Nedeľná Pravda, apríl-jún 1975 (VIII/14-26)

1975-04-04 / No. 14

Ročník VIII. 4. IV. 1975 Pf Q Cena Kčs 1,— SLOBODA BRATISLAVE fl BONO sir 4 Veľké krásne umenie str.G-7 ČERVENE KARAHATY NESIEM ROBNEJ OBCI str.5 mmamĚĚMmmmiĚĚmmmmmĚĚĚĚMmmmmmaiĚimmmmammmmmmmmmmmmammm Norodil som so no dedine. Pesničky starej matere búvajže mi búvaj, len sa nenodúvaj, čím sa viac na­dúvaš, menej sa nabúvaš, lebo veselšiu, milý môj, milý môj, počula som hlas tvoj, keďs’ volal no kone v susedovom dvore . .. som srdcom vnímal pod úpä­tím staroslávneho Zobora. Teraz ich učím svoje deti v Bratislave. A vari polovica terajších Bratislav­­čanoví tak ako ja, pochádza z našich slovenských dedín. Poschádzali sme so sem akosi nevedomky, nechtiac, potlačilo nás do Bratislavy novodobá his tória. Pravda, história celého národa, celej našej vlasti. Vtedy pred tridsiatimi rokmi sa história Bratislavy začínala znova. Definitívne sa končila jej stará éra, oko ju v reportáži Rozprávanie o starom Slovensku z roku 1928 videl Iľja Erenburg, keď napísal: „Hlav­ným mestom Slovenska je Bratis'ava. Nepopieram, je to takmer európske mesto, s divadlom, s nočnými barmi a niekoľkými vysokopolitickými novinami. Ale ak už nie je násilím slovenské, tak voľným nájmom; hlavné mesto najali; naja'i nemeckých fabrikantov, židovských burziánov a maďarských novinárov... Tak sa vytvorilo vidiecke hlovné mesto. Pravdaže, vyskytujú sa tu i Slováci, ale je ich neveľa, správa­jú sa skromne. Slovenské noviny rýchlo odvážajú z tlačiarne na stanicu, a ak kolportér vojde do sluš­nejšej reštaurácie, máva nemeckými, alebo maďarský­mi plátkami. S rovnakým úspechom by sa hlavným mestom Slovenska mohla stať hociktorá medzinárod ná výstava, paluba zaoceánskeho parníka, alebo ka­viareň Montparnassu. Exostické je aj okolie Bratisla­vy . ." Čo bolo, už dávno nie je, lebo pred tridsiatimi rokmi, keď so história Bratislavy začínalo znova, zrú­til sa starý svet. Bol to začiatok bolestný. A veď bolestný býva každý zrod. Ako obhorené lebky trčali do jej ulíc americkými bombami vypálené budovy Apolky. (Bombardovali, keď už nebolo treba.) Na vojnou unaveného chodca sa vyškiera'i schodištia bez poschodí, čo naverímboha smerovali do oblohy začmudenej dymom z pušného prachu. No, postupne na jej ruinách a starosvetskom hábe začali rásť konštrukcie z elánu a kovu, mozoľov a tehál, mysle a liatiny. Mocné, vysoké, smelé, presné ako inštruk- Dr. JÄM PODHRADSKÝ cie našej strany. Hoci socializmus, keď sme vrzgotom fúrikov a údermi lopát vyháňali z brlohov starej Bratislavy potkany a biedu bol ešte ďaleko ale pred sa už tok blízko . . . Bo' v nás. Šli sme v našom mes­te, v naše| navidomoči mladnúcej Bratislave do so­cialistickej revolúcie. Strhávali sme železné putá deravej a ponižujúcej histórie närodo. Na priečeliach budov zasvietili hviezdičky. Pribúdali fabriky, vyso­ké školy, aj divadlá. Naozaj, kto chce poznať históriu Bratislavy, nech sa zahľadí napríklad len do histórie jej kultúry. Naj­mä divadla. „Bratislava je najvýznamnejšie uhorské mesto, tu by bo'o treba skúsiť šťostie,“ lámal si hlavu nad osudom svojej divadelnej spoločnosti Gábor Fekete v prvej polovici devätnásteho storočia . „V tomto mes­te sa možno razom presláviť, ľahšie by bolo potom na ostatných štáciach . " Pri Petržalskom parku sa zdvihol prach spod kolies vozov pokrytých hrubý­mi p'achtami. Do Bratislavy prichádzala maďarská divadelná spoločnosť Feketeho. Na pravom brehu Du­naja stálo neveľké divadlo. Vymaľovali jeho hľadisko a nad vchod napísali honosné „Národná aréna" No, prešlo odvtedy takmer osemdesiat i>okoy, kým 1. mar­ca 1920 začalo svoju činnosť prvé skutočne s'ovenské profesionálne divadlo - Slovenské národné divadlo. Začínalo Smetanovou Hubičkou. K' jeho polstoroč­­nici (a len nedávno os'ávilo päťdesiatpäť rokov svoj­ho trvania) som v Pravde napísal: „Slovenské ná­rodné divadlo — naša škola života i učiteľ histórie, duševný buditeľ i studnica ľudských mravov, naša chvíľa zabudnutia i kolíska nádejí, útočiště pred zho­nom tohto sveta i velebná svätyňa pohody, naše lono pokoja i amfiteáter bujných snov, skrýša prak­tických múdrostí ľudu i rozsievač a oráč na poli nezoranom, miesto,/ čo ladí myseľ na veselé a dumné nóty, i chrám, v ktorom znie osud ľudu, v ňom cítiť nezlomnú silu našich predkov a počuť i hlas rovesníkov . . . Rástlo a dozrievalo v lone národa, hoci sa zrodi'o v Brotislave ešte viac matfarsko-ne­­meckej, než slovenskej. Keď začínalo, ešte sme nema­li oni národnú operu, oni svojho Suchoňa. Pri kolís­ke mu stáli o ku krstu ho viedli nejeden český spi­sovateľ, dramatik, hudobník, herec. . A postupne prichádzali naši Prvý bol vori Andrej Bagar . . . Dnes sú to už celé generácie. Majú za sebou vynikajúcu o bohatú tvorbu, ktorá svojimi hodnotami kráľovsky ukojí všetky naše sny o divadle . . ." Tak sme po druhej svetovej vojne prichádzali doná­šej Bratislavy, ako tí herci do nášho kultúrneho stán­ku, my mladšie generácie. Dnes už máme za sebou aj bohaté plody vlastnej orby a sejby. A hoci v dneš­nej dobe, v dobe kozmických letov ťažko možno o nie­čom povedať, že mu patrí predpona naj - , o Bra­tislave možno smelo povedať, že je najmilovonejším mestom svojho národa. Pravdaže, najväčšou hr­dosťou nás, občanov Československa, je nám zlatá Praha. Všade, či- v konštrukčných die'ňoch, v chémii, v architektúre^predpona Naj - rýchlo starne a zani­ká, no předpono k slovám milý, milovaný sa nosí v srdci. Na ňu parometre času nepôsobia, iba ak v zmysle opačnom, že je nám Bratislava čoraz milšia. sky V polovici minu'ého storočia zbadal- istý francúz­cestovateľ v dnešnej Kambodži uprostred džungle prebleskovať hory kamenia Čím viac sa k mm blížil, tým lepšie rozoznával, že sú to zvyšky starých múrov a veží, sochy levov, hodov a bôžikov, Poma'y si uvedomoval, že sú to zvyšky kláštorov, chrámov o budov dávnovekého mesta. Liany sa tiah­nu dvormi, stromy rastú uprostred dvorcov a veží. Pri malom chráme, čo leží uprostred rybníka, vyrás­tol mohutný strom, ktorého korene obkrúcojú dra­hocenný reliéf a tvoria ohromnú korunu bôžikovi. Obklopené nepreniknuteľným pralesom odpočívajú tu tisícročným spánkom zrúcaniny starovekého mesta Angkora. Nuž, aj takej slávy sa niektoré mestá dočkali. Ich veľkosť zdvíha z ruín smutno-bolestná sláva nad ktorou krákajú kŕdle vrán. Sláva našej Bratislavy (Pokračovanie na 2. strane) NASA MILOVANÁ HEVA - BRATISLAVA ...a' vráťte sa šťastlivo --— .......— ; Mwafc nn W 1H{

Next