z tých dôvodov je; potrebné, aby prijímacie orgány postupovaly pri prijímaní obilia s dôkladnou obozretnosťou, £hy mohlo byť prideľované obilie obyčajné, ale úplne vyhovujúce. Odporúča sa, aby najmä drobné partie boly ako osivo pre tento cieľ pri­hlásené a rezervované. Výkupné organizácie, ktoré budú poverené rozdelením núdzového osiva pre rok 1921 a 1922, sú povinné oznámiť každý prídel ministerstvu polino-hospodárstva (zemedelstva) prvopisom prideľovacej dispozície. Ak poEno-hospodár ne­chce prijať pridelené núdzové osiva 2 povinnej dávky, tak výkupná organizácia, poverená roz­deľovaním osiva, môže ho vymeniť «0 súhlasom zemskej politickej správy (Zemského hospodár-' skeho úradu) za osivo ušľachtilé, proti zapla­teniu predpísaného príplatku skrze poľno-ho­­spodára. . . V tomto smere bude kontrolu konať mini­sterstvo zemedelstva. V smysle prichodiacich dôvodov pri tejto ved treba postupovať s veľ­kou opatrnosťou, a len v tých prípadoch, keď je pomoc v smysle uvedených vládnych naria­dení úplne odôvodnená. •

Next