Nedeľná Pravda, január-marec 1974 (VII/1-13)
1974-01-04 / No. 1
CESTA VPRED (Pokračovanie z í. str.) spoločenských zdrojov dosiahol už 63,7 pere. Zlepšilo sa aj využitie fondu pracovného času. Napr. zníženie chorobnosti znamenalo, že v porovnaní s rokom 1970 bolo denne v práci viac o 700 tisíc ľudí. Z roka na rok sa zlepšujú aj bytové podmienky našich občanov. V prvých troch rokoch päťročnice sme v Československu postavili 344 tisíc bytov, čo je o 60 tisíc viac ako v predchádzajúcich troch rokoch. Rast životnej úrovne sa zabezpečuje aj zvyšovaním spoločenských spotrebných fondov. V školstve sme získali novou výstavbou 3280 učební v základných deväťročných školách a 659 tried v materských školách. Znižuje sa i počet obyvateľov pripadajúcich na jedného lekára. V roku 1965 to bolo 546, roku 1972 už iba 430 obyvateľov. V tomto smere prevyšujeme takmer všetky vyspelé kapitalistické štáty. Rastie naďalej vzdelanostná úroveň obyvateľstva. Za tri roky ukončilo vysokoškolské štúdium 22 300 poslucháčov a stredoškolské štúdium 91 600 žiakov. Pri podstatnom vzostupe spotreby sa myslí aj na budúcnosť. Do prevádzky sa uviedli napr. ďalšie základné prostriedky za 300 miliárd Kčs. Uplynulý rok i tri roky päťročnice vykazujú úspešnú bilanciu. Pravda, to neznamená, že môžeme upadnúť do sebauspokojenia. Pred nami stoja aj vážne problémy. Úroveň efektívnosti ešte stále nezodpovedá možnostiam a potrebám národného hospodárstva. Nezhodnocujeme dôsledne suroviny a materiál, nedosiahli sme podstatný obrat v znižovaní rozostavanosti, neprebieha intenzívne inovácia výroby, naďalej nedôsledne využívame základné fondy a pomaly uplatňujeme aj výsledky vědeckotechnického rozvoja. Určité nedostatky sú aj v efektívnosti zahraničného obchodu a v riadiacej a organizátorskej práci. Preto v uvedených oblastiach vytyčuje plán na rok 1974 náročnejšie úlohy, orientuje najmä na kvalitatívne stránky národného hospodárstva. Tohto roku vstupujeme do záverečnej fázy plnenia päťročného plánu. Štátny plán počíta na tento rok so zvýšením národného dôchodku o 5,3 pere. Prírastok z 90 pere. sa má kryť rastom spoločenskej produktivity práce. Dôraz sa bude klásť na efektívnosť, komplexnú socialistickú racionalizáciu, vedecko-technický pokrok, medzinárodnú socialistickú integráciu, efektívne využívanie zdrojov i rezerv. Hrubá priemyselná výroba na Slovensku sa má zvýšiť o 9,4 pere. a poľnohospodárska o 5,6 pere. Počet pracovníkov sa zvýši asi o 35 tisíc. Významné úlohy nás čakajú v chemickom, spotrebnom priemysle i rozvoji palivovo-energetickej základne. Do popredia výraznejšie vystúpia dodávky zemného plynu, ropy, zariadenia pre bane a jadrové elektrárne. Na základe spolupráce so Sovietskym zväzom vzrastie dovoz zemného plynu z 1,3 mld. m3 v roku 1970 do roku 1975 až na trojnásobok. Pre zásobovanie elektrickou energiou, ktorej Spotreba sa má zvýšiť o vyše 5 pere. bude mať rozhodujúci význam včasné uvedenie nových elektrárenských kapacít do prevádzky. Výdavky na sociálne zabezpečenie, školstvo, zdravotníctvo, kultúru, neinvestičné náklady na bytovú výstavbu a bytové hospodárstvo vzrastú z 89 mld. Kčs v roku 1973 na 96 mld. Kčs v tomto roku. V poľnohospodárstve ústrednou otázkou ostáva riešenie obilného problému. Treba zabezpečiť ďalší dynamický, intenzívny rozvoj poľnohospodárstva, mobilizáciu jeho vnútorných rezerv. V tomto roku bude treba naše sily dôslednejšie zamerať aj na nosné rozvojové odbory, spojené so štrukturálnou prestavbou našej ekonomiky, utvoriť širší priestor pre rozvoj novonastupujúcich odborov ako je elektronika, výpočtová technika, jadrová energetika. Peňažné príjmy obyvateľstva sa majú tohto roku zvýšiť o 6,6 pere., podiel priemyselného tovaru na maloobchodnom obrate dosiahne vyše 51 pere. Dokončí sa vyše 42 tisíc bytov. Úlohy štátneho plánu rozvoja hospodárstva SSR v tomto roku orientujú sa teda na urýchľovanie rastu tvorby spoločenských zdrojov, rastu produktivity práce. Ako si v tom budeme počínať bude závisieť aj od iniciatívy pracujúcich. Dokument o zameraní a rozvoji tejto iniciatívy, s ktorým sa naša verejnosť zoznámila nedávno iste ďalej zvýši aktivitu na našich pracoviskách, snahu dosiahnuť pozitívne výsledky pri zabezpečovaní úloh štátneho plánu v tomto roku a v celej päťročnici. JÁN BA6I Snímka J. ALEXY Stretnutie s pltníkom Zbor pre občianske záležitosti pri Mestskom národnom výbore v Bytči zorganizoval nedávno stretnutie starých občanov v dedinke Hlboké. Hlboké je nevelká, ale pekná dedinka neďaleko Súľovských skál, pričlenená k mestu. Je popoludnie a starí občania sa schádzajú do kultúrneho domu. Prichádza aj tajomník MsNV v Bytči súdruh Jozef Hvorečný, zástupca OV KSS v Žiline, inak rodák z Hlbokého, súdruh Štefan Gaňa a funkcionári obce. Nálada je sviatočná, najstarší občania Hlbokého sa tešia na stretnutie, na ktorom budú maf možnosť navzájom sa pozhovárať, aj pospomínať na časy, keď boli mladí. Pri jednom zo stolov sedí najstarší občan Hlbokého, 86- ročný Martin Gaňa. Aj on spomína, rozpráva, ako to bolo voľakedy, keď sa plavil na pltiach od Strážova poniže Žiliny až dolu do Komárna. Vyše tridsať rokov prežil na pltiach, na ktorých po Váhu a Dunaji prepravil tisícky kubíkov dreva. Mal štrnásť rokov, keď ho otec po prvý raz vzal pod Strážov, aby mu ukázal, ako sa zbíja plť. Martinovi sa pltníčenie zapáčilo viac ako drotárčenie, rozhodol sa teda, že bude pltníkom. Keď vypukla prvá svetová vojna, Martin mal 28 rokov a musel narukovať. Bojoval vari na všetkých frontoch, a predsa sa vrátil domov. A na plť. Zavolal si ho bytčiansky drevokupec Holzmann a ten mu zveril plte s drevom, aby mu ich splavil do Komárna. „Zarobíš si,“ sľuboval mu obchodník. Martin ponuku prijal, veď v dome bolo treba každú korunku. A tak znova zbíjal plte a na dlhý čas odchádzal z domu. Plť sa tiahne pomaly, od Strážova trvala cesta štyri aj päť dní. Ťažký bol pltnícky chlebíček, ťažký a horký. Ťažký ako vodou nasiaknuté drevá pltí a míňal sa len pomaly, tak ako sa plte plavili k Dunaju. Tam, kde Váh mal ešte prudký tok, na plti stáli viacerí, ale pri Sali ostal už len hlavný pltník, ostatní odišli domov. Od Šale mohol plť dopraviť do Komárna aj jeden. Za rok doplavil Martin Gaňa do Komárna 15 aj 20 pltí, na ktorých bolo takmer 800 kubíkov dreva. Martin Gaňa rozpráva, že najodvážnejší a najznámejší pltníci boli z Liptova, najmä Vrbinčania. Ich plte boli väčšie a plavili sa s nimi aj ich ženy, ktoré im tam, priamo na plti varili. Keď sa pltníci stretli na Váhu alebo na Dunaji, vždy sa takto zdravili: — Zdravíme vás, pltníci z Liptova! Zdravíme vás, pltníci od Strážova! Šťastnú plavbu, pltníci! Keď prechádzali plte okolo Rakoľúb, pltníci si nezabudli zanôtiť:. Moje milé Rakoľuby, každá dievka len pltníka ľúbi. Hoci pltníčenie bolo ťažkou prácou, neveľmi sa vyplácalo. Pokiaľ sa ešte platilo v zlatkách — spomína si Martin Gaňa —■ tak za jednu splavenú plť dostávali 20—22 zlatých a tie si medzi sebou rozdelili. Veru, nebolo toho veľa, veď pár volov stál vtedy 100 zlatých! O všeličom sa pohovorilo na stretnutí. Na dávne časy si spomínali aj ostatní a porovnávali ich s dneškom. A všetci sa uzhodli na jednom: dnes sa žije ľuďom omnoho ľahšie a krajšie. Tak, ako sa nežilo nikdy predtým. Chlapi z dediny už nemusia podstupovať takú nebezpečnú cestu ako voľakedy pltníci. Dnes, napokon, na Váhu by to už ani nešlo, veď Váh je celkom zmenený. Drevo sa vozí na vlakoch, ktoré poháňa elektrina. A to je doprava rýchlejšia, aj bezpečnejšia. A pozdrav: Šťastnú plavbu, pltníci! — patrí už tiež iba minulosti. V. JARÍN — vydáva Ostredný výbor KSS. Séfredoktor: BohuS Trávniček, vedúci redaktor Stefan Záber, tel. 537 60. Redakcia: 893 39 Bratislavo I., Štúrova 4. telefónna ústredňa: 169, 312-52, 323-01, šéfredaktor: 525-03. — Administrácia: Bratislava, Volgogradská 8, tel. 586-07. inzertná kancelária: Vojonského nábr. 13/a. li. posch., tel. 551-83. Predplatné no štvrťrok 13 Kčs. Neobjednané príspevky so nevracajú. Rozširuje PNS. predplatné prijfma každá pošto a doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje Poštová novinová služba, Ostredná expedícia tlače Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII. Tlač: Tlačiarenské závody Pravdo, závod Bratislavo, Žilina o Východoslovenské tločiarne Košice. Grafická úpravo Karol ZemonovIC o Jozef Drozd.