Národnie Noviny, január-marec 1927 (LVIII/2-38)

1927-01-05 / nr. 2

Slavošovee. Dr. Ľudovít Bazovský. tlile slovenská národná strana videla, že če­­apfesko-nemeckému veľkopriemyslu ide o to, Slovensku vyničil každý priemyselný život, ražne upozorňovala všetky smerodajné kru­­jéto úsilie bude maf hrozné následky, lebo j za niekoľko rokov bude hospodársky gné, obyvateľstvo bude znepokojené a ika bude maf za následok, že sa oby­­_ od Čechov úplne odcudzí, ba táto okol­­bude zle vplývať aj na samú štátnu myšlienku oslovenskú na Slovensku. Veď je to aj celkom ^ené. Najsilnejším hýbateľom života jednotliv­­lárodov je jednako len otázka svätého kazdo- Hn chleba, otázka žalúdku. Jednotlivci a národ .u očakávajú, aby im chránil chlieb; a keď n od štátu ani tejto záchrany nemajú, tak na­­ásky so strany štátu a naopak tiež nepriľnú potrebnou láskou. Toto je zcela jednodu­­'edárnou vecou. , k v. .tento český pohon proti slovenskému, alebo ak tak chcete, proti priemyslu na Slovensku započal, hneď tu bolo možno vidieť plánovitosť, sy­stematickosť; jednako si mysleli jednotlivci, že to bude maf isté hranice a že nám Česi aspoň niečo priemyslu nechajú. Ale márné boly nádeje. Tento ničiaci postup pokračoval a pokračuje. Ak by ešte niekto bol pochyboval, ak by nebol videl, o čo tu ide, aj tomu sa musely oči otvoriť, keď sa začala zkazonosná kampaň proti slavošovskej papierni. O slavošovskej papierni a o celulózke v Horké ■pt-í P1 g*ši!**•_étíii to- nemožno p'ovodcif, že je to prie­­myseí umele vytvorený, nový, maďarskou vládou maďarizačnými úmyslami postavený. Slavošovská papiereň jestvuje už skoro sto rokov. Pri nej a pri celulózľKe v Horké zamestnávané je asi 1000 (jeden­­tisíc) robotníckych rodín a okrem toho roľníctvo dolín Slavošovskej, Muráňskej a Šajavskej. Pod­niky tieto vytvorila hospodárska potreba, najmä potreba stvoriť možnosť zúžitkovania tam rastúce­ho množstva dreva. Podniky tieto patrily pred prevratom účastin­­nej spoločnosti „Első magyar papíripar Rt.“. Mo­ravská agrárna a priemyslová banka poskytla tejto spoločnosti vysoký úver a potom asi 80% účastín prešlo do vlastníctva tejto banky. A vtedy zamie­šal sa do toho český papierový kartel na čele s firmou Spiro a odkúpil všetky stroje a zariadenia podnikov za 10 miliónov korún jedine tým cieľom, aby podniky koncom marca tohoto roku prestaly pracoval a aby sa menovaný kartel sprostil konku­rencie. Slavošovská fabrika dodáva papier do Ma­ďarska a keďže je dosť blízko hranice, môže dosť výhodne konkurovať s českým papierovým karte­lom. Slavošovská papiereň pracovala s čistým zi­skom, renzovala predtým vždy dobre. Preto je odsúdená teraz na smrť. Lenže týmto k hladovej smrti je odsúdené veľké množstvo robotníctva, roľ­níctva, obchodníctva gemerského. Keď sa o tomto novom úmysle českého kapi­talizmu naši gemerskí bratia dozvedeli, ustanovili si 13-členový akčný výbor, ktorý podal memoran­dum. podpísané 74 obcami, predsedníctvu minister­skej rady, ministerstvu vnútra, sociálnej pečlivosti, a s plnou mocou pre správu Slovenska, v ktorom memorande žiadal odpomoc. Do akcie boly vtia­hnuté všetky politické strany na Slovensku, a vec si osvojilo aj zastupiteľstvo župy Podtatranskej. Ministerský predseda Švehla prijal a vypočul aj 8-členovú deputáciu a sľúbil vec rýchle vyšetriť. Ale kraj otáznych 74 obcí gemerských až po­dnes je v neistote a nedajbože dostať uspokojivej odpovedi. Akčný výbor a celý kraj je v opravdi­vom zúfalstve. Čo ak Česi jednako len vykonajú svoj úmysel!? Vláda má tisíc prostriedkov úmysel tento prekaziť. V prvom rade kúpnopredajná smlu­­va, uzavretá medzi Spirovým kartelom a Morav­skou agr. a pr. bankou, nesmie byť schválená a podnik aj teraz môže byť so ziskom vedený, lebo objednávok má stále veľké množstvo. Ani im vy­hovieť nemôže. Nech si predstaví každý slovenský vlastenec, čo by znamenalo zničenie tohoto zdravého a kve­­túceho priemyslu. Zainteresovaná gemerská Slo­­vač by videla, že za maďarského režimu mohla sa uživiť, ale Česi odoberú jej spôsob výživy, odobe­rajú jej každodenný chlieb a dávajú jej do ruby žobrácku palicu, nech ide do Francie, Kanady a Brazílie. Slovenská národná strana sa musí s otázkou touto dôkladne zaôberaf, keď jej aj — azda práve pre takéto príčiny —■ znemožnili vstup do parla­mentu. Otázku fabrík v Slavošovciach a Horké mu­sí si osvojiť celý národ slovenský! Nemožno sa mi teraz v celom dosahu zaoberať s touto vecou; ale toľko na výstrahu už aj teraz musím poznamenať, že ak tieto podniky tiež majú byť zničené a zainteresovaná Slovač ožobráčená, v tom prípade aj sám schválim ten úmysel, ktorý som posaváď ešte hľadel zamedziť, aby sa s vecou išlo pred europské. ba celosvetové fórum, pred Spoloč­nosť národov atď. Nech celý svet vie, čo sa u nás robí! Korječne všetko má hranice. Toto je jedno z našich posledných slov, a oča­kávame od vlády, aby povedala svoje posledné slovo. Ináče za následky nemôžeme byť zodpo­vednými.* * Poznámka redakcie: Ako sa z hodnoverného prameňa dozvedáme, vec je teraz odoslatá mini­sterstvu s plnou mocou pre správu Slovenska v Bra­tislave k vyšetreniu. Ak ju budú vyšetrovať poroz­umenie majúci Slováci, tak máme nádej, že sa vec k dobrému obráti. Hlirakovci dnes študujú návrh samosprávy. Stroj sa znovu púšťa do pohybu. Stŕíbrný sa vzmáha. — Gajda vodcom fašistov. Praha, 4. jan. Klub poslancov a senátorov ľudovej strany je už dnes v Prahe pohromade a zástup žurnalistov čaká okolo dverí miestnosti, kde klub zasedá, aby čím skorej zachytili zprávy o výsledkoch porád. Na zprávy tieto netrpelive čaká nielen Slovensko* ale celá verejnosť republiky. Hiinkovskí politikovia majú dnes pred sebou rozložený návrh ministra vnútra Černého na reformu správy. Černý vypra­coval elaborát, ktorým v mene vlády ponúka Slo­vensku určitú autonómiu vo forme krajinskej sa­mosprávy. O podstate tejto veci písali sme už dosť a to viacej skepticky, preto sme tým zveda­­vejší na úsudok klubu ľudových poslancov, ktorí mali dosť času — poznajúc mienky pro i contra — dôkladne sa pripraviť na dnešný deň. Netajíme, že keby nás malo niečo prekvapiť, nuž by to bol fakt, že ľudáci prijali návrh Černého, poťažne Kramáŕov. Lebo skoro vo všetkých po­sledných číslach „Slováka“ nachodili sme prízvu­kované, že ľudová strana nechce samosprávu po­dľa vzoru moravského, ale podľa vzoru horvat­­ského. To je aspoň jasná reč. Na každý prípad však od dnešného zasedania ľudáckych politikov očakávame niečo pozitívneho. Vidíme totižto u ľudovej strany húževnatú snahu: preukázať národu niečo, čo je už konkrétné a ne­visí v povetrí. Hlinka včera napísal: „Nám je jedno, či si zásluhu o autonómiu Slovenska pripíše Ho­­dža, Švehla, Kramáŕ alebo Šrámek.“ Hoci sa nám nechce veriť, že by to Hlinkoví bolo celkom všetko jedno, jednako badáme z jeho vety, že je autonó­mia na dobrej ceste. Lebo sám Hlinka vidí, že by ju už radi nastolili i jej bývalí najväčší odporcovia. Autonómia ide, dnes je to už isté, teraz nás naj viacej zaujíma len tá otázka, v akej f o r m e ide? Kto zvíťazí v kampani, v ktorej argumenty Dérera, Slávika a iných v záujme žúp citeľne pôsobia proti argumentom Kramáŕovým a spol.? Ľudová strana v tejto kampani hrá vlastne rolu neutrálnu, natoľ­ko, nakoľko ona nezvelebovala ani zemskú samo­správu rakúskeho systému, ani agrárnikmi serví­­rované župné sriadenie. Sú tedy asi tri eventuality: alebo odobrí ľudová strana návrh ministra vnútra Černého (ak je na čo súci), alebo sa vysloví za župný systém, alebo ani jedno ani druhé, lež niečo tretie, čo by Slovensku najlepšie zodpovedalo. V tejto chvíli niet ešte istoty. Zprávy rozlič­ných časonisov obraz približného stavu vecí iba zatemňujú. Sám „Slovák“ napísal, že napríklad ohľadom zrušenia ministerstva pre Slovensko by strana ľudová nebola neústupná, keby v každom pražskom ministerstve utvorili patričné slovenské oddelenia, kde by sekčnými šéfmi boli Slováci. Pri tomto nám stojí pred očami zasa len to staré: Pra­ha je od Slovenska príliš ďaleko! To by zasa len nebola decentralizácia. Preto pochybujeme, že by tieto slová „Slováka“ boly oficielnou mienkou strany. Vianočné a novoročné čísla časopisov boly ináče tak preplnené úvahami o autonómii, že až radosť. Všetci, či už Kramárovci, či iní z občianskej koalície rozpísali sa, plní dobrých snáh a rád — pravda, všetci po svojom. Nuž čo — pracovné dni sú tu, ukážte, že ste Angličanmi, ktorí údajne nič nedávajú na argumenty, ale iba na faktá! Zajtrajší deň — ak je Černého elaborát hodne stručný — môže byť už dňom vyjasnenia. Zprávy o výsledkoch ľudáckych porád budú iste signálmi, ktorých echo roznesie sa i Slovenskom, i Prahou. * 'Sk V iných smeroch je domáca politika chudobná na udalosti. Stroj sa po sviatkoch ešte iba začína dávať do pohybu. Predmetom pozornosti je dnes vystupovanie posl. Stŕíbrného, ktorý zkrižoval plá­ny svojho soka Klofáča a predbehol ho na Podkar­patskej Rusi, kde si získal posl. dr. Gagatku. Ga­­gaíko vystúpil z radov Klofáčovcov a pripojil sa k Stŕíbrnému, tak že tento má už svoj vlastný klub, predbežne trojčlenný, ale majúci nádeje na vzrast, lebo Stŕíbrného prívrženci — na úkor Klofáčovcov — sa v Čechách množia. Ďalšou udalosťou je sjazd ríšskej rady fašisti­ckej, ktorý bol v Brne predvčerom. Na tomto sjazde utvorili 7-členové direktórium, s gén. Gajdom na čele. Gajda týmto krokom úplne prestúpi! na pole politické. Na tomto sjazde ukázalo sa tiež, že faši­stické hnutie sa rozdvojilo: jedni chcú ísť i naďalej s nár. demokratmi, druhí samostatne. Predbežne sú údajne vo väčšine títo poslední. Do volieb pôjdu vraj fašisti ako voľné politické sdruženie, čo by bolo zasa na škodu nár. demokratov. cagaia;:3;:aa>!i,a^:ľ:Ľ^"a"T*ŕ*CT«,mBwa'^^ Nemecká vládna kríza. Berlín, 4, januára. Ríšsky kabinet, ktorý po demisii prezident republiky poveril ďalším vedením vecí, započne v polovici tohoto týždňa opäť svoje zasedania. Konferencia o vládnej kríze u prezidenta republiky bude 9, a 10. ja­nuára. Veľké komunistické sprisahanie v Bulharsku. Sofia, 4. januára. Bulharská polícia prišla na stopu širokorozvetvenej komunistickej or­ganizácie so sídlom vo Philippopeli a v Pasar­­číku. Táto nová komunistická organizácia mala vraj za cieľ vysvobodiť uväznených komunistov zo žalárov a novými bombovými atentátmi otriasť autoritu terajšej bulharskej vlády. Poli­cajné orgány zhabaly veľké množstvo zbraní, bômb a revolverov.

Next