Nedeľná Pravda, júl-september 1972 (V/27-39)
1972-07-07 / No. 27
Tisíce detských osudov str. 6—7 Radosť z tajomstiev lesa str. 3 Metro a storočia str. 16 Čím sa stali svetoví futbaloví brankári str. 8 V Ročník V. 7. júla 1972 Cena Kčs 1. čase, keď sa už do zlota farbia obilné lány, stalo sa už zvykom, že republiku križujú autobusy s družstevníkmi, bo smerujú aj za hranice, nojčas tejšie k moru. Je to akoby svojská predpríprava na žatvu, aby sa ľudia dobre nalodili, oddýchli si, mali väčšiu chuf do roboty. Možno, keby sa urobil prieskum o tom, kto kde bol a čo všetko videl, asi by na tom boli lepšie družstevníci oko ostotní. Táto snaha dostať sa za hranice chotára je celkom pochopi teľná. Po oelý rok sú poľnohos podári viazaní na jedno miesto Keby boli na dedine dobre zásobení, mali primerane rozvinuté služby a nemuseli si v meste obstarávať nákupy a používať sieť služieb, nemuseli by vlastne z chotára vytiahnuť ani pätu. Na dedine je rytmus života miernej ši, veľká udalosť sa prihodí zriedkovo, dni a mesiace a ročné ob dobia plynú v robote, ktorú so sebou prinášajú, čas plynie v každodenných povinnostiach. Nuž cesta von je nielen cesta z cho tárnych hraníc, ole aj cesta za novými, sviežimi zážitkami, ako je stretnutie s morom, poznáva nie cudzích krajín, návšteva hradov a turistických otrakcH, ale aj cesta za poznaním a novými skúsenosťami, lebo sú to vo veľkej miere témotické zájazdy, kde sa možno mnohému naučiť, mno hé vidieť, čo naozaj stojí za to. Toto putovanie má naozaj úctyhodné rozmery a tvorí spo ľohlivo najvyššiu položku vo fon de kultúrnyoh a sociálnych potrieb JRD. Napríklad vlani JRD na Slovensku obrátili na témotické zájazdy po republike bezmälo osem miliónov korún a na tématické zájazdy v zohraničí takmer dvadsoť a pol milióna korún. Jedny i druhé stáli viac ako vydávajú družstvá na zlepšenie pracovného prostredia z tohoto fondu, ako prispievajú na materské škôlky a detské útulky, platia za knihy a časopisy, lístky do divadiel, kín a rôzne kultúrne programy a športové podujatia, ako priplácajú družstevníkom k nízkym dôchodkom. Tieto spomínané položky ešte zďaleka nedávajú spolu takú sumu, akou sa pamätá na zájazdy. Ešte ako-tak by sa s ňou mohlo porovnávať to, čo družstvá venovali na oslavy a odmeny družstevníkom, ktorí odchádzali do dôchodku, kde minuli približne o polovicu menej ako na zájazdy. Sú to zaujímavé čísla. Napovedojú nám, čomu na družstvách dávajú prednosť, čomu pripisujú väčší a čomu menší význam. Možno im zazlievať, že toľko peňqzí precestujú? Vôbec nie. Za svoju neľahkú a často oj tokú prácu, ktorá ohrozuje zdravie, si to noozaj zaslúžia. Oddyohovú a rekreačnú stránku života družstevníkom ešte dokreslí tento údaj: v tomto roku sa zo Slovenska zúčastní na rekreácii celkom dvadsaťsedem tisíc družstevných roľníkov, ioh detí a Učňovskej mládeže. Je to zimná, letné a jesenná rekreácia vo Vysokých Totráoh, Piešťanoch a Bratislave, Brne, Prahe, Karlových Vorooh, Mariánskych Lázňach a Luhačoviciach. Deti družstevníkov prežijú v lete pekné dni v pionierskych táboroch doma aj v zohroničí, aj poľnohospodárski učni budú mať rekreáciu doma aj v cudzine. Na zahraničnú rekreáciu pôjde oj mnoho dospelých — do ZSSR, Buíhorska, Maďarska, Juhoslávie. Pôjde celkom sedemdesiatštyri turnusov. Aby bol obroz úplný, mohli by sme ešte prirátať miesta, ktoré družstevníci dostanú v kúpeľooh po celej republike i za hronioomi, lebo to tiež nie je zanedbateľné množstvo. Nuž, je to nemálo dospelých aj detí, čo sa vrátia domov svieži, odpočinutí, s dobrým zdravím. A tak je to správne, k tomu predsa smeruje naše úsilie, aby sa aj na dedine žilo na tokej úrovni ako v meste. ŠTEFAN VEĽAS Družstvá financujú turistické «zájazdy oj rekreácie vysokými sumami. Znočnou sumou si na ne prispievajú aj samotní družstevníci a mienka vedúcich predstaviteľov niektorých dobre prosperujúcich družstiev je taká, že je správne, aby ľudia touto formou minuli peniaze, ba čo najviac, pretože ináč už mojú všetko — postavené domy a v nich zariadenie, autá, aby moli dostatočný stimul i ďolej na družstve odvádzať dobré výsledky. Turistika má byť prostriedkom, ktorý podnieti pracovnú aktivitu ľudí, aby mali pred sebou príťažlivý cieľ, na čo sa vyplatí odkladať penia ze. Pohľad, na čo všetko dávajú družstvá peniaze, ktoré majú na fonde kultúrnych a sociálnych potrieb, zvádza ešte k iným úvahám. Nemohli by naše družstvá hrať oveľa významnejšiu úlohu aj v kultúrnom živote našich dedín a osvetovej práci? Zaiste by viac mohli byť zainteresované na práci kultúrno-osvetových zariodení, na činnosti rôznyoh záujmových krúžkov, na rôznyoh kultúrnych podujotioch, oj spoločenskom živote celej dediny. V nejednom prípade tomu tak oj je. Družstvá postavili kultúrne domy, zriadili klubovne, spolupracujú s národnými výborom, osvetovou besedou, knižnicou, pomáhajú rozvíjať oj športový život, činnosť takéhoto druhu je možno namáhavejšia, zaberie viac času a energie, nemá taký vonkajší lesk, no určite prinesie trvácne a dobré ovocie, ktoré stojí za tú námahu. Dobre obrátený peniaz