Nedeľná Pravda, január-marec 1977 (X/1-12)

1977-01-07 / No. 1

Kozmos už nie je miestom iba pre hrdinov ľud­skej fantázie. Dnes sa už stáva priestorom pre prácu živých fudí — účastníkov kozmických le­tov aj tých, ktorí zostávajú na Zemi — zúžitkovaf jeho dary, dať ich do služieb ľudstva, riešiť problémy racionálneho využívania kozmických prostriedkov. Podľa slov vynikajúceho letca a spisovateľa Antoina de Saint-Exupéryho „ ... lietadlo je stroj, ale zároveň aj aký nástroj poznania!“. V ešte väč­šej miere sa to vzťahuje na kozmické koráby. A tak, ako to je s každým účinným nástrojom po­znania, aj ich poslaním je pomôcť človeku riešiť tak vedecké, ako aj praktické otázky. O tom som neraz hovoril vo svojich prednáškach na rozlič­ných medzinárodných konferenciách, sympóziách či kongresoch. Jednou z hlavných úloh súčasnej kozmonautiky . je predĺžiť pobyt človeka v kozme. Po jej vyrie­šení sa človek môže stať naozajstným pánom koz­mu, dobyť ho, najiúä kozmický priestor okolo Ze­me. letu Sovietska kozmonautika sa od historického Jurija Gagarina uberá touto cestou. Sprvu hodiny, dní, neskôr týždne a teraz už mesiace prežívajú kozmonauti na orbitálnych dráhach oko­lo Zeme. Teraz sú orbitálne stanice „skúšobnou strelnicou“ hlbokého prenikania človeka do koz­mického priestoru. Úlohou konštruktérov orbitálnych staníc je ma­ximálne automatizovať všetky pracovné a pomoc­né operácie na palube, aby bol čas na to hlav­né — na vedecký výskum, čiže orbitálna stanica musí byť laboratóriom, v ktorom sa vykonávajú vedecké experimenty a výskumy. Stanice Saľut môžu samostatne dlhodobo zachovávať zvolenú orientáciu. Na Salute 4 sa na automatickú orien­táciu stanice použil systém Kaskáda s hospodár­nou spotrebou paliva. Bolo ho treba menej a „zvyšnú“ záťaž vyplnili vedecké prístroje... Tá istá tendencia sa sleduje pri zabezpečovaní život­ných potrieb pre kozmonautov. Zavádza sa uza­vretý kolobeh látok. Na treťom a štvrtom Salute bol čiastočne uzavretý cyklus vody. Na Salute 3 kpzmonauti používali zhromaždený a očistený kondenzát na každodenné potreby a na Salute 4 sme po prvý raz pili očistenú vodu. Pomocou bio­logických systémov Oázy sa má dosiahnuť nielen uzavretý cyklus vody a vzduchu, ale aj zásobova­nie kozmonautov čerstvou zeleninou, bobuľovitým ovocím a pod. So zdokonaľovaním Saľutov sa zlepšujú aj ži­votné podmienky osádky. Na Salute 4, hoci jeho rozmery sa nezväčšilí, pribudlo dalšie športové náradie — veloergometer, zjavili sa splachovacie zariadenia, které všetky odpadky vyvrhávali do kozmu. Dnešná orbitálna stanica je unikátnym a astro­nomickým a geofyzikálnym observatóriom, vyba­veným vynikajúcou spektro- a fotografickou apa­ratúrou, pomocou ktorých kozmonauti vykonávajú vedecké a praktické výskumy a experimenty, na­plánované na Zemi. Celkove sa orbitálna stanica Salut 4, na ktorej sme vedno s Pietrom Klimukom pobudli vyše dvoch mesiacov, stala naším naozajstným „ne­beským domovom“, kde sme mali všetko potrebné V. SEVASTJANOV, dvojnásobný hrdina Sovietskeho zväzu, letec-kozmonaut ZSSR DO OSUDOV PÍSANÉ PRE PRAVDU na odpočinok i fyzické cvičenia, a zároveň aj skvelé výskumné laboratórium, v ktorom sme mohli pracovať, vykonávať vedecké pozorovania a experimenty. V televíznych reportážach z paluby stanice sme neraz konštatovali, aká spoľahlivá je sovietska kozmická technika. Počas nášho pobytu v kozme sa v činnosti prístrojov a zariadení ne­vyskytla ani jedna závažná porucha. Program letu druhej expedície na palube orbi­tálnej vedeckej stanice Salut 4 zahrnoval štyri základné smery experimentov a výskumov: — technické experimenty s novými systémami, aparatúrami a prístrojmi; — lekársko-biologické výskumy a experimenty; — vedecké výskumy a experimenty; — praktické práce zamerané na výskum suro­vinových zdrojov Zeme v záujme rozličných ná­rodohospodárskych odvetví a na kontrolu znečis­tenia prírodného prostredia. Na vykonávanie týchto činností je orbitálna stanica vybavená nevyhnutnými vedeckými prí­strojmi — ich váha na Salute 4 predstavovala r očník x. 7. 1. 1977 Cena Kčs 1,— Minivel Iy asi 2,5 tony. Je to orbitálny slnečný teleskop, dva rôntgenové teleskopy, deväť rozličných spektro­metrov a spektrografov pracujúcich v rozličných pásmach spektra elektromagnetického žiarenia, deväť rozličných typov fotokamier, desiatky le­kárskych prístrojov a mnoho iných. Vedecké prístroje sme riadili pomocou 43 pul­tov, umiestnených v rozličných oddeleniach sta­nice. mi Akú úlohu môžu zohrať orbitálne stanice s ľud­­na palube v celkovom pokroku pozemskej vedy? v Je známe, aký mimoriadny pokrok zaznamenala posledných rokoch astronómia a astrofyzika. Zaregistrovali sa zložité, medzi nimi aj organické molekuly v kozme a položili sa základy chémie medzihviezdneho priestoru, objavili sa guasary — kompaktné hviezdicovité objekty, ktoré sa mohut­nosťou svojho žiarenia vyrovnajú celým galaxiám, pulzary — neutrónové hviezdy s obrovskou hus­totou, a napokon „čierne diery“ — „zrútené“ hviezdy s takou gigantickou silou gravitácie, že z nich nevychádza nijaké žiarenie. Výskum týchto objektov s extrémnym stavom hmoty je spätý predovšetkým so štúdiom celého spektra ich žiarenia, ktoré zemská atmosféra ne­prepúšťa na povrch našej planéty. Orbitálna sta­nica je ideálnou základňou takých výskumov. Možno tvrdiť, že budúci výskum vesmíru je neroz­lučne spätý s mimoatmosferickou astronómiou, a teda aj s orbitálnymi stanicami. Na palube Saľuta 4 sme pracovali so slnečným teleskopom OST-1, pomocou ktorého sme fotogra­fovali naše nebeské teleso v ultrafialových lú­čoch, ktoré prakticky takisto nedosahujú zemský povrch. To je další veľmi dôležitý smer vedec­kých výskumov, úzko spätých s orbitálnymi sta­nicami. Otázka vzťahov Slnka a Zeme je jedným z ústredných problémov modernej vedy a výsku­my z paluby orbitálnych staníc v tom môžu vda­­ka svojej komplexnosti zohrať rozhodujúcu úlohu. Umožňujú všestranne skúmať procesy na Slnku, a to aj metódami, nepoužitelnými pri pozorovaní zo Zeme, a zároveň pomocou palubných prístrojov sledovať „ohlasy“ týchto javov v priestore okolo Zeme. Po vypustení prvých sputnikov sa ukázalo, že v priestore okolo Zeme existuje dostatočne sta­bilná a široká oblasť radiácie, zasiahnutej geo­magnetickým poľom, ktorá sa tvorí v dôsledku vzájomného pôsobenia magnetického poľa Zeme a prúdu „slnečného vetra“. Výskum tohto vzájom­ného pôsobenia, mechanizmov prenikania a urých­lenia častíc „slnečného vetra“ v magnetickej ob­lasti, spoznanie celkove] dynamiky procesov pre­biehajúcich v priestore okolo Zeme, je dôležitým poľom činnosti kozmonautiky. Význam týchto výskumov je o to väčší, že spo­menuté procesy spolu s udalosťami v horných vrstvách atmosféry Zeme sú zrejme tým prechod­ným článkom, tým prevodovým mechanizmom, ktorý podmieňuje vzťahy medzi Slnkom a Zemou, ich vplyv na povrch našej planéty. Na výskum aktívnej činnosti Slnka preto vedci zameriavajú stálu pozornosť. (Pokračovanie na 6. a 7. strane) 9 V. Sevastjanov a P. Klimuk po pristátí dňa 26. 7. 1976. • Kozmonaut V. Sevastjanov a jeho novoročné želanie čitateľom Pravdy.

Next