Nedeľná Pravda, júl-september 1973 (VI/27-39)
1973-07-06 / No. 27
Ročník VI K ed v kalifornskom sídle amerického prezidenta podpisovali záverečné komuniké z návštevy L. Brežneva v Spojených štátoch, sedel som s mladým americkým vysokoškolským párom. Zhodou okolností z Kalifornie. Samozrejme, nemohli sme sa nerozprávať o politike. Jeho i ju v Československu všeličo príjemne překvapilo, aj ked tu boli ešte len krátko. Shirley zhrnula svoje dojmy jednoducho — viete, keby som na hraniciach bola naozaj videla železnú oponu, nebola by som sa čudovala — po tom, čo všetko som doma o vás poču la. — Dnes, ked listujeme americkou tlačou, ked sa človek preberá svetovým ohlasom návštevy L. Brežneva, nemôže nevidieť do očí bijúci rešpekt, ktorý nadobudli aj zarytí pracovníci americkej tlače k osobnosti L. Brežneva. Ako jeho vystupovanie hlboko ovplyvnilo čelných predstaviteľov politiky a obchodu — a to sú ľudia, kto rí iba ťažko podliehajú chvíľkovým dojmom, ktorých ošľahali pomery v americkej politike. A prostredníctvom nich sa zmenil aj názor americkej verejnosti nielen na osobnost sovietskeho štátnika, ale aj na krajinu, ktorú reprezentuje. len Inými očami dnes hľadí niemoja známa Shirley, ale mnoho a mnoho Američanov na ZSSR í na sovietsko-americkú spoluprácu. Výsledky tejto návštevy a rokovaní sa skutočne dotýkajú miliónov obyvateľov sveta. Pretože aj tí, ktorí zvyčajne vravia, že o politiku sa nezaujímajú, tí, čo často chcú svoj apolitický postoj zdôvodniť známym „chlieb aj tak nebude lacnejší“, nemôžu poprieť obrovský význam série deviatich sovietsko-amerických dohôd podpísaných v USA. Pretože, keby sme to mali vyjadriť obrazne, chlieb skutočne bude pre národy tohto sveta lacnejší. Je to predovšetkým zásluha dvoch dohôd. Prvá je dohoda o odvrátení jadrovej vojny. ZSSR a USA majú najväčšie atómové kapacity. Dohodou vyjadrili svoju snahu zabrániť nielen jadrovej vojne medzi sebou navzájom, ale zaviazali sa nepoužiť jadrové zbrane ani proti spojencom druhej strany a zároveň sa zaviazali, že sa vynasnažia zabránit vzniku jadrovej vojny vôbec. Na to fakticky nadväzuje dohoda o spolupráci na miero vom využití atómovej energie. Zároveň v ďalšom dokumente sa ZSSR a USA dohodli na zásadách, akými sa budú riadiť pri rokovaniach, ktoré majú obmedziť výrobu a použitie strategických zbraní. Zámerne som si vybral tieto tri odrody, pretože v ich sile je meniť budúcnosť ľudstvá. Sú zamerané na to, aby sa obrovské zdroje, ktoré také vyspelé štáty ako USA a ZSSR v čase vedeckotechnickej revolúcie majú, nevyužívali na stále dômyselnejšie prostriedky na zabíjanie, ale aby sa využili mierovo. A toto sa týka každého obyvateľa Zeme. Tieto dohody majú historický význam. My — súčasní ci a vďaka televízii aj svedkovia rokovaní a návštevy vlastne žijeme v dejinnom ob — dobí. Možno sa to zdajú silné slová. Ale azda si treba osviežiť pamäť a vrátiť sa čo len o desaťročie dozadu, ba možno aj menej, do čias vrcholiaceho vietnamského, konfliktu. Aké boli vtedy perspektívy? Pravda — to, čoho sme dnes svedkami po dvoch sovietskoamerických stretnutiach v rokoch 1972 a 1973 a pred ohlásenou cestou Nixona na začiatku roku 1974 do Moskvy -r to všetko položilo základy novým vzťahom vo svete a pomáha utvárať novú medzinárodnú atmosféru. Pritom to, pravda, zďaleka nezmenilo podstatu dvoch systémov; ako zdôraznili štátnici na oboch stranách; cieľom tejto spolupráce nie je zbližovanie systémov. Ak sa v najrozličnejších oblastiach dosahujú dohody, nadväzuje spolupráca, tak je (o predovšetkým preto, že dnes je svet priveľmi malý na to, aby si mohol dovoliť vojnu, že nevyhnutne treba zabezpečiť na tejto Zemeguli koexistenciu dvoch systémov, aby vojna nemohla zničiť ľudstvo. No v oblasti ideológií nebudú ani dohody ani, spolupráca. Mier, mierová budúcnosť, svet bez vojen — o tom sa dnes v dôsledku sovietsko-amerických rokovaní hovorí veľa. Premýšľa sa o dohodách.' L. 1. Bréžnev ocenil počas svojej návštevy realizmus amerického prezidenta a amerického parlamentu — Kongresu, vďaka čomu sa dali uzavrieť aj spomínané dokumenty. Možno povedať, že ak dnes ľudstvo hľadí na mierové perspektívy, tak sa; na tom podieľa rovnakým dielom aj americká politika? Veď podpis amerického prezidenta je tým druhým na zmluvách a dohodách, o ktorých dnes vravíme, že môžu poznamenať budúcnosť ľudstva. Tak to napokon tvrdí nielen americká tlač, ale takmer bez výnimky všetky západné masovokomunikačné prostriedky. Tak by to mohol povedať každý, kto sa pozerá iba na to, čo sa stalo práve teraz a nenamáha svoju pamäť. Ak sa však dnes podpisujú dohody medzi ZSSR a USA, tak je to výsledok dlhotrvajúceho procesu, sovietskej zahraničnej politiky, ako ju formoval už Lenin. ZSSR sa ustavične usiluje o mierové spolužitie a spoluprácu — a menovite so Spojenými štátmi. Medzi tým však bolo niekoľko ozbrojených pokusov zničiť prvý socialistický štát a vyvíjala sa obrovská politická, hospodárska a propagandistická snaha o jeho oslabenie, podkopanie. Avšak keď socializmus ako systém dokázal svoju životaschopnosť, stabilitu, keď výsledkom jeho rozvoja bol aj zmenený pomer síl vo svete, a to všetko sprevádzala kríza západného systému, dospeli predstavitelia najmocnejšieho západného štátu, že niet iného východiska ako mierové spolunažívanie. Presne s tým prišiel vlani Nixon do Moskvy a tak to aj čierne na bielom podpísal. Takže v podpisoch je rozdiel. Jeden reprezentuje vyše polstoročné úsilie o to, aby sa mier na svete stal skutočnosťou. Druhý reprezentuje fakt, že kapitalizmus musel uznať nový pomer síl vo svete, a že niet iného východiska, ako mierové spolunažívanie. DUŠAN KERNÍ 6. VII. 1973 Kolárovská hŕba chleba Mohli by prekročiť stáročia Frontová línia — Berlín DOHODY HISTORICKÉHO H VÝZNAMU Cena Kčs 1, — Snímko J. BYRTUS (str. 17); (str. 4)' (str. 6-7)