Nedeľná Pravda, júl-september 1971 (IV/26-38)

1971-07-02 / No. 26

PEKNÝ ZfUAZD Posielame Vám odpoveď na otázku z 24. Čísla Nedeľnej Pravdy, ktorú ste uverejnili pod heslom — Aká si Tni krásna. Ide o mesto, ktoré sme navštívili na Medzinárodný deň detí. My .žiaci 4. B-triedy v Zemianskych Kostolanoch sme tento náš sviatok prežili velmi radostne zásluhou pracovníkov Štát- I sj mincovne v Kremnici. 8. marca na MDŽ sme poslali pra­covníčkam mincovne darčeky, ktoré sme sami urobili. Ale ani v mincovni na nás> nezabudli. Pozvali nás do Kremnice, uká­zali nám ich závod a historické pamiatky mesta. Tento pekný zájazd sme mali úplne zadarmo zásluhou na­­f'ch hostiteľov. Prosíme Vás, uverejnite naše poďakovanie priateľom v Kremnici, ktorým sľubujeme, že sa budeme dobre učiť a chovať tak, aby sa z nás raz stali dobrí pracovníci a čestní občania našej vlasti. Žiaci 4. B, Zem. Kostoiany Čo prinesie budúca NP Ste šťastná, Helenka? V odeských katakombách Možno plánovať spokojnosť? Ako sa stal Čajkovskij Čajkovským? S falošným preukazom do Sofie Čo videl novinár v Londýne Jej vzorom bola Madame Curie Üvaha o vyspelej socialistickej spoločnosti Rodičom bývalých a budúcich deviatakov (Dokončenie z 1. str.) výsledky. Ale mnohí - myslím rodičia - si to zapríčinili sami. Pred deťmi neustále vychvaľovali Západ, možnosti slobodného podnikania v NSR či v USA a nadávali na všetko, čo je naše, československé. Môžu mať potom deti lásku k škole a k tomu, čo sa v nej učia? Viem, že niektorí žiaci sa s rodičmi pozerajú vý­lučne na viedenskú televíziu a preto celé ich myslenie je oriento­vané niekde mimo vlasti. Neraz som počula od žiakov, že po skon­čení školy by najradšej išli za Západ, že veď aj ich rodičia vra­veli, že tam je lepšie ako u nás. Nuž, pravda, lepšie, ale ako pre koho! Najpresvedčivejšie to ne­raz povedia naši krajania, ktorí domov prídu na návštevu a roz­právajú, akým „dobrodením” je kapitalizmus pre obyčajného pra­cujúceho človeka. Äno, kapitalisti a podnikatelia, tí sa majú priam kráľovsky, ale na úkor pracujúcich, ktorým stále hrozí nezamest­nanosť. Rodina, ale aj škola sa budú musieť týmito výchovnými otáz­kami vážnejšie zaoberať ako doteraz. Ukazuje sa naliehavá po­treba rozšíriť mimoškolskú starostlivosť o žiakov 6. až 9. tried, pre ktorých by sa mali zriaďovať kluby s pedagogickým dozorom, aby po skončení vyučovania neboli odkázaní sami na seba, aby sa nepotui'ovali a negrupovoli v smutne známych „pivničných“ kluboch. Tieto myšlienky mi zišli na um práve teraz, keď sa brány škôl zatvárajú. Nech nad nimi chvíľu pouvažujú rodičia bývalých i bu­dúcich deviatakov. Veď ide o budúcnosť ich detí. Žofia Roháčova, učiteľka, Bratislava Nedávno sme skunčili s uverejňovaním zaujímavého rozprávania dr. Josefa Brinkeho, vedúceho Čs. vedeckej výpravy za austrálskymi domurodcami. Jeho spomienky vychádzajú teraz aj knižne pod názvom ...a znali jen kámen. Náš obrázok je z tejto knihy. Nedeľná PRAVDA ZO ZAHRANIČNÉHO | HUMORU Každodenná povinnosť (Dokončenie z 1. str.) bolo polovičné, keby sa nám nedarilo vzbúdzat zápal pre našu vec, pre aktívne plnenie našich cieľov — u Komunistická strana mladých. má při­tažlivé perspektívy a komunis­tom netreba lákat mládež na vymyslené, sľuboval fej ne­uskutočniteľné. Ide len o to, aby sme mladým dokázali vy­světlit naše ciele a zámery, přiblížit im to, o čo sa usiluje­me, uvádzať, ako rozvoj socia­listickej spoločnosti je úzko spojený s túžbou mládeže po novom a nepoznanom, po ovládnutí vedy a techniky. V. ľ. Lenin hovoril: Sme strana budúcnosti a budúcnost patrí mládeži. Sme stranou nováto­rov a za novátormi ide mládež vždy ochotnejšie! Pravdaže, mládež nemožno získavať autoritatívnymi zákaz­mi a príkazmi. Mladí ľudia vždy veľmi kriticky posudzujú starších a ich činy, porovnáva­jú, ako sa zhodujú so slovami, ktoré hlásajú. Aj toto musíme mat na pamäti, lebo dobrý prí­klad, dobré, nasledovaniahod­né činy a vlastnosti komunis­tov sú tým najlepším přesvěd­čovacím prostriedkom. XIV. zjazd našej strany vy­zdvihol veľký význam práce s mládežou. Považujme preto túto úlohu za trvalú a každo­dennú povinnosť každého ko­munistu. I. GRMANOVÁ Keď Nivy zakvitli... Netreba pozrieť ani veľmi do minulosti Bratislavy, aby sme uverili, že Nivy, časť Bratislavy, boli naozaj nivami za starým mestom. Ešte po oslobodení istý čas chodili obyvatelia „oď Tvarožka“ po mlieko na Kvačalovu ulicu doslova chodníkom cez pole. Dnes na týchto miestach stoja „prúdové stavby" a o niečo ďalej za Kvačalovou kolom dokola „500 bytov", ako domácky vravíme. Tieto zastavané nivy nie sú len domy, ale sú to v prvom rade ľudia, ľudia mladí, plní energie a per­spektív. Viem, nie je to jediná ani najväčšia štvrť, čo vznikla v Bratislave od oslobodenia (rovnako nie je jediná ani v po­rovnaní s ostatnými mestami na Slovensku/, ale spomínam ju schválne, lebo zhodou okolností mám pred sebou vkusnú bro­v žúrku, v pravom zmysle slova bilanciu Ľudovej školy umenia Bratislave—Nivy, ktorá týmto školským rokom zavŕšila pätnásťročnú činnosť. To je pätnásť rokov pôsobenia v takom smere, aký sa v inom systéme draho platí, alebo ho dosahujú jednotlivci iba tŕnistou cestou a väčšina sa k nemu ani nedo­stane. Je to jednak získavanie hlbších a širších uedomostí z odboru hudby, výtvarného umenia, dramatického umenia a pod. a jednak získanie solídnych základov pre stredoškolské a vysokoškolské štúdium spomenutých odborov. Táto škola jlepšie, tento typ škôl) mohla by sa nazýval obrazne: pomoc­nou rukou talentom. Veď nie je povinná, na žiakov nik netlačí, aby ju navštevovali a predsa v nej sú k dispozícii odborníci jednotlivých umeleckých disciplín aj dobrí pedagógovia. Zmys­lom takéhoto druhu škôl je systematicky prispievať pri vše­strannom kultúrnom rozvoji mladých ľudí. Tento cieľ nemôže byt nedosiahnuteľný, ale ani nezvládnuteľný, a to práve preto, lebo žiaci túto školu navštevujú jednak s istými predpoklad­mi prijímať takýto vplyv, a jednak ju navštevujú dobrovoľne! Napríklad v jubilejnom školskom roku túto školu navštevovalo 744 žiakov, z toho len na hudobných nástrojoch hralo 401 detít To sa nedá vyjadriť v korunovej hodnote, to treba vytušiť, koľ­ko sa za tým skrýva kultúry a kultúrnosti. V bilancii sa dozvie­te aj takú „maličkosť', že zo školy úspešne skončili na kon­zervatóriu 26 jej bývalí žiaci, ktorí dnes sú učiteľmi hudby, členmi orchestrov, podaktorí ešte študujú hru na jagot, klavír, husle, violončelo, akordeón, alebo končia štúdium na hoboj, flautu a podobne. Myslím, že je to dobrá investícia, že je to jedna z ušľachtilých cestičiek, ktoré hľadáme pre zamestnanie mládeže vo voľných chvíľach popri riadnom vyučovaní, aby v nich rozvíjali svoj talent... Toľko z neveľkej brožúrky neboli Jjy sme vyčítali, keby ne­bola vyšla včas, na záver školského roku; máme šťastie, že ju nestihol osud našich mnohých časopisov. Napríklad, Pyramídy, Stopu, Revue svetovej literatúry, častokrát Roháča a i., ktoré nám chýbajú v novinových stránkach 2—3 dni^ 2—3 týždne, 2—3 mesiace. Také meškanie časopisov nijako neprospieva časopisom, nijako to nerobí dobré meno tlačiarni. Každý časo­pis má svojich čitateľov, čitateľ od svojho časopisu očakáva ten najintímnejší príhovor, býva to často akoby rozhovor, s priateľom. A predsa v živote nemáme veľa dôverných priate­ľov. Prečo pracovníci tlačiarní „zasahujú“ do intímnych roz­hovorov? Prečo zdržiavajú toho, s kým sme sa dohovorili, že sa presne v istom čase stretneme? Prečo mu kaziť povesť?. Myslím si, že je obludné, ak vezmete do rúk Výtvarný život, ktorý sa nedávno dostal do predaja a čítate v ňom informáciu o otvorení výstavy plastík v piešťanskom parku roku 1970! Horribile dietu! Niekto môže povedať: Veď sa svet nezrúti! Polygrafie určite nie. j. PROHÄCKA Tlač: Tlačiarenské závody Pravda, závod Bratislava, Žilina a Východoslovenské tlačiarne Košice. Grafická úprava Karol Zemanovič o Jozef Drozd.[ NEDEĽNÁ PRAVDA - vydá vo Ústredný výbor KSS. Šéfredaktor: Bohuš Trávniček, vedúci redaktor Stefan Zúber, tel. 537-60. Redakcia: Brotislova. Štúrova 4, telefónna ústredňa: 510*41, 536-10, 512-23. 532-61, 505-27, 335-68, šéfredaktor: 525-03. - Administrácia: Bratislava, Volgogradská 8, tel. 586-07. Inzertná kancelária: ^ Jesenského 12, tel. 551-83. Predplatné no štvrfrok 13 Kčs. Neobjednané prispevky sa nevracajú. Rozširuje PNS. predplatné prijíma p0!f° ° doručovatel. Objednávky do zahraničia vybavuje Poštová novinová služba, Ústredná expedícia tlače, Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII

Next