Národnie Noviny, apríl-jún 1927 (LVIII/39-74)
1927-04-01 / nr. 39
iedakciaf administrácia a expedícia v Turnianskom Sw- Mlsrtine. „Slovensko bez Cechu.“ js. Turčiansky Sv. Martin, 31. marca. Mali srne síce i my odložené utorkové číslo „Českého Slova“, že sa jeho úvodníku o Slovensku bez Čechov lepšie prizrieme, ale prv, ako by sme to číslo znovu bolí vzali do ruky, priniesol nám ho pospolitý slovenský človek, ktorý si prácou rúk zarába na živobytie. U slovenských ľudí je časopis „České Slovo“, orgán Klofáčovcov, zriedkavosťou, preto bude iste milé p, Klofáčovi, keď mu prezradíme, že jeho univerzálny duch prenikol i do niektorých slovenských chalúp. Ale súčasne musíme p. Klofáča i zarmútiť, keď mu oznamujeme, že sa ten jeho duch zo slovenských chalúp vyparúje. Z príbytku Slováka, ktorý nám doniesol utorkové číslo „Českého Slova", duch pána Klofáča zmizol ako gáfor. Prišiel k nám totiž spomenutý človek celkom pobúrený a ukazujúc nám úvodník nár. soc. orgánu, vyhlásil: „Bol som. dosiaľ ich organizovaným členom (zastával i čestnú funkciu], ale po tomto to prestáva. Prišiel som vás prosiť, keby ste si toto, čo tu píšu, prečítali a odpovedali im, ako sa patrí!“ Vhĺbili sme sa tedy do spomenutého článku „Slovensko bez Čechú“. Robíme to chladnokrvne, lebo novinára, ktorý má s podobnými článkami denne do činenia, nepobúri už azda ani to. keď mu niekto ukazuje haringa a hovorí, že je to Eskymák. Čítame si tedy článok „Českého Slova“ pokojne, hotoví i uznať, čo nájdeme za spravedlivé. Ale inak číta a inak reaguje na obsah článkov čitateľ, ktorý si patričné noviny predpláca z ťažko zarobených groši preto, lebo myslí, že bojujú za jeho dobro a že sú hodné jeho dôvery. Má k tým novinám úzky a srdečný vzťah a necháva svoju dušu formovať ich naukami. Beda novinám, ktoré takéhoto človeka sklamú! Zanevre na ne i na ich náuky, ktoré mu cez roky vtĺkaly do hlavy. Toto nešťastie stihlo teraz „České Slovo" — u koľkých jeho slovenských čitateľov, nevieme. Vieme len o tom, ktorý sa nám sám. prišiel predstaviť. Z jeho chovania sa usudzujeme, že článok pôsobil silno, musel tedy pôsobiť i na druhých. K tomuto „úspechu“ nech pán Klofáč gratuluje svojmu spolupracovníkovi. Viďme tedy tie pvramidálné múdrosti, ktoré si pisateľ článku ..Slovensko bez Čechú“ nadobudol medzí Slovákmi. Lebo tón článku prezradzuje, že pisateľ jeho žije alebo žil medzi nami, ktorú obeť priniesol so sebazaprením, v záujme štátu! Pán pisateľ sa rozčúlil nad tým, že „Hlinka chce české kultúrni pracovníky vyhnat už zítra.“ Nevieme, čo chce Hlinka a ako to chce, ale je nám divné, keď tento údajný Hlínkov úmysel používa niekto z českých úradníkov za príležitosť zarezať do živého celému slovenskému národu a to tak slovenskému inteligentovi, ako slovenskému sedliakovi. Na náš ľud, na nášho sedliaka sme my slovenskí inteligenti žiarliví. Keď niekto uráža nás, znesieme to ešte, ale trhne to nami nebezpečne. keď niekto otiera svoj zobák i o nášho sedliaka, na ktorom staviame svoju národnú budúcnosť. Považujeme ho za zdravý koreň národa a hrdí sme naňho. Čo v našom národe vyniká umom, energiou alebo nadaním, to pošlo z nášho sedliaka. Spomeňme len roľníckeho synk.a Hviezdoslava, roľníckeho synka Ivana Krásku, roľníckeho synka vyslanca Osuského, na ktorého matku, hrdú slvoenskú sedliacku ženu z Brezovej, Pražania i Parížania často s úctou pozerali. A môžeme spomínať hocikoľko takých sedliackych synkov. A tu pisateľ z „Českého Slova" — ktorý objavil, že všetko zlo dnešné i predprevratové pochádza zo slovenskej pasívnosti, anžto Slováci „pred pŕevratem klesali od roku k roku níž a níže .. . a hlavní príčinou toho stavu byla jejich vrozená pasivnosť“ — konštatuje, že „slovenská pasivnost jeví se predné menší pracovitostí, ve Slovácích jest krev pomalejší, kosec pomalej! kosu klepe a pomaleji kosí. ..‘ No vída, čo zkúsil bratr český socialista! On iste > idel kosiť 70-ročnébo Slováka a nepáčilo sa mu, že nekosí tak rezko, ako 20-ročný potomok „Psohlavcov" z Domažlíc. Inak pozná Slovákov Peter Bezruč, ktorý spieva: ,,.. . tak bouŕí ta ohnivá slovenská krev, tak ret pálí a srší oko!“ Nech sa bratr z Českého Slova odváži medzi Detvancov, ak má smelosť zkúšať ich pomalosť. A nech si zájde medzi slovenských valachov, od ich odzemku zaiskrí sa mu v očiach. O takom niečom na Šumave neslýchajú. Tedy to plemä slovenské nemá srvátku v žilách, veľmi sa mýli, kto sa nazdáva, že v „Slovácích je krev pomalejší“ a podľa toho vyzerá i ich práca. Pravda, ked musí chudobný slovenský človek kosiť na cudzom, pre pánov a veľkostatkárov, iste si vzdychne: . Bože môj, otče môj. však je ten svet zmotaný, čo vystojí, čo vysíojí chudobný poddaný!“ A vtedy kosí možno „pomaleji". Ale nemôžeme o r i ja ť ani výroky o slovenskej inteligencií. Vzdelaní roduverní Slováci vykonali, pri svojom malom pečte. pred prevratom toľko práce, že im to vždy bude ku cti. Treba si len spomenúť na nebohého Andreja Halašu v Turčianskom Sv. Martine, čo ten vykonal za deň v záujme ľudu. Pravda, beli slovenskí vzdelanci i pasívni, ale tam, kde pasivitou vlastne bojovali proti politike maďarskej. Odporovali pasívnou rezistenciou, keď nemohli ísť čelom do múru! Inak však „dolce far niente“, „sladké zemanské zahalení“, dovoľovali si len niektorí jednotlivci -—• a takí sú a boli i u Čechov. Dnes máme slov. inteligencie nepomerne viac. Prihlásili sa k nej tí, ktorí neboli Slovákmi pred prevratom. Časť z nich je i dnes národne dosť indiferentná, preto sa v práci neroztrhá. Ale táto časť nemôže byť merítkom slovenskej agilnosti a pracovitosti. Merítkom sú tí naši vzdelanci, ktorí majú dobrý slovenský základ — a za tých sa nehanbíme. Z nich jeden vždy preskočí í dvoch-troch bratov od „Českého Slova“. Po tejto stránke sa už poznáme, i z osobných stykov a zkúseností. A keby sme robili prirovnanie medzi študentom slovenským a českým, ktorí spolu študujú od prvej triedy, tiež by sme neprehrali. Je zrejmé, že práca českého inteligenta rysuje sa dnes vypuklejšie; on sa môže špecializovať, každý pre osobitný obor, lebo ich je nadostač. Naši ľudia však musia stavať od základu — preto ich prácu menej vidno. U nás za županov, okr. náčelníkov atď. museli ísť farári — a vedeli si rady. Ale venovali sme príliš mnoho pozornosti prvým odstavcom článku „Slovensko bez Čechú“, preto ďalšie odstavce ponechávame si do rezervv. Sú skoro ešte pikantnejšie a nerozumné. ako prvé odstavce, preto odpoveďou na ne neostaneme dĺžni — nie k vôli „Českému Slovu“, ale k vôli toho nášho Slováka, ktorý dosiaľ „Českému Slovu“ dôveroval, ale nám ho teraz priniesol a dôverovať mu prestal. Snemovňa odhlasovala vojenské osnovy. Vojaci ztratili volebné právo. 18-dňové veľkonočné prázdniny. — Reforma správy do júla. Praha, 31, marca. Na včerajšom veľmi búrlivom zasedaní snemovne. keď sa zasa tĺklo do pultov a ozýval v sa píšťalky. boly odhlasované v prvom í druhom čítaní vojenské osnovy 138 hlasmi proti 113, Hlasovanie sa začalo o pol 9. hodine večer, 00 dlheí dennej debate a do prečítaní pozmeňovacích návrhov, Z vojenských osnov najťažšia bola vec s volebným právom voíakov. proti odňatiu ktorého protestovali prudko socialisti, ale í nár. demokrati. Prirodzene, že í komunisti a to s najväčším krikom. Nár. socialisti podali protest crotj nemu, vyhlasujúc, že tu ide o zmenu ústavy, k čomu je potrebná kvalifikovaná väčšina. Protest však vládné stranv neuznalv. prehlasujúc návrh, abv zákon bol vyhlásený za ústavný. Všetky vojenské osnovv tedv snemovňa odhlasovala, Nemecké vládné stranv k svojmu hlasovaniu za osnovv orípojilv vyhlásenie, že ich odhlasúvaíú preto, lebo branné osnovv slúžia k zabezpečeniu pokojného vývinu štátu. Dokladajú však. že branná moc nášho štátu má bvť určená len na obranu krajiny. To ie povedané so zreteľom na priateľský pomer k susedným štátom, hlavne Nemecku. Na dnešnom plenárnom zasedaní zaoberá sa snemovňa s ďalšou vojenskou osnovou, a to návrhom zákona o nábradnei zálohe. Osnova má bvť do piatku odhlasovaná a na utorkovom zasedaní bude potom hospodárska debata o štátnej bilancii z r, 1925. Prázdnínv snemovne sa začnú asi 8. apríla a potrvám 18 dní. potom príde na denný poriadok pred plenum daňová reforma. Ako sa časooísv dozvedaiú. mín. predseda Švehla poslal predsedníctvu snemovne listové upozornenie, že vláda čaká od parlamentu, abv reformu štátnej sorávv vvbavíl najneskoršie do íúla, Potrebné ie to vrai. abv bolo možné urobiť prípravv k obecným a krajinským voľbám. V rozpočtovom výbore sa včera sen. Zímák ísoc. dem.] opýtal ministra financií Englíša. čí má ministerstvo v úmysle zmeniť našu menovú jednotku, tak ako to urobílv susedné štátv. Englíš odpovedal, že doterajšia jednotka, čsl. koruna, ostane í naďalej a že so zreteľom na hospodársky život Československa smerodajná ŕe štabílázía čsl. peňažnej íednotkv. Slováci štátni a verejní zamestnanci, organizujte sa! Len tak budeme silní, V zdravej organizácii ie sila národa, istá ochrana a podnet k ďalšiemu kultúrnemu a hospodárskemu rozkvetu. Slovensko vstalo, Slovensko žije, a chce sa dostať ta, do svetových dejín, kde sú národy ohnivými písmenami zapísané, ako hospodársky silné, kultúrne vyspelé a národne povedomé. Tomuto behu nesmieme polená hádzať na cestu, ale s celým oddaním duševných a telesných síl máme mu prispieť na pomoc, beh urýchliť, cestu urovnať. Všimnime si slová v prvej vete spomínané a zariaďme sa podľa nich a potom môžeme byť istí, že sme dali národu to. čo sa menuje elixírom života. Mohutná slovenská organizácia S. S. 0. 0.. ktorá má viac ako 50.000 členov, má v programe keď budeme jednotní! pečlivosť o štátnych a verejných zamestnancov Slovákov. Vykonala mnoho užitočného a dobrého pre nás. Niet pochybnosti, že keď niet tejto organizácie. dnes by so sviecou bolo treba hľadať v hociktorom úrade Slováka. Cestou svojho predsedu S. S. S. O. získal si svojou akciou ohromné zásluhy za paritu cirkevných učiteľov. Ďalej nikto nemôže odtajiť to, že táto organizácia čo najenergickejšie protestovala proti prepúšťaniu št. zamestnancov Slovákov, keď vyšiel neblahý zákon reštrinkčný atď., atď. Slovom, jedinou slovenskou organizáciou je organizácia S. S. O. O. po_d korunou, ktorej patrí aj spolok Slovákov št. zamestnancov odboru administratívneho, súdob-