Nedeľná Pravda, január-marec 1971 (IV/1-12)

1971-01-08 / No. 1

• Neznáma Travenova p&vfédk« f str. 71 • O manželstve a rodině za okrúhlym stolom (sir, 12—131 • Z anglického humoru (str* 161 F o t o I. GROSSMANN Ročník III. 8. f. 1971 Cena Kčs 1,— Pomocná stráž VB sa aktivizuje Nedávno bol v Prahe celoštátny aktiv členov Pomocných stráží VB, ktorý zhodnertH ich doterajšiu činnosť a načrtol ďalšie perspektívy. Aký je stav v PS VB sme sa spýtali hlavného veliteľa VB na Slovensku plk. JUDr. J. Vadovického. Je pravdou, že v posledných rokoch činnosť PS VB ochabla? Pomocná stráž Verejnej bezpečnosti vzniklo v roku 1952« Táto konkrétna forma aktívnej spolupráce občanov s Verejnou bezpečnosťou - ako ukázali skúsenosti - sa osvedčila. V rokoch 1964 až 1967 však postupne začína ich činnosť stagnovať. Príčin je viac. Nie vždy sa napríklad uplatňujú zásady správneho kádrového výberu, neriešia sa oprávnené požiadavky členov PS VB z hľadiska ich spoločenského postavenia, po vytvorení obvodných oddelení VB sa oslabuje organizátorská, riadiaca i výchovná činnosť príslušníkov VB a rozvinúť aktivitu pomocných stráží nepomohli ani zdĺhavé diskusie o tom, kto má priamo riadiť PS VB - či národné výbory alebo Verejná bezpečnosť. V roku 1968 sa negatívny vývoj v jednotkách prehĺbil. Nečudo, veď zároveň s útokmi na bezpečnostný aparát útočí sa aj no PS VB Ďalší členovia sa stávajú pasívni alebo z jednotiek vystupujú Dochádza medzi nimi aj k politickej diferenciácii. Až v druhom polroku 1969 sa činnosť PS VB znova začína aktivizovať. V jednotkách pokračuje politická diferenciácia, z jednotiek odchádzajú pasívni o politicky nevyhranení čle-novia. Zintenzívňuje sa organizátorská a riadiaca činnosť. Pristupuje sa aj k vypracovaniu zásad novej právnej úpravy postavenia PS VB a k uskutočneniu celoštátneho aktívu. Aký význam v tomto procese mal celoštátny aktív? Išlo nám predovšetkým o to, aby sme prerokovali súčasný stav a ďalšie zameranie činnosti jednotiek. Hlavné zámery aktívu možno formulovať takto 0 vyjasniť s konečnou platnosťou postavenie pomocných stráži, ich úlohy a vzťahy k Verejnej bezpečnosti a k národným výborom, # aktivizovať všetky jednotky, 9 vniesť do vedomia členov PS VB, že si vážime ich prácu, že ich potrebujeme a že s nimi počítame. Priebeh a výsledky rokovania aktívu možno hodnotiť po-(Pokračovanie na 2. strane) T\T eviem, odkedy si ludia I ^ vinšujú na začiatku no’ vého roka, ani nepoznám všetky formulky vinšem a ich intenzitu. No viem, íe aj tohto roku sme si navzájom želali čo najschodnejšiu, čo najmúdrejšiu cestu k šťastnej budúcnosti. A do Ixitôtka sme každému pribalili kus zdravia. Na aký čas? Na ročnú cestu? Na rok 1971? Alebo na dlhšie? Alebo rátame. že:*;koncom roka zasa budeme si želat to isté? Možno. Ved jtre niekoho je to iba čast života, pre iných začiatok dlhej ces ty ... A pre tudstvo? je to vari priestorová alebo časová kategória? Po pohľade spät veru ťažko túto cestu zmeral, je to azda ubúdanie času? Nie skôr pribúdanie ľudského pozemské ho štastia? Do takýchto a podobných otázok rozsvietila sa obrazovka televízora, sršali z nej iskry pece kladnianskych oceliarní a hlásateľ vložil mi do úst vari celkom presnú odpoveď. V kladnianskych oceliarňach nebol am koniec roka, aru začiatok roka. Iba plánovači prišli v prvý deň roka a začali s novou evidenciou výroby -oce le od 1. januára 1971 Cesta za blahobytom človeka nepozná prekážky, nepozná administratívne predely. Na plénach zbilancoval sa odchádzajúci rok, ale už v jadre bilancie bol program zajtrajších dní, tak ako ho nosí každý jednotlivec vo svolej hrudi v podobe túžob, vôle a teda i snov. Nemienim v tejto súvislosti spomínať kov flikt o sne. ktorý vznikol pred revolúciou medzi Leninom a JÁN PROHACKA niektorými účastníkmi zjazdu strany. Chcem len zopakoval jednu vetu, citát z Pisareva, ktorú Lenin použil na obranu a vysvetlenie a ktorá sa zriedkavo, ba takmer nesnomína: „ . .. Snívajme, ale s podmien kou. že budeme vážne veriť svojmu snu, že budeme pozorne skúmať skutočný život, že svoje pozorovania budeme konfrontovať so svojím snom že budeme svědomitě uskutoč novai svoju fantáziu ..." A o to uskutočňovanie vlast ne ide. O uskutočňovanie procesu, ktorým sa človek oslobo dzuje, o uskutočňovanie cesty pokroku. To s ilúziami nemožno zamieňať. Francúzsky spiso vateľ Romain Rolland, ked chcel zdôrazniť uskutočňovanie Leninovho sna o dnešku, ktorý sa zrodil v najtemnejších dňoch cárizmu, našiel v dejinách jas ný príklad iluzionistu — juliu sa Caesara, „július Caesar keď konal, celý sa vložil do svojho činu. Ale potreboval svoj vi kend, ako anglickí štátnici; vte dy odpočíval o ružovom premýšľaní, v krasorečnení, v dia logoch s Ciceróm. To preto, le bo tento dobyvateľ Rima a Ga lie v podstate bol a zostal di letantom, pre ktorého sám čin bol hrou, teda ilúziou." Veľký sen o šťastí a slobode človeka nosí v sebe aj pokroková literatúra, pokroková kultúra. ktorá sa manijestami aj individuálne zbavila ilúzií, alebo vôbec nepodľahla ilúziám, ktoré „ochabujú vôľu, maznajú ju a nakoniec ju otrávia". Táto kultúra opiera sa o skutoč nost, o život, o jeho zákony a zákonitosti, konfrontuje s nimi svoje sny. Usiluje sa o leonardovské „trasmutarsi nella propria mente di natura" (pretvoriť sa na samého ducha prírody/, aby bola v popredí vývinu a nie spiatočnícky zaostalá a zaostávajúca. Aj my dnes ako včera a ako aj zajtra siahame a budeme siahať po slovenských dielach, čo s hlbokým príklo nom k reálnemu životu pred dvadsiatimi; päťdesiatimi, sto mi rokmi sen o budúcnosti v sebe hriali a živili. Nie je ich málo. No do rámca súvekej kul túry patri aj hnutie prebudiť záujem o túto tvorbu, o tieto myšlienky. Na druhej strane je pravda, že pre myšlienku, pre jej sprostredkovanie ku konzumentovi vynoril sa v našich de satročiach taký objav, ako kedysi tlač, a tým je televízia. Tá môže svojou kapacitou interpretovať takmer celú sloves nú tvorbu f inscenáciami a podobnej. No slovo, tlačené slov», čítané v intímnom prostredí má a bude mat aj naďalej svoje ned.ostihnuteľné čaro. Lebo ono nielen presne vyjadruje „vedomie o súčasnom celku, o spoločnosti", ale aj charakterizuje deľbu práce medzi politikom a spisovateľom, ktorých cieľ je jeden a spoločný. K zdrojom tohto špecifického poznania, ktorý nám poskytuje v hojnej miere slovenská slovesná tvorba, ktorá nie je malá a zanedbateľná, pridružuje sa tvorba ostatných národných literatúr, umožňujúca mocné konfrontácie zápasov, prehier a víťazstiev človeka ó zaitrajší svoj profil. Pravda, nie je to jednorazová akcia, ale proces, proces výchovy a prevýchovy človeka, ktorý si sadá na auto a nie na koč, ktorý nepočúva ópiové legendy, ale rádiové signály z Mesiaca. <4 o tohto a takéhoto človeka ide. V mene plnosti života takéhoto človeka mal by aj dnešný spisovateľ, ktorýkoľvek umelec a kultúrny pracovník stotožniť sa s Rollandovou otázkou „Prečo píšem?": „Lebo nemôžem mak. Aj keby som nepísal na papier, vpisoval by som do svojho myslenia, aby som ňom rozsvietil. Lebo písanie je o môj spôsob, ako myslieť nahlas a konať. Lebo pisát znamená pre miui dýchať, znamená žiť.“ Prečo písať ?