Nedeľná Pravda, október-december 1971 (IV/39-52)

1971-10-01 / No. 39

Ročťiík tV. 1.x. 1971 Cena Kčs 1.-1 E šte dnes sa skoro presne pamätám na povol spred dvadsiatich rokov z delo­streleckej strelnice: na pomocný cieľ, prvé delo, náplň piata, diaf tristoosemdesiat, libela tridsofpäť. hlavný smer doľava dva-desať. vejár zovretý, prvé de lo jednu ranu ostro, páľl Potiahol som vtedy vo funkcii strelca napnuté lono, výšľoh a hneď noto burácajúca rana Bo­la to jedna z mojich slávnost­ných chvíľ, prežitých vo vojen­skej rovnošate, prvá ostrá streľ­ba, prvá rana z kanónu, medzník v našom kanonierskom živote. Hneď, po tomto „delostreleckom krste*, sme sa stali celými vo jakmi. Každý, kto stróvH dva roky v rovnošate ako vojak základnej služby, má tokýchto slávnost ných chvíľ poruke neúrekom Ho­ci veľa ráz trvali skutočne iba okamih a stali sa iba krátkou sú­cosťou dvojročného pobytu v ka sárňoch, sú zaujímavé nojmä tým, že pomáholi utvárať pove domie veľkosti poslania byť prí­slušníkom našej, ľudovej armády. Pravda, byť v rovnošate, nezná mená iba prežívať slávnostné okamihy, ale predovšetkým to ostatné, čo ich sprevádza. A sem patrí od rannej rozcvičky s ra jónomi obrovské množstvo teore­tickej výučby, praktických cviče­ní, „trenýroviek“ pri zaujatí pa­lebných postoveni, výpočtov prv­kov streľby. A všetko to v po­radovom vystopovaní. Je už vlast­ne prakticky vyskúšané, že často človek ani nepozoruje, ako ho po­stupne formuje vojenská disciplí­na, zakotvená v predpisoch a poriadkoch, ako neroz zásadne mení jeho názory na život, upev­ňuje chorakter; vojenčina ho učí zžívať sa s kolektívom, spoliehoť sa nielen na seba, ale oj na ostotných. „Chlapec" sa premie­ňa na celého muža Ako žili vojaci záklodnej služ­by, napríkiod, pred spomínanými dvadsiatimi rokmi a ako žijú te­raz? Je tu rozdiel? Nie je? Po­súďte sami: Píše sa pribi ižae rok 1950. Prí­slušníci kráľovnej zbraní - pe­šiaci - sa vtedy pýšili puškou, sumkou a bodákom. To bolo celé ioh bohatstvo, ak, pravda, nerá­tame do výstroja povestnú plnú poľnú. Za slávnostnú chvíľu vte­dajšieho pešiaka bolo možno označiť tú, keď na taktickom cvičení v poli bral „na bodáky - nepriateľské* postavenia s ne chýbajúcim mohutným „hurá". A noopok: za najnepopulárnejšiu chvíľu svorne všetci označovali sobotňajšie prehliadky rojónov a zbroní, keď aj smietka mohla roz hodnút o osude nedeľňajšej vy chádzky. „Romantika" niekdajšej „pešia­­riny“ je už dávno za nomi. Na­miesto pešiokov sa objavili mo­­tostrelci. Líšia sa nojmä v tom, že nemusia absolvovať presuny na vlastných nohách, dlhé, nie kedy niekoľko desiatok ba aj sto vók kilometrov. Motostrelec so dnes prepraví v obrnenom trans­portéri veľkou rýchlosťou aj z to­ho nojhlbšieho tylu na čiaru na­sadenia. Zmenia sa na starých pešiokov iba pri stretnutí s „ne­priateľom*, rozvinú sa do rojníc, rozštekocú sa samopaly a guľo­mety. Po bitve opäť nasodnú do strojov, pripravených na presun Hľadal som „slávnostné ohví­le* príslušníkov iných druhov zbraní pri nedávnom taktickom cvičení. Najskôr ma zaujali tan­ky. Po signále svetlicou sa vyhr­nuli z neďalekého lesíka, zbehli úbočím k rieke. Mohutný tok ni­jako neprekážal prejsť na druhú stranu. Postupne sä ponárojú do vody. iba čudesný komín im trčí Ľ. LENOCH nad hladinou Uplynulo niekoľko minút a celý tankový prápor je no opačnej strone brehu Bez mosta, na vlastných „nohách". Súčasne, vlastne o pár minút skôr. sa na brehu rieky odohralo divadlo, aké by nezrežírovol oni najlepší filmový či divodelný re­žisér. Prví o slovo so prihlásili delostrelci. Zasypali protiľahlý breh stovkami granátov. Ešte oni nedoznelo buróconie kanónov a už sa v nízkom lete vznášajú nad nim vrtuľníky s desantom. Sú­časne vyrážojú tanky a obrnené transportéry. Jedny oj druhé sa so šplechotom vrhojú do vín, transportéry plóvojú po vode, tanky pod vodou, stočí niekoľko minút, aby sa celá jednotka pre­pravila Tankisti na „neprioteľský“ breh majú pomocníkov: zo špeciálnych obrnených transpor­térov počuť výšľohy raketových odminovačov, zneškodňujúoioh mínové polia. Tanky potom idú naisto. Pri cvičení sa uplatnili aj letci, Nopodojú pozemné ciele z výšky niečo vyše 200 metrov. A pretože prieskum zistil sústredenie ne* priateľskej techniky osi 5 kilo­metrov od rieky, do symfonické­ho koncertu zbrani sa pridáva svojim stoccatom aj jednotka ra­­ketometov. Nemožno popísať všetko, čo sa dialo no tomto cvičení, keďže krátko po prelome cez rieku že nisti postavili most, na oboch stranách zoujoli pozície protilie­­tadlovci, čím priomo v dejisku boja začali činnosť aj všetky ty lové zložky, chemikmi počínajúc a zdravotníkmi končiac. Ako nezúčostnený pozorovateľ cvičenia som obdivovol majstrov­stvo, s okým ovládali všetci svo­je zbrane. A zbodal som ten veľ­ký rozdiel vojenčina pred dva­dsiatimi rokmi a teraz, keď všet­ky druhy zbrani sú vybavené sú­časne najmodernejšou technikou Predsa sa ale domnievom, že jedno je rovnoké: pocit nevšed­­nosti vtedy, keď vojak ukazuje výsledky svojej namáhavej prá­ce, tvrdého výcviku, ústiaceho do mojstrovstva. Nuž, aby súčosníci vo vojen skej rovnošate pociťovoli takých príjemnýoh ohvíf čo nojvioc Svedomie sudcu pred rozsudkom (sir. 4) Oriyvohni (str. 9) O zemi, pokropenej krvou (str. 13—13 So siedmimi nadšenými dievčatami (str. 6) Zo slovenských prísloví vyber* • ilustrole IOZEF OROZD

Next