Nedeľná Pravda, júl-september 1976 (IX/27-39)
1976-07-02 / No. 27
7 OHLASOV NA CLÄNKY Ako so vyvíja mladá rodina? Žiaľ, ]e to tak, ako to napísala autorka v článku o rodine, a] napriek všetkým existenčným istotám, ktoré dnes majú mladí manželia, je v mladých rodinách veľa boľavých miest, ktoré sú častou príčinou nežiadúcej rozvodovosti. Okrem v článku uvedených príčin možno sem zaradiť aj nedostatok cieľavedomého formovania charakteru mladých ľudí, tak dôležitého pre upevňovanie manželských vzťahov. V týchto dňoch upútalo moju pozornosť nad vchodom priemyselnej školy v Březne nasledujúce heslo: „Vzťah k mládeži je vzťahom k budúcnosti“. Okrem toho, že má všeobecne platný význam pre každého člena našej spoločnosti, v prvom rade nabáda rodičov, aby venovali deťom trvalú pozornosť vo všetkých otázkach súvisiacich s utváraním základov ich morálneho a citového života, ktoré sú aj pozitívnym predpokladom pre vstup do manželstva. No v rozpore s touto požiadavkou mnohí rodičia venujú viac pozornosti a úsilia hmotnému zabezpečovaniu mladých manželov, často až do nežiadúcej miery. Niektorí rodičia zabúdajú, že prvoradým predpokladom a tajomstvom pevných rodinných vzťahov sú — morálne a citové vzťahy a skromnosť. Jednou z príčin nezdravého vývoja mladých rodín je aj predčasný a neuvážený vstup do manželstva. Spôsobuje to ešte i dnes častý názor rodičov, podľa ktorého 20-ročné dievča sa považuje za „starú dievku“, preto ju prinútia vydať sa bez ohľadu na to, či bude v manželstve svojmu partnerovi spoľahlivou oporou. O kontrole J. Zanec, Brezno Patrím ku generácii, ktorá so zbraňou v ruke aktívne bojovala za socialistický dnešok a možno preto ma tak zaujíma všetko, čo sa u nás deje, i to, čo spomaľuje naše napredovanie. Nájdu sa ešte u nás ľudia, ako som sa to dočítal 1 v článku o machináciách, ktoré sa odohrali v JRD v Levickom okrese. Zamyslel som sa pritom predovšetkým nad tým, že tu chýbala kontrola, inak by predsa k podobným javom nemohlo prísť. Síce každý z nás — či už je na viac alebo menej zodpovednom mieste — podlieha určitej kontrole verejnosťou, ale pritom aj orgány, poverené kontrolou, si musia svoju povinnosť konať statočne, dôsledne. Ak to nerobia, potom sa môžu stať aj prípady, aké sa odohrali v spomínanom okrese, ktoré poškodzujú náš štát a nás všetkých. J. Žilka, Dolný Kubín Aby boli všetky šťastné! Malé deti bývajú obyčajne šťastné. K tomuto pocitu Im stačí skutočne málo: nepotrebujú bohatstvo, ani veľa jedla, netúžia po cestách do dalekých krajín, po autách a lietadlách ... Stačí im na to ich veľká obrazotvornosť a fantázia. Máme zodpovednosť nielen za to, ako sa bude vyvíjať ich telo, ale i ľudský cit. Žiaľ, máme v našej republike na tisíce detí, ktoré nie sú šťastné, ktoré nemajú ani to málo, len preto, že majú ľahostajných rodičov, rodičov, čo ich nechcú. V Detskom domove v Remetských Hámroch je tiež veľa takýchto opustených detí. Ich rodičia celý rok, ba celé roky nejavia o dieťa záujem a ak predsa, tak prídu preto, aby znemožnili osvojenie dieťaťa cudzou rodinou. Typickým je napríklad osud jedného dievčatka. Je rodina, čo si ho chce vziať za svoje, už dlhý čas za ním chodia do domova, starajú sa oňho aj tak, že mu kúpili mnoho vecí, berú si ho k sebe, prosto správajú sa k nemu už ako k vlastnému. Pravda, konečné rozhodnutie o osvojení ešte nemajú. A ani ho, žiaľ, nedostali, lebo tesne pred zasadaním súdu stalo sa nevídané: prišlia krkavčia mama. Prišla na pár minút! Iná ani nepríde, len raz do roka napíše pohľadnicu. Obe však docielia svoje: prekazia adopciu dieťaťa na ďalší rok. Dlho som premýšľal o našom zákone, ktorý formuluje podmienky adoptovania dieťaťa. A najmä nad literou „o dieťa javia záujem“. Možno konštatovať, že „záujem javia“, ak dieťa nanajvýš raz do roka prídu pozrieť? F. L., Košice Všetci raz budeme starí! Je dobré, že sa zamýšľame nad problémami starých ľudí aj z hľadiska dotvárania všestrannej starostlivosti o tých, čo sa rozhodli v starobe žiť tam, kde prežili svoju mladosť, alebo svoj produktívny vek. Starostlivosť sa, pravda, nesmie obmedzovať len na opatrovateľskú službu, či už dobrovoľnú alebo profesionálnu. Potrebujú pomoc, ochotu nás všetkých, ktorí so starými ľuďmi prídeme denne do kontaktu, teda kdekoľvek — v dopravných prostriedkoch, v obchodoch, na ulici, v úrade... Aby vždy a všade cítili našu úctu, ochotu, ohľaduplnosť i snahu pomôcť im. Veď starých ľudí stále pribúda. Dobrovoľných opatrovateliek nie je dosť. Nie je ale dosť ani platených. Domnievam sa, že by sme viac mali propagovať zmyseľ pre pomoc druhému. J. Breznický, B. Bystrica • • • Mne sa v spomínanom článku páčili prirovnania života starcov kedysi a dnes. Nie vždy si dostatočne uvedomujeme istotu, ktorú starobe dáva socialistické zriadenie. Kedysi starý človek mal pred sebou len neistotu: nebolo dôchodkov a keď áno, tak to bol dôchodok skôr symbolický. Čo starých ľudí chodilo po pýtaní! Žobraniu sme nadobro odzvonili. Veľmi pekný je príklad mladých ľudí, ktorí chodia starým ľuďom nakupovať, pomôžu pri upratovaní a pod. Nebolo by to krásne, kebv takýchto pozorných mládežníkov mali v každej obci? Olivia Šúchovenová, Mojmírovce Zaujímavo o našej histórii Volá sa Želmíra Bukovská. Je to milá a múdra žena. Už niekoľko rokov je pracovníčkou Literárnomúzejného oddelenia Matice slovenskej v Martine. Pozná každé miesto v perle Turca, kde sa odohrala nejaká^ kultúrna udalosť v unnulosti. Vie o každom dome, kde bol trvalé alebo dočasne ubytovaný spisovateľ, redaktor, výtvarník či iný kultúrny dejateľ. Do jej pracovnej náplne patrí sprevádzanie školských výprav, literárnych exkurzií a delegácií po kultúrnych pamiatkach Martina a Matice slovenskej. Niekedy Za„!?e"-abs°lvi,ie. ’ de®aíkrát dyojkilometrovú vzdialenosť medzi budovou Matice Slovenskej na Hostihore a Martinským národným cintorínom, kde je pochovaných vyše što významných synov nášho národa Okrem toho, ze má rozsiahle kultúrno-historické vedomosti o Martine, má aj obdivuhodný dar reči Mäkkou, ľubozvučnou slovenčinou vie zaujímavo rozprávať o našej histórii. Vždy, keď zavítam do Martina na literárnu exkurziu, je to pre mojich študentov sviatok. Jej sprievodné slovo po pamätihodnostiach rozšíri ich obzor o nové poznatky. Tak tomu bolo i prednedávnom — pokojným melodickým hlasom hovorí, že [án Kollár a Štefan Movzes patrili medzi prvých priekopníkov myšlienky kultúrnej ustanovizne pre Slovákov v minulom storočí. Keď vysvetlí všetky ťažkosti spojené so založením Matice, vzápätí zdôrazňuje, že na jej práci sa aktívne podielali všetci poprední spisovatelia a vedci: Sládkovic, Chalúpka, Botto, Kalinčiak, Hattala. Dnes je poslaním Matice slovenskej upevňovanie národného povedomia v duchu československej štátnosti a socialistického vlastenectva. Výklad Ž. Bukcvskej na Martinskom cintoríne je naozajstnou ese ou. Pri hrobe každého spisovateľa vyzdvihne jeho osobitosť a prínos pre slovenskú kultúru. Pri Franciscim prezradí, že jeho manželka vyšila matičné stanovy, pri A. Kmeťovi spomenie, že predal kravu len preto, aby mohol pre múzeum kúpiť vypchatého krokodíla, pri J. Kalinčiakovi, že jeho rakvu nieslo na cintorín 12 najkrajších dievčat z Martina, aby mu takto vzdalo hold za nádherné prozaické dielo. Zastaví sa i pri hroboch dvoch martinských richtárov — Ondra Koša a Andreja Švehlu, ktorý aj napriek hrozbám prijali Maticu slovenskú do Martina, hoci sa o ňu uchádzalo Brezno a Mikuláš. Peknými slovami priblíži aj pamiatku národných umele.'*» M. Benku a F. Štefunku. Slová Ž. Bukovskej podnetnú lásku ku kultúrnemu dedičstvu i socialistickej prítomnosti. V. Plánsky # Z. Bukovskej sa po exkurzii poďakoval poslucháč DŠ VB v Žiline sírim. Jaroslav Bernát. Práca je predovšetkým ISTOTA Takmer denne sa dozvedáme o stúpajúcej nezamestnanosti v kapitalistickom svete. Počet nezamestnaných zo dňa na deň prudko narastá. Jedni sa do nového dňa prebúdzajú s obavami, či neprídu o prácu; iní zas s nádejou. že si prácu nájdu, ale istotu nemá nik. Prečo ten úvod? Hádam aj na prirovnanie. Vieme, že práca je cieľavedomá telesná a duševná činnosť človeka, podmieňujúca jeho existenciu. Pretvára svet aj človeka. Teda mať prácu je istota. Socialistická spoločnosť nepozná pojem nezamestnanosť. Patrí už minulosti. Práca u nás už neslúži len ako prostriedok obživy, ale stáva sa zmyslom, náplňou života. Hovoríme o práci. Aký vzťah k práci zaujíma najmladšia generácia — naše deti predškolského veku?. Pravda, samy ešte nepracujú, ale hravou formou sa snažia napodobňovať prácu dospelých, najmä svojich rodičov Záujem o prácu je v takomto prípade pre ďalší rozvoj dieťaťa len prospešný. Jeho obzor o práci a jej výsledkoch rozširuje kolektív. Najmä v materskej škole od súdružky učiteľky, ale i od svojich spolurovesníkov sa dieťa dozvedá o ďalších profesiách. Iste nie je nezaujímavé započúvať sa do rozhovorov detí. Niekedy sa dospelý nad ich výrokmi pousmeje, no inokedy sa musí nad nimi aj zamyslieť. Ako napríklad nad nasledujúcim dialógom dvoch stvor- a päťročných dievčatok. — Čo robí tvoja mama? — pýta sa päťročné dievčatko svojej mladšej kamarátky. — Je učiteľkou v materskej škole, — odpovedá skromne. — Iba? — pýta sa prekvapene a dodáva, — moja mama je a ž profesorka ... Čo pre dievčatko znamenalo slovko „až“ vyjadrilo nielen hlasom ®le i mimikou. A tým sa ich dialóg skončil. Odkiaľ asi pochádza triedenie na „iba“ a „až“ nie je ťažké uhádnuť. Samo sa určite neutvorilo. Takýto vzťah k práci sa zrodil v kruhu najužšom, v kruhu najbližších. Človek by sa nazdával, že dieťa v tomto hravom veku posudzuje tety a ujov podľa ich správania sa k nemu, podľa toho, či sa k nemu prihovoria, pohrajú sa s ním, usmejú sa naň. alebo či sú k nemu nevšímaví, odmeraní. Pravda, záujem o prácu rodičov je jedna vec a jej triedenie na „viac“ a „menej“ je tá druhá, nežiadúca stránka. Vo výchove nemá preto miesto povyšovanie svojej práce nad prácou iných. Veď za každým výsledkom statočnej práce, za každým predmetom, za každou službou sa skrývajú rukv a um človeka. A teda predovšetkým tomu učme svoje deti: že práca, nech už akákoľvek, je istota. Jana Baltazárovičová Nedeľná PMVM — vydáva Ostredný výbor KSS. Šéfredaktor: Bohuš Trávniček, vedúci redaktor Stefan Záber, tel. 537-60. Redakcia: 893 39 Bratislava I.. Štúrova 4, telefónna ústředno 169, 312-52, 323-01, šéfredaktor: 525-03. — Administrácia: Bratislava, Volgogradská 8 te!. 586-07. Inzertná kancelária: Vajanského nábrežie 13/a, II. posch., tel. 551-83. Predplatné na štvrťrok 13 Kčs. Neobjednané príspevky sa nevracajú. Rozširuje PNS, predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje Poštová novinová službo, Ostredná expedícia a dovoz tlače Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII. Vytlačil: Pravda, tlačový kombinát KSS, Tlačiarenské závody Pravda, Štúrovo 4. Bratislava. Žilina a Východoslovenské tlačiarne Košice. Grafická úprava: Karol Zemanovič a Jozef Drozd. Index číslo 48 087.