Nedeľná Pravda, január-marec 1972 (V/1-13)
1972-01-07 / No. 1
ŠTEFAN ZUBER Ešte tridsiateho decembra popoludní sedeli sme v štvorici a rozvíjali plány na budúci rok. On — významný štátny funkcionár mal z nás najlepšiu náladu, ustavične vtipkoval. Rozchádzali sme sa na zotmení s prianím veselého Silvestra. Ruku nám však nepodal. „Vyhrážal sa", že každému príde šťastlivý Nový rok popriať osobne. Asi o tri hodiny mi zazvonil telefón. Spoznal som rozrušený známy hlas. Jeden z tých, $ ktorým som si len pred chvíľou prial všetko najlepšie, mi oznamoval zdrvujúcu, neuveriteľnú zvesť: „Náš námestník je mŕtvy. Infarkt. Stačil ešte dôjsť po nemocnicu..." Stál som pri telefóne ako soľný stĺp a nechcel som veriť vlastným ušiam. Veď ešte pred chvíľou som počul jeho smiech. Nie, to nie je možné. Veď predsa pre jeho záchranu by urobili všetko, všetko, čo je v ľudských silách. Komunista. Významný' funkcionár. Všeobecne známy. Obľúbený aj ako človek ... Náhla, neočakávaná smrť blízkeho človeka určite patrí medzi najotrasnejšie chvíle v ľudskom živote. A nielen preto, že doľahne na nás ako krutá rana, ale aj preto, že práve smrť vzácneho a blízkeho človeka nás neräz prinúti — zamyslieť sa vážnejšie, hlbšie aj nad hodnotami života i nad spôsobom života nás samých. Infarkt... často postihuje — ako aj v tomto prípade — práve tých najcennejších. Najpracovitejších. tudí, ktorí takmer všetok svoj voľný čas, svoje sily, schopnosti obetujú v prospech iných ... ľudí, o ktorých sa vraví, že sú ako svieca — iným slúžia a sami sa pritom umárajú ... Vieme o nich? Vieme, že sú práve takí? Vieme. Ale to, o čom na jednej strane hovoríme ako o prepínaní síl až hazardovaní so zdravím, na druhej strane zároveň považujeme spravidla aj za ich klad. Alebo dokonca za samozrejmosť či nutný životný údel toho, kto si zvolil túto životnú cestu, cestu funkcionára. A nenájde sa — okrem lekára — veľa takých, kto by sa ich aspoň spýtol — a myslíte aj na seba, na svoje zdravie? Aspoň v našom záujme, keď už nie vo svojom? Všeobecne sa tvrdieva, že tie týždne strávené na cestách, večery prežité v dyme konferenčných miestností, prebdené noci, napätá atmosféra patria neodlučne k modernému spôsobu života, ako vraj k modernému životnému štýlu patrí nemať čas pokojne sa porozprávať so susedom, pokojným krokom prejsť po meste, „vyležať" chrípku, navštíviť rodičov, pozrieť si počtové úlohy dcéry, zaspievať si od srdca či potešiť sa z krásy ruže, ktorá nám práve vykvitla v slnkom preteplenom kúte izby. Aká ľahká výhovorka, aké jednoduché ospravedlnenie! Dokonca vraj štýl života! A ako ľahko toto ospravedlňovanie prijímame, oveľa ľahšie ako myšlienku, že by sme si svoj čas mohli aj lepšie zorganizovať ... tak, aby- si nám aj deti mohli na chvíľku sadnúť na kolená, aby sme si našli, zopár minút aj na dobrú knihu a aby sme si v záujme regenerácie síl mohli zájsť kedy-tedy aj k vode, za snehom či do lesa .. . alebo to už bude treba predpísať ako povinnosť? Starostlivosť o človeka sme v socialistických krajinách povýšili na prvé miesto. Celé to grandiózne dielo, ktoré tvoríme, tvoríme v jeho mene, v záujme nás i budúcich generácií. Aj zdravie občana považujeme za jednu z najdôležitejších a najvzácnejších hodnôt, ochraňujeme ho zákonmi, a bojuje oň obrovská armáda zdravotníkov s veľmi účinnými zbraňami. Len to ešte akosi nevieme správne spojiť s našimi povinnosťami a úlohami. Mali by sme si statočne a dôsledne plniť všetky povinnosti — a neraz urobiť i viac — ale zároveň žiť aj múdro. Tak, aby nám ostalo dosť síl aj na budúce roky, aby sme ich nevyplytvali privčas. Lebo tu prvá prehra môže byť aj poslednou prehrou. Mnohí sú všok stále nenapraviteľní optimisti či idealisti aj tam, kde by mali byť prísne realistickí, sebadisciplinovaní a kde by nemali podceňovať nebezpečenstvo... lebo ani zdravie nie je nevyčerpateľné... Vari sa mnohí naozaj budeme musieť učiť správne ši odhadovať svoje možnosti, učiť sa aj tu hľadať správnu mieru ... ako ten bežec z dlhších tratí, ktorý si musí vopred správne rozvrhnúť sily, aby sa dostal do cieľa — a zvíťazil. Ročník V. Bude dosť pitnej vody? Východná Afrika sir. 12—13 7.1.1972 ocami nášho redaktora str. 17 Konflikty v kultúre str. 4 Prvé olympiády str. 8 Cena Kčs 1, - w r r NAIVZACNEISIII HODNOTA Foto I. GROSSMANN