Nedeľná Pravda, apríl-jún 1973 (VI/14-26)
1973-04-06 / No. 14
Cena Kčs 1,— 6. IV. 1973 Ročník VI. ■ REPORTÁŽ Z KRÁĽOVSTVA „KRÁĽA POHĽADNÍC" (str. ■ SLOVO O NOVOMANŽELSKÝCH PÔŽIČKÁCH (str. 5) ■ BESEDA O TOM, ČO NOVÉHO V JRD (str. 6-7) Cesta za pokladom IRENA GRMANOVÄ Ľudia všeličo zvyknú považovať za „poklad", ale vari každý z nás sa niekedy dostane do situácie, keď si uvedomí, že tým najväčším a najcennejším pre každého človeka je — zdravie. A vskutku je to tok., lebo iba ten, kto vlastní takýto „poklad", môže pracovať, byť všestranne užitočný pre seba i celú spoločnosť, mat radosť zo života. Jednou z ciest, ako si udržať a upevňovať zdravie, je styk človeka s prírodou, pohyb na čerstvom vzduchu. Niekedy zykneme akosi aj závidieť našim praotcom: tí sa mali! Denno denne ich dakde na stráňach ofukoval vetríček, opaľovalo slniečko, za pluhom alebo so sekerkou v ruke si v hore tužili svaly, za aké by sa nemusel hanbiť ani hociktorý kulturista. Nuž planá a aj smiešna je takáto závisť, lebo pritom všetci veľmi dobre vieme, že ešte aj v nedávnej minulosti bol boj s prírodou o skyvu chleba taký nemilosrdný a vysiľujúci, že pracujúci človek nielenže ani nemal čas myslieť na blahodarné účinky napríklad opaľovania, ale si v tomto boji namiesto upevňovania nivočil zdravie a predčasne ho strácal. Ak dnes našej socialistickej spoločnosti ide o to, aby každý jednotlivec bol všestranne a harmonicky rozvinutou osobnosťou, súčasne si uvedomujeme aj to, akú významnú úlohu má v našom živote príroda a lesy, ako jej neoddeliteľná súčasť. Preto oni tradičný Mesiac lesov nie je nejakou samoúčelnou akciou. Apríl — Mesiac lesov má pripomenúť celej našej verejnosti, že lesy sú hlavným prvkom prírodného prostredia, ktorému dávajú základný ochranný, zdrdvotno-hygienický o estetický rámec a že práve preto treba ich sústavne zveľaďovať a ochraňovať. Lesy pokrývajú asi tretinu územia Slovenska, teda právom ich považujeme za významnú časť nášho prírodného bohatstva a právom si zasluhujú našu pozornosť. Vždy a všade na svete najvioc ohrozoval toto lesné bohatstvo človek. Nebolo to inak ani u nás. Napriek tomu však predsa sa len nevyskytlo v našich lesooh ani v minulosti také bezohľodné a dôsledné drancovanie lesa ako v niektorých iných — a vlastne väčšine — európskych krajinách. Už pred dvesto rokmi sa zaviedol na našom území určitý poriadok do obhospodarovania lesov vydaním osobitného dokumentu, ktorého názov znel Pořádek hor, aneb lesúw zaohovóní a ktorý pripomínal „jak platné a užitečné jest lesúw w dobrém a kwetúcem stawe stálé zachovaní, škodlivé naproti: jestli se lesy bez míry a rozdílu wyrubujú, takowých zahubení..." Preto poriadok aj nariaďoval: „...pre kterou príčinu za wec neomilne potrebnou býti jsme nalezli, aby se w rubání dreva a užitku hor i w tejto krajine dobrý pořádek bez meškaní uwédel . . .“ Tak teda iste aj vďaka tomuto poriadku máme ešte aj dnes lesov dosť. Pravda, lesné hospodárstvo na Slovensku dosiahlo v ochrane a zveľaďovaní lesa najcennejšie úspechy až po oslobodení, odkedy postupne pribúda zalesnených plôch. Ak sme napríklad roku 1956 mali vyše 1770 tisíc hektárov lesa, tak začiatkom roka 1973 predstavovala lesná plocha vyše 1854 tisíc hektárov! To je výsledok veľkej starostlivosti socialistického štátu 0 les, túto najvýznamnejšiu zložku prírodného prostredia. Les plní viaceré významné funkcie a my sme dnes chceli hovoriť o jeho vplyve na životné prostredie, bezprostredne však na upevňovanie zdravia človeka. Túto funkoiu lesa si u nás uvedomuje čoraz viac ľudí, ktorí sa rozhodnú prežiť svoje voľné chvíle — ako sa vraví — v lone prírody. Preto sa cez soboty a nedele, počas dovoleniek tak náhlime do lesa, do chaty, pod stan alebo aspoň na kratšiu zdravotnú prechádzku. To sú teda tie naše cesty za pokladom najcennejším, za zdravím, to sú cesty, na ktorých pookrejeme na tele 1 na duši a ktoré pre človeka, najmä z mesta, znamenajú aktivny odpočinok. Lesy sú naším spoločným bohatstvom a koždý môže ľubovoľne užívať jeho blahodarné účinky. U nás na okraji krásnych partií lesov o hájov nikto nenájde tabuľku s nápisom „vstup zakázaný — súkromný majetok“, ako je to v kapitalistických krajinách, pretože aj krása patrí u nás všetkým a každému. No je otázka, či si to aj všetoi dostatočne uvedomujeme a oceňujeme, či sa podľa toho aj vieme k spoločnému bohatstvu správať. Nedobré skúsenosti potvrdzujú, že — nevieme. V posledných dňoch a týždňoch sa čoraz častejšie objavujú správy, napríklad, o lesných požiaroch, ktoré vznikajú neraz práve z neopatrnosti návštevníkov lesa. Odhodená zápalka, neuhašená cigareta, zakladanie ohníkov na nevhodných miestach, jednoducho neopatrnosť, nedbanlivosť turistov zapríčiňujú národnému hospodárstvu veľké škody, aj zhoršujú naše životné prostredie. Tak ako všade, aj v lese, treba sa vedieť správať a uvedomiť si, že nikto nemá právo poškodzovať to, čo patrí všetkým. Pritom každý návštevník lesa musí rešpektovať všetky nariadenia, ktoré nám prikazujú jeho určité časti, ako mimoriadne vzácne, osobitne chrániť. Je dobre, ak si zvykáme pravidelne ohodiť do prírody po zdravie, po poklad pre človeka navzácnejší. Avšak nikdy pritom nezabudnime, že je našou povinnosťou chrániť prírodu pred všetkým a pred každým, kto ju poškodzuje. Ak nám to v Mesiaci lesov osobitne zdôrazňujú tí, ktorým je starostlivosť o les zverená, počúvnime ioh a pomáhajme im v tom Aby lesy, noše krásne lesy, ostali krásnymi a bohatými aj pre budúce generácie, aby aj tie mohli v nich čerpať zdravie, silu a osvieženie. 3) Snímka K. STRÄNSKÝ STAVBY zaJTRAJSKA _______:__________ - - ----------- - Jedna z prác našich projektových kancelárií: návrh na riešenie Centrálnej tržnice v Bratislave, ktorý vypracovali v Projektovej organizácii spoločenských stavieb v Bratislave (autori Ing. arch. Dušan Bystrický, Ing. Otto Novitzky, Ing. arch. Elfrída Sclienková, Mária Friihwaldová, Jana Pavleová a Katarína Tóthnvá). Návrh využíva súčasné zjednodušovanie dopravy na Legionárskej, Malinovského a Steinerovej ulice v blízkosti Centrálneho trhoviska. Ide o jednoduchý nízky objekt uličného rázu. „Obchodný“ život Centrálnej tržnice by sa mal odohrávať na dvoch základných úrovniach: na prízemí sa navrhuje otvorená predajná plocha, obklopená objektom tržnice, na prvom poschodí sa navrhujú uzavreté predajné plochy. Zastavaná plocha by mala 5 tisíc m2, obchody 1160 m2, kryté pr.wlajné plochy tržnice 2510 m2, otvorené predajné plochy 4750 m2, reštaurácia 900 m2 a parkovacie plochy 2550 m2.