Nedeľná Pravda, október-december 1972 (V/40-52)
1972-10-06 / No. 40
^ Snimky K. STRÁNSKÝ PLODNÉ dva ROKY ĽUBOMÍR LENOCH Raz v sobotu pri návšteve istej rodiny som všetkých našiel pri vojenskom vysielaní Poľná pošta, kde mali čosi zahrať na počesť kedysi „dvojľavoručnej" ratolesti tejto rodiny — teraz už desiatnika základnej služby, veliteľa družstva spojórov. Zahrali, pospomínali pritom jeho úspech na poslednom taktickom cvičení a pridali konštatovanie, že náš desiatnik je triednym špeciolistom, že úspešne zakončit kurz rádioelektroniky . .. Z toho som si rýchlo urobil záver, že dobre zapadol do vojenského života, že je v ňom platným členom, že získal cenný vklad oj pre svoj budúci život. Veď pod slovkom „triedny špecialista" sa skrýva veľké množstvo nadobudnutých teoretických vedomostí, ktoré bude môcť uplatniť po návrate do civilného života oj na pracovisku. Prišlo mi na um konštotovanie no nedávnej besede s predstaviteľmi našej výpočtovej techniky o výchove budúcich operátorov i udržiavoteľov počítačových zoriodení, že ich je zatiaľ stále málo. Možno, že desiatnický oslávenec z Poľnej pošty zokotví po návrate z vojenčiny práve pri počítačoch. Tento konkrétny príklad charakteristicky ukazuje, že pojem „vojenčina" mení svoj charakter. Vojenská „drina", ešte nedávno charakterizovaná a hodnotená nopríklad vojenskými spojármi počtom natiahnutých káblov linkového spojenia v teréne (čo naozaj veľa ráz predstavovalo nepredstaviteľne veľa fyzickej námahy) presúva svoje ťažisko do „mozgových“ oblas-Gábor Steiner v prvej línii boja o dnešok str. 3 Domy vzala voda, ale ľudia žijú str. 4 Rozlúčka P. Jilemnického so zamanínskou školou str. 9 Na kanáli Rýn — Mohan — Dunaj str. 17 Ročník V. 6. X. 1972 Cena Kčs 1,tí, aj keď pochopiteľne, požiadavky na fyzickú zdatnosť spojórov nemožno vynechať z ich slovníka. Posúďte: kým ešte v nedávnej minulosti telefónne spojenie záviselo zvyčojne len od telefónnych prístrojov, dvoch či troch prepojovačov o diaľkových vedení, dnešné kombinovoné spojovacie sústavy závisia od mnohých ďalších oveľa zložitejších prvkov, oko sú vysokofrekvenčné súbory, utajovacie zoriadenio, automatické komutočné zariadenia, rozličné kontroly a meracie prístroje, signalizačné a registračné zariadenia a pod., ktoré na seba prevádzkové i technicky nadväzujú. Takáto spojovacia technika z hľadiska svojej obsluhy a údržby kladie nebývalé požiadavky aj na celkové vzdelanie a odbornú kvalifikáciu. A práve spomínaná „triedno špecializácia“ z Poľnej pošty zahŕňa v sebe nevyhnutnú požiodavku na solídne technické základy, na znalosti z elektrotechniky a rádiotechniky. Príklad vojenského spojóra nie je v ormäde ojedinelý: spätosť s progresívnou technikou sa snúbi aj so všetkými ostatnými vojenskými odbornosťami: u tankistov práve tok ako u ženistov, zdravotníkov, letcov, raketníkov, delostrelcov... Dnes už ani u toho „najobyčajnejšieho* motostrelca (predtým pešiaka) nejde iba o to, aby sa naučil držať v ruke správne pušku či somopal a umenie vedieť v príhodnom čase spustiť spúšť, ole o čosi viac. Aj motostrelec musí poznať najnovšiu spojársku techniku, chémiu, princípy otómových zbroní a ochrany pred ich účinkami, musí teda väčšmi hýbať rozumom, prijímať vioc vedomostí matematikou počínajúc a trebárs medicínou končiac. A pre špecialistov to je ešte náročnejšie. Dnes moderná veda dáva kanonierovi k dispozícii veľa poznatkov (vyjadrených v mnohých dokonalých prístrojoch), umožňujúcich oveľa presnejšiu streľbu ako za čias delostreleckej klasiky. Delostrelec rokov minulých dobre vedel, že presnosť streľby závisí aj od poveternostných podmienok. Rád by si do prvkov a do diaľkových zamerovačov — pochopiteľne pri nepriamej streľbe „za kopec* na veľké vzdialenosti — zapasoval aj poveternostné veličiny, ktoré „vedeli" zaniesť strelu mimo cieľ, no nemal poruke žiodúcu techniku. Dnes ju delostrelec má. Nesčíselné je množstvo spôsoOov uplatnenia techniky vo vojenstve. Pritom pre vojenskú techniku je charakteristické, že predstovuje zvyčajne vroholné technické zariadenia. To so sebou prináša okrem iného aj dva neodmysliteľné foktory. Prvý: velenie v armáde si nevyhnutne vyžaduje zvyšovať pomer počtu vysokoškolsky vzdeloných dôstojníkov k počtu dôstojníkov a práporčíkov so stredoškolským vzdelaním. Druhý nadväzuje na prvý: vysokoškolsky vzdelaní dôstojníci budú vedieť nielen lepšie používať modernú bojovú techniku, ale súčasne účinnejšie riodiť podríodených v bojovej činnosti. Takýto kvalitatívny stupeň ovládania vojenskej techniky radovými vojakmi zóklodnej služby zvyšuje nielen bojoschopnost našej armády, ale súčasne je výrazným ohnivkom výchovy nošich mladých ľudí v technických sféroch. Netreba zdôrazňovať, aký to má význam pre celú spo)oč.<dsť. SOM PftŠEU KMíLfy ONA VfflO ň m som uuwzKffl, ZO SLOVENSKÝCH ĽUD P! e SNÍ