Nedeľná Pravda, október-december 1973 (VI/40-52)
1973-10-05 / No. 40
Čo si myslíte o Pravde? Prof. dr. RUDOLF MRLIAN, rektor Vysokej školy múzických nmenf T Bratislave: ALŽBETA ŠABOVA, administratívna pracovníčka, Calez, Zlaté Moravce: Predovšetkým si vážim každý príspevok, ktorý oblasňnje a dokladá konkrétnymi činmi, faktmi, myšlienkami, dynamiku socializmu v na$ej vlasti. Ide o články, ktoré sa zaoberajú problémami dneška v úvahách, založených na hlbokom a pravdivom poznaní, ale v ktorých sa odráža individuálna schopnosť autora vidieť trochu dopredu a žiadať od života viac. Pravda prináša čitateľom istotu, ukazuje, že politika Komunistickej strany Československa je naozaj ukazovateľom progresívneho vývinu. Rád čítam fundované, odborne doložené polemické články, či už sú z oblasti politickej, ideologickej, kultúrnej alebo športovej. Nemôžem obísť ani širokú informáciu o udalostiach doma i vo svete. K tomu treba hned pripočítať popularizáciu toho najlepšieho, čo sa v našej spoločnosti dennodenne deje. Rád čítam reálne plány a prognózy našej spoločnosti. Teší ma, že sa rozširuje priestor pre problémy zo všetkých oblastí kultúry. Kultúrnosť národa je z hľadiska dejín vážnou otázkou. Prostredníctvom kultúry dostáva sa človek do jadra každej inej činnosti. Dobre je ked sa striedajú viaceré žánre, teda od krátkych informácií po váčšie články. Potešiteľne sa dvíha úroveň čistoty a krásy jazyka. Rubriková stereotypnosť nie je na osoh Pravdy. Zdá sa mi, že po úvodníkoch čitateľ veľmi nesiaha, hoci niektoré majú vysokú úroveň. V niektorých článkoch prevláda hlušina. Autor veľa hovorí, ale málo povie. Píše o problémoch niektorého výrobného závodu, ale pri opisovaných problémoch je málo zovšeobecnenia. Tak ako rád čítam poznámky, či úvahy o každom progrese, obchádzam správy, ktorým chýba iskra. Píše sa o nedostatkoch, ale nedajbože sa dozvedieť kto je vinníkom, aké opatrenia sa urobili voči previnilcom. Mám na žaysli neporiadky v investičnej výstavbe a i. Ved z najvyšších politických miest prichádzajú bystré analýzy i uznesenia. Prečo sa neplnia? Sport; pre túto činnosť je v Pravde veľa priestoru, ktorý sa z veľkej časti zaplňa iba informáciami. Viem, že aj to treba, ale šport ako masová spoločenská činnosť má svoje problémy a tie sa dostávajú na stránky Pravdy skromnejšie, hoci v posledných rokoch cítiť aj tu nápravu. Z oblasti kultúry. Chýbajú niekedy konfrontácie, výmeny názorov, rovnako vnútri Pravdy, ako aj s niektorými inými časopismi, novinami. Veľmi rada čítam komentáre týkajúce sa aktuálnych problémov a kvitujem to, že ako v úvodníkoch, tak aj v komentároch sa človek stretáva s kritikou. Otvorenou, priamou kritikou, ktorá pomáha odstraňovať nešváry. Často sa píše o najlepších pracovníkoch. Myslím si, že by medzi nimi malo byť viac žien. Ved ich na našom Slovensku máme toľko, ktoré si túto pozornosť zaslúžia! Iste by to pomohlo zvýšiť uvedomenie ľudí a presvedčiť mužov, aby vychádzali ženám, matkám-funkcionárkam v ústrety pri plnení si svojich úloh doma, na pracovisku i vo funkciách. Keby som mohla navrhnúf niečo na zlepšenie, tak by to bolo určite častejšie uverejňovanie príspevkov o ženách a rodine. Snímka K. STRÁNSKÝ, JÜLIUS BEŇO, pracovník kádrového odboru CHZJD Bratislava: Takmer 20 rokov som propagandistom strany, preto sa zaujímam o materiály z dejín KSČ, teórie a výstavby strany, ekonomiky, psychológie, sociológie, atd., Mali by ste venovať viac pozornosti výmene skúsenosti z práce BSP. Stručne, Iahiko čítavou formou. Nepáčia sa mi titulky: Nebudú problémy, Budeme bez problémov. j KYTICA Dost neisto kráča moja dcéra po týchto chodníčkoch. Nie, nie sú to už chodníčky života a smrti. Dnes sú to celkom obyčajné cestičky, akých sú milióny. A predsaI Dcére chýbajú ešte dva týždne do prvého roku života, je tu prvý raz. Prvý raz sa ocitla medzi toľkými ľučľmi. Zbiera zo zeme kamienky, sklíčka, papierové poháre. Podúva mi pohár so slovami: „Mama. toto!“ Akoby ten špuntík vedel, že to na tieto miesta nepatrí. Na tomto mieste sa každoročne stretávajú partizáni, kde jej dedo a jeho bojoví druhovia bránili každý meter čo pôsobili na okolí. Večer pri vysokej vatre spomínajú. Vtedy sú tu len sami, len oni. Ráno príde množstvo ľudí a oni sa tam úplne strácajú. Nie je ich už veľa. Každý rok ich ubúda. Ale to, za čo bojovali, je tu. Všetko okolo nás. Janka je teda vnučkou jedného z nich. A tak ide z ruky na ruky. Neviem prečo tak oddane sa necháva podávat, šteklil, stískat. Smeje sa a smejú sa aj oni. Vzala som ju za ruku. Spolu kráčame k mohyle. Ukladám tam kyticu červených karafiátov. Opine sa stráca v záplave vencov. Čerstvých vencov. Ale viem, že na budúci rok v auguste sem znovu prídem a na toto miesto znovu položím kyticu. Aj s Jankou. Kyticu červených karafiátov. Kyticu spomienok. Kyticu vdaky k mohyle na Jankovom Vŕšku. H. Petrová Šťastné deti Moja malá vnučka, neobyčajne rada spáva; najmä ráno, keď treba vstáa vat do škôlky. Rozospatá sa posadí v postieľke, roní slzy ako hrachy a pritom vzdychá: „... Prečo sa skončili prázdniny a prečo už zase musím ist do škôlky?!...“ Odpoviem jej vždy rovnakou otázkou:... „a prečo som ja nemohla chodil do škôlky...?“ To ju vždy prebudí, slzy zmiznú, navidomoči ožije a potom spomienkam niet konca kraja. Vnučka je zvedavá otázky sa len tak sypú. a A prečo vtedy, keď si bola malá, nebývali v škôlkach detské karnevaly? Prečo ste museli cez prázdniny zarábal? Prečo ste do školy chodili pešo vyše dvoch hodín? Prečo Prečo — prečo — prečo... Pri mojich odpovediach na jej prečo, a pri jej bezstarostnom poskakovaní, nám cesta do materskej školy na Ul. kpt. Nálepku v Martine prejde ani nevieme ako. Prichádzame zvyčajne medzí poslednými. Všade sa už naplno pracuje, pripravuje, organizuje, vychováva učením, hrou, prácou a dobrým i milým slovom. Človeku je teplo pri srdci, keď vidt deti túliace sa k súdružkám učiteľkám. V šatni sa náš dialóg končí. Pripomína mi: „Ale príď pre mňa až po olovrante, lebo dnes budem mat službu pri dverách, pôjdem domov posledná, dobre?“ — A potom s úsmevom vchádza do triedy. Po rozlúčke s ňou poprečitujem všetky oznamy, vyhlášky, všimnem si kaloricky hodnotný a pestrý jedálny lístok, pristavím sa pri zaujímavej a často sa meniacej výstavke kresieb žiakov, i pri aktuálnej nástenke. Cez náhodne pootvorené dvere — s upozornením, že „rodičom vstup zakázaný“ — nakuknem do jedálne, v ktorej na malých stoličkách, za vkusne upravenými stolmi s chutou raňajkujú malé „prváčence“... Všade je čisto, útulne, všade zeleň, kvety, obrazy. Teraz už chápem vnučku, prečo sa celé prázdniny so mnou hrávala najradšej na škôlku. Prehliadku materskej školy končím s pocitom štastia a spokojnosti. Som rada, že naše deti žijú o dobrom, príjemnom prostredí a že sú v dobrých, láskavých a starostlivých rukách. J. HOLLÁ — vydáva Ostredný výbor KSS. Šéfredaktor: Botiul TrévniČek. vedúci redoktor Stelou 2über. tel. S37 60. Redakcia; 883 39 Bratislavo I., Štúrovo 4. telefónna ústredňa: 189. 312*52, 323-01, šéfredaktor. 525-03. — Administrácia: Bratislave Volgogradská 8. tei 586-07 inzertná kancelária: Vojonského nábr. 13/a. *. posetu, let. 551*83. Predplatné no Štvrťrok 13 Kás. Neobjednané ortsoevkv sc nevrocojú. Rozširule PNS. predplatné prijíma každé pošto e doručovat ef. Objednávky do zahranlálo vybavuje Poštové novinové služba Ostredné expedície Moče Bratislava. Gottwaldovo ném. 48/Vlt. Tloá: Tlačiarenské sévody Provdá, závod Bratislavo, Žilina e Východrslovenské Močiarne Koš*ce. Grafické úpravo: Korol Zemonovlč e Jozef Drozd.