Naše Divadlo, 1939-1940 (XII/3-10)
1939-11-01 / No. 3
Slovenské ochotníctvo pozdravuje prvého slovenského prezidenta. K mnohým pozdravom, ktoré v tieto dni dostáva prvý prezident Slovenskej republiky dr. Jozef Tiso, pripojujeme i my, slovenskí ochotníci, svoje srdečné pozdravenie. Toto naše pozdravenie je tým úprimnejšie, tým radostnejšie a spontánnejšie, lebo vo fakte, že náš slobodný a samostatný štát mohol si po mnohých rokoch utrpenia a borby za slobodu postaviť na čelo znova človeka z vlastných koreňov a vlastnej miazgy životnej vyrasteného, pozdravujeme víťazstvo myšlienky, ktorá i nám dávala za mnohé roky silu pracovať, duchovné majetky národné zveľaďovať a rozmnožovať, reč našu slovenskú cudzoty a neželateľných nánosov zbavovať a dávať jej príležitosť, aby sa mohla s tisícich javísk nášho Slovenska čistým prúdom liať do sŕdc celého národa ako balzam posily a nádeje. Lebo dnes sa s hrdosťou dvíhajú prsia každého slovenského divadelného ochotníka, ktorý sa pozrie do minulosti, ktorá nebola ani voči nám prajná, a jednako sme vzrastali počtom, jednako sme sa dvíhali úrovňou, sjednotili organizačne a okrem národných, mravných a odborných kvalít priniesli sme si do samostatného štátu to najkrajšie veno — priniesli sme si svoj čistý slovenský štít. A naša radosť sa len zväčšuje, keď si uvedomujeme, že i my sme boli jednou z tých hybných síl, čo pomáhaly národu zbaviť sa každej cudzej nadvlády, a zavŕšenie nášho víťazného boja za slobodu — voľba prvého prezidenta Slovenskej republiky — bola dielom, ku ktorému sme i my priložili svoje ruky a podľa svojich síl pomáhali sme ho skromne, ale verne dokončiť. Pozdravujeme prvého prezidenta Slovenskej republiky, lebo celý svoj život venoval práci za práva slovenského národa, boril sa umom ,a schopnosťami majstra bez nárokov na odmenu, ako opravdivý ochotník práce, čím sa nám stal vzorom. Pozdravujeme prvého prezidenta Slovenskej republiky, lebo bol vždy milovníkom a podporovateľom našich snáh a povznesenie všeobecnej kultúrnej úrovne národa ležalo mu vždy na srdci. Pozdravujeme prvého prezidenta Slovenskej republiky, lebo sme presvedčení, že národný súbor má v ňom režiséra pevnej ruky, bystrého umu a veľkej lásky i k najskromnejšiemu členovi slovenskej pospolitosti, ktorý nás povedie od úspechu k úspechu a pod jeho múdrym vedením porasíieme pre dobro národa i my slovenskí ochotníci. Keď túto nádej skladáme do jeho rúk, pevne veríme, že naša práca, ktorú konáme s takou láskou k národu, najde porozumenie, akého sa jej až donedávna nedostalo, čo sa pousilujeme splatiť tým, že ešte oduševnenejšie a nadšenejšie budeme pracovať, aby sme si svoje vedúce postavenie pred svetovou obcou divadelných ochotníkov nielen udržali, ale svoju doterajšiu prácu prevýšili a stali sa ozdobou slovenských kultúrnych snáh. Preto pozdravujeme prvého slovenského prezidenta, pozdravujeme ho srdečne, privolávajúc: Nech žije slobodný slovenský štát, nech žije prvý prezident dr. Jozef Tiso! JANO OKÁĽ. 30