Národnie Noviny, apríl-jún 1928 (LIX/40-76)

1928-04-01 / nr. 40

Ročník 59. Turčiansky Svätý Martin, nedeľa 1. apríla 1928. Koalícia pred sfingou voličstva. nk. Praha, 31. marca. Aká je nálada tam na Slovensku? — opýtajú sa vás dnes často naši ľudia v Prahe., mysliac si, že sú menej orientovaní 0 veciach, ktoré sa dejú mimo Prahy, ale­bo i Bratislavy. Prirodzene, ich otázka tý­ka sa politickej nálady. A keď vám príde na ňu odpovedať, musíte sa zamyslieť, s ktorého konca to začať. V úvahu nepríde Bratislava, veď o ta­­mejšej dobrej nálade nemožno pochybo­vať. Tam sa predsa dosiaľ všetko len k lepšiemu obracalo, starousadlíci bohatnú z obchodu a vinohradov, paláce sa staväjú, teraz sa už kopú základy ohromného Aka­demického Domova, chystá sa nové repre­­zentatívné nádražie, Obchodný palác a najnovšie je aktuálnym kolosálny palác budúcej krajinskej správy, ktorý bude stáť 100, alebo hádam i 200 miliónov. Nuž Bratislave osud praje, alebo, kon­krétnejšie rečeno, prajú jej dnešní politi­ckí naši potentáti. Ale do úvahy prídu o­­statné slovenské mestá, menovite terajšie župné sídla a zároveň i kraje, ktoré k ním gravitujú prirodzeným poriadkom. Týchto župných sídiel je — okrem Bratislavy — päf a keď je reč o nich i o krajoch, ktoré sú okolo nich, je reč vlastne o celom Slo­vensku. Tento veľký komplex tvorí kapi­tolu pre seba a Bratislava zasa kapitolu pre seba. A tu je dosť nebezpečné, ked sa náš popredný vládny človek pýta na náladu j,na Slovensku“. On už vie, prečo sa pýta a vie, prečo je to nebezpečné. Nebezpečné je to preto, lebo môže očakávať, že odpo­veď potvrdí jeho obavy. A obavy sú tým viac opodstatnené, čím viacej sa blíži 1. júl, deň, keď má byť — podľa doterajších dispozícií —- do života uvedená krajinská správa a župné úrady definitívne zrušené. To znamená ožobŕáčernie doterajších žup­ných miest slovenských, ergo znechutenie ich obyvateľstva, i obyvateľstva ich kra­jov. Ale okrem toho blíži sa i iný termín: termín krajinských a okresných volieb a to je zas nebezpečné, keď tým voľbám predchádza znechutenie obyvateľstva. Ne­bezpečné je to pre vládu a pre vládoé stra­ny, lebo je logické, že hromosvodom zne­chutenia občianstva bude tu vláda a stra­ny, ktoré nové, nesympatické poriadky nastolily. Vláda, vládné strany, slovom koalícia dnes už i sama náležíte cíti, cítiť musí, že sa blíži čas, keď poriadky, ktoré počas svojho panovania porobila, môžu sa jej pomstiť. Niektoré vládné strany sú už tak nervózné, že to už ani zakryť nevedia. Masy voličstva íbývajú náladové, labil­­nosf, nestálosť majú v krvi a čo im je mod­lou dnes, to zajtra vášnivo kameňujú. Príklad: osud soc. demokracie na Sloven­sku. Kde je jej moc a sláva? Prišiel raz vietor, ktorý jej privial voličstva ako mračná kobyliek, a prišiel zas iný vietor, ktorý to všetko odvial opačným smerom, ako vieme, k Hlinkoví. Ľud sa rád díva na politiku ako na panské huncútstvo a preto 1 popularita politických smerov alebo vod­cov nemá takých hlboko zapustených ko­reňov, ako popularita vecí a ľudí iného druhu. S tým musí tedy počítať i dnešná koalícia, že priazeň más sa môže šmahom odvrátiť od tých, ktorým nedávno dopo­mohla k víťazstvu a ktorí sú dnes piliermi koalície (hoci v mandátovom smysle) a oblažiť znova tých, ktorých nedávno ne­- chala padnúť. Masy voličstva majú svoje vrtochy. Má sa tedy koalícia čo obávať vrtochov. Ale dajme tomu, že by sa vrtochov neobá­vala. Má tedy príčinu obávať sa ked nie púhych vrtochov, tedy skutočného, vedo­mého a v svojom smysle oprávneného od­poru veľkej čiastky svojho voličstva k zá­konom, ktoré ona nastolila a odhlasovala. Veď či terajšej koalícii podarilo sa vy­niesť nejaký zákon, ktorým by si zaistila všeobecnú a stálu popularitu? Mal svoje dobré stránky veľký zákon o úprave príj­mov štátnych zamestnancov, ale nebol on nijakým divom. A odhlasovaná je i daňo­vá reforma, lež dane sa ňou v podstate ne­­zmenily. No a zákon o reforme admini­stratívnej — na tom vidí dobré stránky len ten, kto' ozaj chce; v historických zemiach môže (byt ten zákon sympatický, lebo je v podstate centralistický, ale na Sloven­sku? Na Slovensku — nech si ho politickí vodcovia pred verejnosťou hocijako vy­svetľujú, nech si ho menujú hoci zábleskom autonómie — sa silný odpor samého oby­vateľstva proti nemu elementárne prejaví vtedy, keď začnú likvidovať župné úrady, keď zadlžené mestá ztratia nádeje na lepší svoj rozmach a keď občianstvo z ďalekých krajov bude musieť konať dlhé cesty k II. inštancii, krajinskej správe, do Bratislavy a ešte dlhšie cesty k III. inštancii, k mini­sterstvu vnútra do Prahy. Nedá sa od­­škriepif, že krajinská správa, ktorá značí na Slovensku zrušenie žúp, je u nás ne­populárna. U nás sú k tomu aspoň príčiny. U nás ona má prečo byt nepopulárnou, súc okrem toho zákonom, ktorý je nepopulár­ny i tam. kde k tomu valných príčin ani niet Dnešný „Mor. slezský Deník“, vládny časopis, musí prinášať pod titulom „Skrče­ní samosprávy?“ článok na jej obranu, čo je znakom, že je i v hist, zemiach napá daná. Vláda stojí teraz pred ťažkou dilemou. Uviesť 1. júla krajinskú správu do života, alebo nie? Že o tom premýšľa, toho zna­kom je, že sa už objavily zvesti o prípad­nom odsunutí toho termínu na 1. januára. A druhá dilema: robiť voľby teraz, ne­skoršie, v lete, na jeseň, alebo odtisnúť ich najradšej ad saecula saeculorutn? Nebez­pečné je pre koalíciu uvádzať teraz kra­jinskú správu a robiť voľby. Hoci volič­­stvp nemá príčiny vidieť niečo lepšieho v ľaviciarskych stranách, jednako dosť ľah­ko podoprie ich — z púheho znechutenia. Okrem strán ľavičiarskych sú tu i kresf. socialisti maďarskí a maďarónski. Dajme tomu, že voľby budú skorej, pred uvedením krajinskej správy, pred zruše­ním žúp.. Občianstvo na Slovensku stojí už jednako i dnes pod dojmom »rušenia žúp a tým je volebný úspech koaličných strán už i teraz iluzórny. Preto sa hovorí, že palác krajinskej správy v Bratislave nielen že sa ešte ne­­staýia, ale je otázka, či sa vôbec bude niekdy stayäf. Lebo ak koalícia zle obíde prij voľbách, dosť ľahko dospejú veci k rozpusteniu parlamentu, vypíšu sa nové s mein ov é voľby, príde nová vláda, nový parlament, nová koalícia, ktorá možno škrtne odhlasovaný už zákon o admini­stratívnej reforme. Prorokovať nevie dnes nikto, ale fakt je,; že naša vnútorná politika v tomto ju­bilejnom roku stojí v znamení veľkej ne­istoty. Masy voličstva sú ako nevyzpyta­­taľpá sfinx a ťažko uhádnuť, komu patrí najbližšia budúcnosť. Lebo o ďalekej bu­­iurcríôsíi sa v dennej politike nehovorieva. Voľby vraj rozhodne musia byť pred 1. júlom. Praha, 31. marca. O vnútornom kvasení v koalícii svedčí znova spôsob,* ako ľudová strana s pote­šením, vypuklými literami cituje zvesti o tom, že „Šrámka odstaví jeho vlastná strana“. Zvesti tie hovoria, že vo výbore českej lidovej strany vypukly veľké spory, dokazujúce, že Šrámek je neobľúbený, naj­mä u Moravanov. S jeho autokratickým re­žimom to už vraj dlho nepôjde. Hlinkovci by Šrám kov i iste dopriali skorý pád, ne­vadí im, že by tým padol jeden z najhúžev­­natejších a najrafinovanejších českých ka­tolíckych politikov. Keď je takýto stály antagonizmus medzi vodcami koaličných strán, niet sa čo diviť, že sa koalícia obáva volieb. Dnes sa tlač znova zaoberá voľbami, in­formujúc verejnosť tak, že musia byť na každý pád pred 1. júlom, totiž pred uve­dením reformy správy. Koaličná Osmička sa o tom vraj dosiaľ neradila a najbližšie bude zasedať až 16. apríla. Otázka prezi­denta krajinskej správy na Slovensku tro­chu zaspala, ale ľudová strana ostáva stále na stráži, tým viac, že koalícia prízvukuje, že tým prezidentom musí byt absolútne lo­jálny človek. Ako píše „Venkov“, koalícia už riešila otázku senátneho podpredsedníctva dr. Krčméryho a to v jeho neprospech. Zará­ža trochu, že proti obrancovi Tukovmu postupuje sa energickejšie, ako proti sa­motnému Tukovi. Závody nemeckých motocyklistov cez Slovensko. Turčiansky Sv. Martin, 31. marca. Zajtra, 1. apríla asi medzi 10—12. hod. prejde cez Turč. Sv. Martin motocyklisti­­cké oddelenie „Alg. Deutscher Autóklub München“. Klub tento usporiadal závody, ktorých sa zúčastní 140 motocyklistov a sidekárov (bočné sedadlá). Závodníci 25. märca opustili Kolín a doteraz absolvovali cestu cez Amsterdam, Bremen, Danzig, Breslau, Krakov. Dnes 31. marca prej­dú Poľskom a po odpočinku v Krakove na­stúpia cestu na Slovensko, kde sa zajtra ráno zastavia v Dolnom Kubíne. Závod­níci idú v troch gruppáčh a cieľom ich ce­sty je Budapešť, kam majú prísť 1. apríla. Na Slovensku prejdú nasledovnými me­stami: Turč. Sv. Martin: čas prích.: 9.50, 9.59, 11.29; Stub. Teplice: čas prích.: 10.58, 11.03, 12.33; Kremnica: čas prích.: 11.40, 11.35, 13.10; Banská Štiavnica: čas prích.: 12.54, 12.41, 14.24; Nemce: čas prích.: 12.38, 13.29, 15.08; Ip. Šahy: čas prich.: 14.40, 14.30, 16.10 hod. Závodníci sa zastavia v Kubíne, v Krem­nici a v Ip. Šahách, aby nabrali oleja, ben­zínu a občerstvili sa. Podmienky závodov sú prísné, ak nie­kto zpozdí, vylúčia ho zo závodov. Za Klub slovenských automobilistov v Bratislave bol poverený dr. Ján Fábry z Banskej By­strice vyznačovaním celej trati od Dolné­ho Kubína až po Ip. Šahy. Cieľom týchto závodov je vyzkúšať vy­trvalosť členov a spoľahlivosť nemeckých strojov, ako i robiť reklamu nemeckému priemyslu. Rozvodnené rieky na Podkarpatskej Rusi. Užhorod, 31. marca. V dôsledku ná­hleho oteplenia a posledných veľkých dažďov rozvodnily sa všetky rieky na Pcdkarp. Rusi, najmä rieka Tisa, ktorá stúpla už o 21/, m nad normálny stav, Očakáva sa ďalšie stúpanie. Nebezpečie však predbežne nehrozí. ■a samé aadatoé 6fala predpláoa sai na rok 48 korte, na pol roka 24 koruny. Časopis posiela sa len skutočne predplateným. Ölslo telefónu redakcie a administrácie 58. Číslo 40. Bratislavským felibrom. M Th. M. Môže sa povedal, že žijeme teraz časy mieru, a ked sa i harcuje — dajme tomu v Mexiku ked mordujú katolíkov, v Čine zasa komunistov — je to od nás, od Euró­py, tak ďaleko, že sa nás to temer ani ne­týka. Zato máme dlhú chvílu vyplnenú inter­­mezumi rozličných osláv, ako na pr. vlani slávila bratská Rossia jubileum Sovjetov, tohoto roku hodláme zasa my Česi a Slo­váci okázalé zasvätiť desatročie republi­kánskej svobody, a na budúci rok — po­čúvame — pripravujú v historických ze­miach veľké parády na oslavu svojho kniežaťa, legendárneho patróna zeme če­skej, Sv. Václava. Aká rozmanitosť. Tam slávili to, čo sa ešte len ukáže, že čo to bude, my tuná bu­deme velebiť to, čo je, a na budúci rok chystá sa sviatok tomu, čo voľakedy bolo. Rusi by boli podľa toho — iluzionisti, my „Č echo Slováci“ — realisti, národ Húsa a Chelčického však — idealisti. ? ? No áno. Po prvé, moc kniežaťa českého bola mocou kráľa, monarchu, ked i neme­cký cisár až neskoršie, Vratislavoyi ll-mu, posadil kormu na hlavu; monarchia má však byt — teoretice — najkrajším ide­álom vládnej formy. Po druhé Sv. Václav bol vladárom sku­točne ideálnym: „povahy miernej a dob­rotivej, pravý otec chudoby“, ako kroni­ka vraví. A po tretie mal on povesí veľké­ho vyznavača Krista nielen doma medzi svojim ľudom, ale i ďaleko za hranicami platil ideál pravého kresťana, teda rok i 929 bude trojnásobne sviatkom ideálnym a jeho oslavovatelia budú sa právom na­zývať idealistmi!... Skutočne, pred prievratom často si mo­hol počuť aiegovat frázu: „práva králov­­stvi českého“, alebo „práva zeme koruny české“, dnes koruna Sv. Václava zmizla úplne s tapéty, no práve pre idealistov — podľa horejšieho — mala by ona veľký význam a magickú silu, ba poviem: legál­nu, štátoprávnu silu. Včera priniesol mi chlapec z redakcie jedno číslo bratislavských novu s odka­zovú, aby som si prečítal v ňom článok: „U rytiera Sv. Ducha.“ Dobre je to napísané, poznať v tom Ti­­da Gašpara úplne, len to zatvrdené „nie!“ do tej „sedmičky“ .nezdá sa mi nijako pravdivým. A ked už pre nič inšie, tak k vôli vzácnemu hosťovi z Martina neverím, že by sa nebol dal v y poď kat pod tú „vie­sku.“ Tak je to. Ono sa to ľahko píše, zakiaľ sa nevie „písať“, ale ked mládenček do­zreje a pozná vlastná podstatu umenia, po­tom sa to už stane trochu f až šou vecou... „Ale dušu strhuje mi iná túha“ — hovorí — „začína mi novým aromatom vonat roz­koš tvorby“ — sláva! Z tohoto parobka budeme mat ešte veľa radosti, bude z ne­ho iste niečo opravdu veľkého. V tých istých novinách, na ktorých je akoi majiteľ, vydavateľ a zodpovedný red­aktor označený F rant a Votruba, zočil som i fIdnoček o Tajovskom, ten ma však ne­potešil veľmi. Ja myslím, že feliber Jožo masku čs. strany, do ktorej držal za potrebné „do gliedy si stať", nosí svedomité, človek by teda očakával, že práve takýto čs. žurnál mal by sa šetrnejšie o jeho tvorbe vyslovif. „Mladi“ ešte všetko nepojedli, a keď on vo svojich rozprávkach vyhýba „rozporom a živelným konfliktom", možno, že je to prá­ve ten lepší Tajovský, ktorému sa konečne podarilo jemu odjakživa nemilú šablónu

Next