Nedeľná Pravda, júl-september 1975 (VIII/27-39)

1975-07-04 / No. 27

Chlieb potrebuje streciiu str, B-7 Tajomstva mora str. 8 v O dedičnej podstate našich lesov str. 10 O päť prichádza volná sobota, dúfajme, plná slnka a tepla, ako by sa na prvú júlovú a už naozaj lemu sobotu patrilo. Vieme si pred­staviť čo budú všetci ľudia robiť v tento voľný deň? Spat až do desiatej hodiny? Kúpať sa alebo ryby chytať? Ťažko si detailnejšie predstaviť obraz oddychujúcej krajiny, tým viac, že ona celá vlast­ne ani neoddychuje, lebo je mnoho aj tých, ktorí z vlastnej vôle a iniciatívy nastupujú do pracov­ných smien v závodoch, na polia, alebo vychá­dzajú do ulíc a na staveniská vlastnej obce či mesta, aby si prostredie, v ktorom žijú, skrášlili, ozdravili, zlepšili. Povedali sme „z vlastnej vôle a iniciatívy“ a tá pramení z pocitu zodpovednosti za to, čo sa okolo nás deje, z pocitu zodpovednosti za prácu vlastného závodu alebo družstva. Veď prečo inak by pred dvoma týždňami bolo na­stúpilo napríklad v Strojárskych a metalurgických závodoch v Dubnici vyše šesťdesiat percent osa­denstva do pracovnej smený práve cez voľnú so­botu? Rozhodli sa pre tento čin — na pokyn Rady brigád socialistickej práce — preto, aby pomohli splniť spevnený plán závodu. A aby sa nezmeškali termíny a nedošlo k prípadným škodám aj cez mi­nulú sobotu a nedeľu pracovali poľnohospodári okresov Dunajská Streda, Galanta, Nové Zámky, Nitra, Komárno a v ďalších pri zbere krmovín, ošetrovaní porastov alebo okolo cukrovej repy. Hovoríme veľa o pracovnej iniciatíve, ktorá má už dnes v našom živote pevné miesto a veľa najrozličnejších podôb. Brigády socialistickej prá­ce, dielne a prevádzky socialistickej práce, hnutia — ako je Každý po socialisticky, Iniciatíva 30, Ze­nit a ďalšie a ďalšie — vyvolávajú zdravý prúd pracovného zápalu a, neváhajme povedať, i pra­covného nadšenia, ktoré pomáha zdolávať náročné úlohy piatej päťročnice. Práca, ako dobre vieme, pretvára človeka, ona ho vlastne i vyformovala ako mysliaceho tvora, ona mu dáva i tú obraznú aureolu „koruny tvor­stva“. Cieľavedome pretvárať človeka prácou po­máha napríklad i hnutie Prekonaj sám seba. Toto ZDRAVÝ TOK INICIATÍVY IRENA GRMANOVÄ heslo vyhlásili pred tromi rokmi baníci Ostravsko­­karvinského revíru. Hnutie Prekonaj sám seba má hlboký pokrokový a revolučný zmysel — jednak! pomáha plniť pracovné úlohy a jednak nabáda človeka-, buď dnes lepší ako včera, neuspokojuj sa s dosiahnutými úspechmi, zdokonaľuj seba, nemysli len na seba, ale pomáhaj i ostatným, zaostávajúcim. To nie je žiadna honba za osobnými rekordami a vysokou mzdou, ani nadsadzovanie fyzických vý­konov, ale uvedomelý prístup k práci: analýzou nedostatkov vlastnej práce, skúseností i využitím rezerv dospieť k lepším výsledkom a to nielen u jednotlivca, ale aj u ostatných. Takýto vysoký stupeň uvedomelej iniciatívy prejavujú naozaj tí najlepší a je možný iba tam, kde sú aj dobré politické, organizačné, technické a ekonomické podmienky, ktoré umožnia, aby každý jednotlivec i kolektív mohli uplatniť svoju iniciatívu, teda svoj um, zručnosť, schopnosť, záujem. Rozvoj pracovnej iniciatívy je súčasne prejavom socialistického uvedomenia, úsilie každého jednot­livca všetkými svojimi silami prispieť k plneniu spoločných cieľov vytýčených komunistickou stra­nou. A naša strana ráta s touto iniciatívou. Pravda, pracovná iniciatíva je potrebná nieíen vo výrobnej sfére. Viac by sa jej žiadalo aj na iných úsekoch, na ktorých sa ešte často stretá­vame s ľahostajným prístupom k práci. Napríklad v oblasti bytového hospodárstva by mali pracovni­ci vážne popremýšľať, ako iniciatívne odstraňovať najrozličnejšie nedostatky, ktoré strpčujú občanom život. Mali by uvažovať o vyvolaní takej súťaže medzi zamestnancami, aby sa s ňou niečo dosiahlo, aby sa raz konečne skoncovalo s ľahostajnosťou povedzme i pri udržovaní bytového fondu. Len uvážme: čo si možno myslieť o jave, ak sa pod bránami činžiakov objavia nápisy s prísľubom, že vtedy a vtedy bude po oprave kotlov opätovne tiecť teplá voda, keď sľúbený termín dávno prejde a teplej vody stále niet?! Koho to, okrem tých, kto­rí teplú vodu postrádajú už mesiac, vôbec mrzí? Opravári kotlov a konkrétne funkcionári bytového družstva pri Slovnafte (lebo o nich je reč) by si mali ísť prečítať posmešné poznámky a výčitky, ktoré podopisovali obyvatelia postihnutých blokov pod zmienené oznamy; možno by sa aspoň za­hanbili. Pritom si ale pracovníci zodpovední za tento stav nedajú ani len toľko námahy, aby obča­nom aspoň vysvetlili prečo vlastne termín nedo­držali. A či na pracovníkov týchto a podobných úspechov' neplatí požiadavka/ pracovať iniciatívne, zodpovedne? Ci sa na ich prácu nevzťahuje krité­rium kritickej náročnosti? S výnimkou prípadov, aký sme i tu spomenuli a aký, žiaľ, (nielen na úseku bytového hospodár­stva) aj na niektorých ďalších pracoviskách, je už rozvoj iniciatívneho prístupu k vlastnej robote na prevažnej väčšine pracovísk celkom samozrejmý. Iniciatíva, okrem hmotných hodnôt, znamená však aj čosi viac: dáva ľuďom pocit, že robia všetko čo treba, že statočne prispievajú k rozvoju socialis­tickej vlasti. Teda rozvoj pracovnej iniciatívy má aj hlboký výchovný zmysel. Zbavuje jednotlivcov škodlivej ulity, do akej sa radi vťahujú ľudia pohodlní a zahľadení iba do seba a na seba. Takto sa iniciatíva, vyvolávajúca zdravú súťaživosť, stáva významným činiteľom aj pri výchove nového, so­cialistického človeka, Snimka: P. MELUŠ

Next