Nedeľná Pravda, október-december 1975 (VIII/40-52)

1975-10-03 / No. 40

0 človeku, ktorý v reči a v skutkoch iba prešľa­puje na mieste, ktorý nevie z ktorého konca ist na taký alebo onaký problém, zvykne sa povedať: chodí dookola ako okolo horúcej kaše. Aj by rád čosi povedal, a možno ešte radšej čosi vy­konal, ale namiesto toho, aby smeroval k rozuzle­niu, vyriešeniu, aby trafil klinec po hlavičke, oby­čajne mu to „vypáli“ vedľa. V rečiach sa topí v množstve všeobecných fráz, v skutkoch zase za­čína jeden problém za druhým, a nijako sa mu ne­darí nájsť telí, ktorý je najdôležitejší, najvážnejší. Ak na takýto neduh trpí vedúci, alebo funkcionár; je to velká chyba, lebo spolu s nim potom „tria­fajú vedľa“ aj tí, ktorých má viest jednou z významných vlastností vedúceho pra­covníka je schopnosť dokázať preniknúť k podstate veci. vystihnúť, čo je v danej chvíli a v danej otáz ke najpotrebnejšie; potom sa nestane, aby sa ne­vedel rozhodnúť správne. Takáto vlastnosť -nie je vrodená, ale sa nadobúda štúdiom, praxou, doko­nalou znalosťou potrieb spoločnosti, vecí i ľudí, ochotou radiť sa, vypočuť názory iných, naučiť sa rozhodovať vždy len po zrelom uvážení. Stalo sa, že po predsedovi národného výboru, ktorý ochorel, nastúpil do funkcie iný. Problémy obce mu neboli neznáme, veď už aj predtým za­sadal v pléne ako jeho člen a mnohokrát sa i on sám zúčastňoval na riešení pálčivých otázok de­diny. Patrilo medzi ne stravovanie dôchodcov, do­budovanie ihriska, rozšírenie materskej školy, oplotenie cintorína, úprava chodníkov a všeličo iná, ako to už na dedine býva. Po nástupe do funkcie, keď prišla reč na rozvoj iniciatívy a na záväzky, nový predseda rozhodol, že sa bude pre­dovšetkým — oplocovaf cintorín. Stará ohrada sa už rozpadáva, každý kto prichádza do dediny si to všinlne, načo vyvolávať zlý dojem, tak a tak, milí občania, aj to je užitočná záležitosť, zavďačíme sa tak konečne aj našim přestárlým občanom, ktorí i tak majú ťažké srdce na emenvé kvôli tomu stra­vovaniu. Nech sa teda aj im do istej miery vyjde IRENA GRMANOVÁ v ústrety a nech vidia, že na nich nezabúdame. Po rušnej diskusii a najmä po tom, ako sa členovia pléna dozvedeli, že ohrada je nakoniec už i tak objednaná, začala sa v dedine vetká „akcia“. Čože o to, aj taká ohrada je potrebná, verejnoprospešná vec, ale „pohltila“ všetky brigádnické hodiny, lebo ohrada to bola honosná, veľkolepá. Tento „prípad“ mal aj zaujímavú dohru. Keď predsedovi neskôr za túto „akciu“ mydlili hlavu, spýtal sa: „Boli u nás starí ľudia nespokojní?“ — a pohotovo si aj odpovedal: „Boli. Urobili sme pre nich niečo?“ — položil si ďalšiu rečnícku otázku, ale tú mu už zodpovedať nedali, ale milému pred­sedovi dokázali, že iniciatívu ľudí bolo možno a aj treba využiť inak; teraz mali síce v celom okre­se najparádnejšiu ohradu, ale zato dôchodcovia si ani naďalej nemali kam chodiť po lacnú stravu Nepoužiii sme tento príbeh len ua spestrenie Kam osud človeka zaveje str.3 Smeroval k hviezdam str.7 Budúcnosť jadrovej energetiky sir. 10 Iba pred niekoľkým' dfiamf sme si pripomenuli 55. výročie vzniku komu­nistickej tlače a jej prvých novín na Slovensku — Pravdy chudoby — a už nás hist oni oký kalendár upozorňu­je na ďalší významný dátum z histó­rie komunistickej tlače: 1. októbra 1925 začal vychádzať prvý komunistic­ký denník — PRAVDA. Bolo to roz­hodnutie krajského vedenia KSČ a Slovenského tlačového výboru, aby sa Pravda chudoby— tak. ako sa toho dožadovali čitatelia — stala denní­kom. „Všetko pominie, musí teda pomi­núť í vládnutie pánov. Lož, švindle, korupcia, jediné to spôsoby ich pano­vania musia naraziť na nedôveru ľu­du. Vašou žiadosťou je odstránenie tohto neporiadku. Táto žiadosť sa však nesmie skrývať, ale musí sa s ňou von. Musíte povedať pánom, že chcete sami nad sebou vládnuť, le­bo len ten žije, kto nie je utláčaný. Zbraň, ktorou dnešný neporiadok mô­žete pomáhat poraziť, ie tu. Je to ro­botníkmi a roľníkmi písaný nový deai­­ný časopis komunistov P r a v d a, kto­rá je odleskom skutočného stavu pracujúceho ľudu ..“ hovorilo sa PRAVDA­BOIUJÚCA v prvom náborovom leták-u oznamujú­com, že Pravda chudoby bude vychá­­dzaf denne. Aby si čitatelia zvykli nm nový názov, vychádzali noviny už od 4. septembra 1925 s novým titulkom Pravda a s podtitulkom Pravda i.-lntdo­­by. V ostravskej redakcii, ktorú viedot Klement Gottwald a v bratislavskej filiálnej redakcii, kde pracovali taKÍ vynikajúci novinári ako Laco Novo« meský, Edo Urx a Peter Jilemnický, sa už pred vyjdenom prvého čísla denníka usilovne pracovalo na pri*, praváeh. To, čo oznamovala redakcia v ná­borovom letáku a čo avizoval najmä Klement Gottwald v osobitných člán­koch o pripravovanom denníku, že Pravda sa má stať skutočnou zbraňou pracujúcich v boji proti vykoristova­­teľom, to aj dodržala. A preto iste to nebola náhoda, keď už prvé číslo Pravdy, ktoré vyšlo 30. septembra oko náborové, v Žiline a v Ostrave po H-. oajné orgány — zabavili. Pravda ako denník zohrala hneď od svojich začiatkov významnú úlohu predovšetkým v predvolebnej kampa­ni k voťbám do poslaneckej snemov­ne a senátu v roku 1925. V novej rub­rike „Keď vtáčka lapajú, pekne mu spievajú“ Laco Novomeský i ďalší sa vysmievali buržoáznym politikom, kto­rí chceli planými sľubmi obalamutiť masy voličov. V osobitnej ankete iva­ (Pokračovanie na 2. str.J] nášho príhovoru, len sme chceli poukázat do akých, neraz až groteskných situácií môže vyústiť nepremyslené rozhodnutie, ktoré je vyrátané len na vonkajší efekt. Ak sa má vedúci správne rozhodnúť, a jeho po­vinnosťou je usilovať sa o to, potom musí vždjj, pri riešení akéhokoľvek problému, sa vážne za­mýšľať, ako k nemu pristúpiť. Takto must postu­povať vedúci v každodennej praxi, ale aj pri styku s ľuďmi i pri riešení akýchkoľvek otázok či sporov. Ale ak vedúci sa najradšej rozhoduje sám, ak sa neradí, ak neskúma záležitosť podrobne a z každej stránky, ľahko sa mu stane, že sa — jednoducho: pomýli. Hazarduje tak nielen s vlastnou autoritou, ale i s dôverou ľudí. V súčasnosti je veľmi významné, aby sme všade, na každom pracovisku vedeli, ktorým smerom za­merať iniciatívu rozvíjajúcu sa pred XV ziazdom Komunistickej strany Československa. Výzva ŰV KSČ. vlády ČSSŔ, Ústrednej' rad\ odborov a Ústred­ného výboru Socialistického zväzu mládeže adre­sovaná pracujúcim, veľmi konkrétne v desiatich bodoch ukazuje, o čo sa kde treba usilovať pre­dovšetkým. A navyše komunistom ukladá „byt prí­kladom ostatným pracujúcim v úsilí daf spoloč­nosti viac“. Znamená to teda. ab, sum záväzky, ktorými chceme prejaviť svoju intc aiívu, dôklad­ne premysleli. Výsledky 'zvýšeného pracovného úsi­lia musia byt — ak chcenie, ab; sme dali spoloč­nosti čo najviac — nie efektné, ale efektívne. Mnoho pracovísk i jednotlivcov už odpovedalo na Výzvu a svoju pracovnú iniciatívu rozvíja «práv­nym smerom. Všade je čo zlepšovať, všade je ešte dosť rezerv, ktoré možno využit, treba však vedieť nájsť spôsob, ako najužitočnejš e. najrozumnejšie pritom uplatniť iniciatívu. Vystihnúť pre ňu správ­ny smer, to je povinnosťou vedúcich a predovšet­kým komunistov, ktorí sa musia usilovať vždv pre­niknúť k tomu podstatnému, k tomu. čo rozhodne o dobrých výsledkoch, čo povedie a dovedie k úspechu. SnimKa. P. MELtJš PODSTATA V ECI

Next