Nedeľná Pravda, január-marec 1973 (VI/1-13)
1973-01-05 / No. 1
5.1 1973 Rootok VI. Cena Kčs 1,— K to sústavne sleduje televízne relácie, najmä reportérske „prepady“ pracujúcich, strednotechnických kádrov ale aj činiteľov z riadiacich orgánov vo fabrikách a JRD, neraz s údivom sa započúva do odpovedí na reportérove otázky. Čo v prvom rade poslucháča udiví? Slovník. Slovník, ktorý používa JÁN PROHÁCKA ŽIVOT NESTOJÍ NA MIESTE náš opytovaný pracujúci, člen alebo členka Brigády socialistickej práce popisuje niektorý technologický postup, ktorý má zabezpečiť to či ono pre vyššiu produktivitu práce, alebo uskutočňovať racionalizačné opatrenia. Slovník, množstvo odborných výrazov, bez ktorých by sa nevedel vyjadriť, alebo by aspoň nevyjadril to, čo treba, nie je formalistickou záležitosťou ústach prostého pracujúceho vo v fabrike alebo na JRD, ako to poznáme z našej klasickej literatúry, ked sa hrdina pomeštiačťoval a blýskal sa slovíčkami, hoci im nerozumel, ba používal ich aj nesprávne, nevhodne, len aby bol naoko panskejšíin. Za používaným slovníkom našich pracujúcich sa skrýva čosi viac než len ich pozitívny zmysel a význam. Ved ák hovorí vedúca Brigády socialistickej práce o efektívnosti výroby, ak hovorí o prijímaní a realizovaní racionalizačných opatrení pre svoju brigádu alebo aj v celom cechu, lebo súťažia so susedným cechom, znamená to to podstatné: priamu a bezprostrednú účasť týchto pracujúcich jednak na výrobe vo fabrike, jednak na jej spravovaní. A to je podstatný rozdiel medzi zmyslom: siovo-symbol a slovn-čin. Alebo iný príklad. Zvykli sme sa v minulosti, a to ešte nie takej dávnej, sťažovať na články a knihy, že sú príliš „ťažké“, lebo vraj obsahujú veľa cudzích slov. Ale dnes asi málo kto z nás si urobil rozbor článkov aj prostých každodenných správ v novinách, správ, bez ktorých nemôžeme skoro jestvovať, napríklad o vypustení družíc: koíko v takýchto správach je cudzích slov. Kedysi sme sa s nimi stretali iba v škole na vyučovaní takého exkluzívneho predmetu, akým bol hvezdársky zemepis. Dnes bez ich plnoobsažného zmyslu a konkrétneho obsahu nemôžeme predsa pravdivo referovať o ceste, smere a situovaní družice. Jedni sa zmysel týchto pojmov doúčame, jedni nám už prichádzajú s ich znalosťou zo škôl. Nové objavy, obrovský nástup vedeckotechnickej revolúcie vynucuje si neustále viac a viac informácií a veda vnucuje nám aj svoje pojmy. Boli by sme prekvapení, že v prostom článku z denných novín (teda vôbec nie zo špeciálneho vedeckého časopisu), pozostávajúcom z tisíca slov, nájdeme až dvesto cudzích slov, odborných výrazov, pojmov, vedeckých názvov, ktoré priniesla doba a jej vědeckotechnický rozvoj. Ale nepozastavujme sa. Ešte do nedávna sme vedeli, že druháčkovia sa učia mechanicky počítať do sto. Dnes im diktujú takýto príklad: Zvoľte priamky p, r a označte S ich priesečník. Zvoľte úsečku KL a na priamke p zostrojte body A, B tak, aby AS sa rovnalo BS a to zasa KL. Zvoľte si úsečku MN a na priamke r zostrojte body C, D tak, aby sa CS rovnalo DS a to MN. Porovnajte úsečky AC, BD a úsečky AD, BC. Co pozorujete? Tento príklad nie je matematický chyták, ani chytráčenie s matematikou. To je stav úrovne vyučovania geometrie na mnohých školách a dalšie k nemu smerujú. Vynucujú si ju nároky dnešného života, ale najmä zajtrajšieho, od ktorého nás už nedelí celá noc, alebo iba niekoľko ranných hodín. „Život nestojí na mieste,“ hovorí sa v správe Predsedníctva OV KSČ O hlavných úlohách ideologickej práce po XIV. zjazde KSČ, a pokračuje sa: „To si musíme uvedomiť predovšetkým my, ktorí sme v prvých radoch budovateľského komunistického zajtrajška. Prechádzame teraz etapou, ked hlavné ťažisko našej práce sa posunuje k zabezpečovaniu náročných úloh akčného i koncepčného charakteru.“ To je tých niekoľko ranných hodín, ktoré musíme využiť „na smelý nástup za zvládnutie nedoriešených i nových otázok v oblasti socialistického vedomia i v celej nadstavbe našej spoločnosti“. Tri príklady, ktoré som spomenul, nie sú náhoda, ale skutočný výsek zo skutočnosti najskutočnejšej. Nie sú len predzvesťou „smeiého nástupu“, ale časťou systému, procesu výchovy za nového človeka a jeho myslenie. To už nemá nič spoločné s neuvedomelosťou, slepou poslušnosťou a mystifikáciou výroby. No rovnako nie je to záležitosť nejakého čarovného prútika, ale otázkou cieľavedomej výchovy celého ideologického, kultúrneho frontu. Ťažko si predstaviť jednotlivca alebo kolektív, zabezpečujúci svědomitě a úspešne materiálnu stránku spoločnosti bez rozumového a citového interesu o prácu. Taký človek alebo kolektív by sa podobal turistom, orientujúcim sa v Anglicku podľa mapy Francúzska. Popri sústavnom študovaní marxizmu-leninizmu, zvyšovaní si odborných vedomostí a kvalifikácie, záujmu o politiku strany má veľavýznamnú úlohu v boji o vedomie člena socialistickej spoločnosti aj umenie. Najmä svojou orientáciou človeka na to labilné vrtkavé, neustále sa meniace styku človeka s človekom; tým v je jeho citový svet, jeho postoj k takým hodnotám, ako aj súdružský vzájomný vzťah, vzťah k spoločnému vlastníctvu, vzťah k vlasti a voči tým, čo zabezpečujú mier svetu. To sú pojmy, zložené z nesmierneho množstva atómov citov a záchvevov, o ktoré musí ísť umeniu, ktoré treba dostať do dynamickej podoby umeleckého diela. Pravda, nejde o jedno dielo, nejde o jednorazovú akciu, ale o proces permanentného odrazu zložitého, mnohorakého života v umení a rovnako precesne pôsobiaci jeho spätný vplyv. „Bez revolúcie roku 1848 nikdy by sa neboli zrodili moje obrazy,“ počujeme z histórie vyhlásenie výtvarníka Courbeta, potvrdzujúc našu úvahu o hlbokom a uvedomelom zväzku medzi dejinami, umením a kultúrou. Snímka F. Spáčil STAVBY zaJTRAJŠKA Pamätáte sa na rozbombardovaný neúhladný kút Bratislavy, kde ešte donedávna trčali 6pod zeme trosky železa a betónu bývalej rafinérie Apolky? Komu utkvel v pamäti neutešený pohlad na toto zbúranisko, dnes by očiam neveril: plocha, vyčistená, upravená, zo zeme sa začina dvíhať moderná stavba budúceho bratislavského Tlačového centra. Prejdú dva-trl-štyri roky a na tomto mieste vznikne architektonicky nádherne vyriešené prostredie s výškovou stavbou bratislavských redakcií, s tlačiarňami, vybavenými najmodernejšou technikou, s parking-garážami. Tlačové centrum je prvou už sa realizujúcou stavbou v rámci mohutného komplexu stavieb tejto časti slovenskej metropoly, ktorú architekti vo svojich štúdiách pomenovali Kultúrno-spoločenské a administratívne centrum hlavného mesta Slovenska. Tvár bratislavského dunajského nábrežia od starého mostu až po terajší nákladný prístav s novými modernými budovami, hotelom, stánkami spoločenských inštitúcií, kaviarňami, dunajskou promenádou, novým osobným prístavom atcf. sa zmení v budúcnosti na nepoznanie. Jedna jeho budúca časť — Tlačové centrum {na snímke jeho budúca podoba) — sa už teda dvíha k oblohe.