Nedeľná Pravda, január-marec 1977 (X/1-12)
1977-01-07 / No. 1
Kozmos už nie je miestom iba pre hrdinov ľudskej fantázie. Dnes sa už stáva priestorom pre prácu živých fudí — účastníkov kozmických letov aj tých, ktorí zostávajú na Zemi — zúžitkovaf jeho dary, dať ich do služieb ľudstva, riešiť problémy racionálneho využívania kozmických prostriedkov. Podľa slov vynikajúceho letca a spisovateľa Antoina de Saint-Exupéryho „ ... lietadlo je stroj, ale zároveň aj aký nástroj poznania!“. V ešte väčšej miere sa to vzťahuje na kozmické koráby. A tak, ako to je s každým účinným nástrojom poznania, aj ich poslaním je pomôcť človeku riešiť tak vedecké, ako aj praktické otázky. O tom som neraz hovoril vo svojich prednáškach na rozličných medzinárodných konferenciách, sympóziách či kongresoch. Jednou z hlavných úloh súčasnej kozmonautiky . je predĺžiť pobyt človeka v kozme. Po jej vyriešení sa človek môže stať naozajstným pánom kozmu, dobyť ho, najiúä kozmický priestor okolo Zeme. letu Sovietska kozmonautika sa od historického Jurija Gagarina uberá touto cestou. Sprvu hodiny, dní, neskôr týždne a teraz už mesiace prežívajú kozmonauti na orbitálnych dráhach okolo Zeme. Teraz sú orbitálne stanice „skúšobnou strelnicou“ hlbokého prenikania človeka do kozmického priestoru. Úlohou konštruktérov orbitálnych staníc je maximálne automatizovať všetky pracovné a pomocné operácie na palube, aby bol čas na to hlavné — na vedecký výskum, čiže orbitálna stanica musí byť laboratóriom, v ktorom sa vykonávajú vedecké experimenty a výskumy. Stanice Saľut môžu samostatne dlhodobo zachovávať zvolenú orientáciu. Na Salute 4 sa na automatickú orientáciu stanice použil systém Kaskáda s hospodárnou spotrebou paliva. Bolo ho treba menej a „zvyšnú“ záťaž vyplnili vedecké prístroje... Tá istá tendencia sa sleduje pri zabezpečovaní životných potrieb pre kozmonautov. Zavádza sa uzavretý kolobeh látok. Na treťom a štvrtom Salute bol čiastočne uzavretý cyklus vody. Na Salute 3 kpzmonauti používali zhromaždený a očistený kondenzát na každodenné potreby a na Salute 4 sme po prvý raz pili očistenú vodu. Pomocou biologických systémov Oázy sa má dosiahnuť nielen uzavretý cyklus vody a vzduchu, ale aj zásobovanie kozmonautov čerstvou zeleninou, bobuľovitým ovocím a pod. So zdokonaľovaním Saľutov sa zlepšujú aj životné podmienky osádky. Na Salute 4, hoci jeho rozmery sa nezväčšilí, pribudlo dalšie športové náradie — veloergometer, zjavili sa splachovacie zariadenia, které všetky odpadky vyvrhávali do kozmu. Dnešná orbitálna stanica je unikátnym a astronomickým a geofyzikálnym observatóriom, vybaveným vynikajúcou spektro- a fotografickou aparatúrou, pomocou ktorých kozmonauti vykonávajú vedecké a praktické výskumy a experimenty, naplánované na Zemi. Celkove sa orbitálna stanica Salut 4, na ktorej sme vedno s Pietrom Klimukom pobudli vyše dvoch mesiacov, stala naším naozajstným „nebeským domovom“, kde sme mali všetko potrebné V. SEVASTJANOV, dvojnásobný hrdina Sovietskeho zväzu, letec-kozmonaut ZSSR DO OSUDOV PÍSANÉ PRE PRAVDU na odpočinok i fyzické cvičenia, a zároveň aj skvelé výskumné laboratórium, v ktorom sme mohli pracovať, vykonávať vedecké pozorovania a experimenty. V televíznych reportážach z paluby stanice sme neraz konštatovali, aká spoľahlivá je sovietska kozmická technika. Počas nášho pobytu v kozme sa v činnosti prístrojov a zariadení nevyskytla ani jedna závažná porucha. Program letu druhej expedície na palube orbitálnej vedeckej stanice Salut 4 zahrnoval štyri základné smery experimentov a výskumov: — technické experimenty s novými systémami, aparatúrami a prístrojmi; — lekársko-biologické výskumy a experimenty; — vedecké výskumy a experimenty; — praktické práce zamerané na výskum surovinových zdrojov Zeme v záujme rozličných národohospodárskych odvetví a na kontrolu znečistenia prírodného prostredia. Na vykonávanie týchto činností je orbitálna stanica vybavená nevyhnutnými vedeckými prístrojmi — ich váha na Salute 4 predstavovala r očník x. 7. 1. 1977 Cena Kčs 1,— Minivel Iy asi 2,5 tony. Je to orbitálny slnečný teleskop, dva rôntgenové teleskopy, deväť rozličných spektrometrov a spektrografov pracujúcich v rozličných pásmach spektra elektromagnetického žiarenia, deväť rozličných typov fotokamier, desiatky lekárskych prístrojov a mnoho iných. Vedecké prístroje sme riadili pomocou 43 pultov, umiestnených v rozličných oddeleniach stanice. mi Akú úlohu môžu zohrať orbitálne stanice s ľudna palube v celkovom pokroku pozemskej vedy? v Je známe, aký mimoriadny pokrok zaznamenala posledných rokoch astronómia a astrofyzika. Zaregistrovali sa zložité, medzi nimi aj organické molekuly v kozme a položili sa základy chémie medzihviezdneho priestoru, objavili sa guasary — kompaktné hviezdicovité objekty, ktoré sa mohutnosťou svojho žiarenia vyrovnajú celým galaxiám, pulzary — neutrónové hviezdy s obrovskou hustotou, a napokon „čierne diery“ — „zrútené“ hviezdy s takou gigantickou silou gravitácie, že z nich nevychádza nijaké žiarenie. Výskum týchto objektov s extrémnym stavom hmoty je spätý predovšetkým so štúdiom celého spektra ich žiarenia, ktoré zemská atmosféra neprepúšťa na povrch našej planéty. Orbitálna stanica je ideálnou základňou takých výskumov. Možno tvrdiť, že budúci výskum vesmíru je nerozlučne spätý s mimoatmosferickou astronómiou, a teda aj s orbitálnymi stanicami. Na palube Saľuta 4 sme pracovali so slnečným teleskopom OST-1, pomocou ktorého sme fotografovali naše nebeské teleso v ultrafialových lúčoch, ktoré prakticky takisto nedosahujú zemský povrch. To je další veľmi dôležitý smer vedeckých výskumov, úzko spätých s orbitálnymi stanicami. Otázka vzťahov Slnka a Zeme je jedným z ústredných problémov modernej vedy a výskumy z paluby orbitálnych staníc v tom môžu vdaka svojej komplexnosti zohrať rozhodujúcu úlohu. Umožňujú všestranne skúmať procesy na Slnku, a to aj metódami, nepoužitelnými pri pozorovaní zo Zeme, a zároveň pomocou palubných prístrojov sledovať „ohlasy“ týchto javov v priestore okolo Zeme. Po vypustení prvých sputnikov sa ukázalo, že v priestore okolo Zeme existuje dostatočne stabilná a široká oblasť radiácie, zasiahnutej geomagnetickým poľom, ktorá sa tvorí v dôsledku vzájomného pôsobenia magnetického poľa Zeme a prúdu „slnečného vetra“. Výskum tohto vzájomného pôsobenia, mechanizmov prenikania a urýchlenia častíc „slnečného vetra“ v magnetickej oblasti, spoznanie celkove] dynamiky procesov prebiehajúcich v priestore okolo Zeme, je dôležitým poľom činnosti kozmonautiky. Význam týchto výskumov je o to väčší, že spomenuté procesy spolu s udalosťami v horných vrstvách atmosféry Zeme sú zrejme tým prechodným článkom, tým prevodovým mechanizmom, ktorý podmieňuje vzťahy medzi Slnkom a Zemou, ich vplyv na povrch našej planéty. Na výskum aktívnej činnosti Slnka preto vedci zameriavajú stálu pozornosť. (Pokračovanie na 6. a 7. strane) 9 V. Sevastjanov a P. Klimuk po pristátí dňa 26. 7. 1976. • Kozmonaut V. Sevastjanov a jeho novoročné želanie čitateľom Pravdy.