Nedeľná Pravda, júl-september 1977 (X/26-39)

1977-07-01 / No. 26

Dvere sú otvorené stále str. 3 * Klub nielen „závodný“ str. 4 ■ Veda - kľúč k efektívnemu riadeniu str. 10 S orosenými čelami, mozoľnatými dlaňami, ale s ne­smierne horúcim srdcom vstrebávali do seba v povoj­nových rokoch čaro mládežníckej brigády prvízväzáci... a po­stavili pomník nadšenia a elánu - Trať mládeže. Tam, na tom kuse zeme pri Hronskej Dúbrave pocítili, čo to je kolektív, spoločná práca, čo to Je cieľ. A svoj elán niesli ďalej: dvadsiati vkročili na pustatinu Štátneho majetku Balvany a na planých pastvinách vybudovali - Dedinu mládeže. Dodnes sú jej mnohí verní: Zuzká Rimavská, Jozef Turčin... Pravda, rokmi zostárli, vlasy im obeleli, deti im odrástli, ale na svoje brigádnické letá vždy spomínajú s radosťou. A pomníky mládežníckeho nadše­nia rástli a rastú ďalej: Baláže, Trať družby, škola v Nemeckej... až po dnešnú stavbu mládeže - najmodernejšiu farmu pre 1200 dojníc pri Dvoroch nad Žitavou... Na výstavbe farmy sa už vystriedalo 3300 mladých ľudí, najmä študentov z Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, ale i študentov zo zahraničia. Chlieb i soľ života BRABCOVÁ zo Sovietskeho zväzu a NDR. Aj oni mali mozole, uznojené čelá, no majú takisto aj - nezabudnuteľné zážitky. A majú presne tak ako prví brigádnici aj ten planúci pocit užitočnosti. Veď sa pričinili o výstavbu prospešného diela, ktoré by už o rok malo slúžiť svojmu účelu. Nužt mládežnícke brigády. Opäť je ich čas. Mladí ľudia sa aj tohto leta rozídu do závodov, na družstvá, štátne majetky. Budú pracovať na stavbách, závodoch a na poliach, budú obsluhovať konzervárenské linky, pomáhať pri žatve... Bratislavskí stredoškoláci už pár mesiacov pred prázdnina­mi mali plnú hlavu starostí. Uzatvárali dohody so závodmi na Slovensku i v Čechách, za pomoci Štábu brigád SÚV SZM, svojich škôl i združení rodičov a priateľov školy obchádzali pracoviská, aby našli vhodnú prácu. A tak napríklad študenti z Gymnázia Jura Hronca na Novohradskej ulici pôjdu na JRD pri Turčianskych Tepliciach, ale aj do pražských závodov, do závodov v Smoleniciach. .. pričiniť sa, aby sa celomestský záväzok SZM splnil. A ten nie je malý: dvesto brigádnikov z každej z 25 bratislavských stredných škôl, čiže - 5000 mladých ľudí. K nim sa, samozrejme, pridruží aj značný počet vysokoškolákov, ktorých okrem toho, že budú pracovať na stavbách doma, čakajú aj brigády v ZSSR, NDR, Maďarsku, Poľsku, Bulharsku... K nám zasa prídu ich vrstovnici zo zahra­ničia: budú pracovať spolu s našimi mladými ľuďmi na viace­rých miestach. . Dielo, ktoré naša mládež chce tohto roku brigádnicky utvo­riť je nemalé. Približne 52 000 mladých ľudí, teda päťdesiatdva tisíc párov mladých rúk čosi predsa len dokáže! Pravda, brigádnické leto, to nie sú len brigády organizované (Pokračovanie na str. 2) i ,í epšie, kvalitnejšie a čoraz plnším košom uspo­­í kojovať potreby spotrebiteľov na hodnotné po­lial traviny - taká je podstata všetkých socialistic­kých záväzkov našich poľnohospodárov, v ktorých oznamujú, že jubilejné výročie Veľkej októbrovej socia­listickej revolúcie privítajú darmi najčestnejšími, darmi činorodej práce. V tomto nevšednom hnutí najvýznam­nejšou črtou je konkrétnosť, vyjadrená predovšetkým v naturálnych ukazovateľoch. Kto, kedy, čoho a koľko. V tonách a litroch, teda nie v zahmlujúcom finančnom vyjadrení. Tón v tohtoročnej socialistickej súťaži udali šesťde­­siatkári, medzi ktorých patrí 14 popredných pestovate­ľov pšeníc zo Západoslovenského kraja, 19 popredných producentov objemových krmovín zo Stredoslovenské­ho a 16 popredných pestovateľov z Východoslovenské­ho kraja. Je to spolu 49 poľnohospodárskych podnikov, v ktorých sa pracujúci rozhodli k veľkej iniciatíve - na počesť 60. výročia Veľkého októbra na celej výmere obsiatej odrodami sovietskych pšeníc či kukurice a z tr­valých trávnych porastov IV. a V. kategórie zobrať prie­merne najmenej 60 q zrna, či sena na hektári. Po uverejnení týchto, možno povedať vyzývavo sme­lých záväzkov na počesť jubilejného výročia sviatku pokrokových ľudí celého sveta, mnohí neveril i, že z tejto iskry sa rozhorí šesťdesiatkárska iniciatíva aj v ďalších poľnohospodárskych podnikoch. Latka bola postavená naozaj vysoko. Dostať sa cez ňu vyžaduje dokazovať nie jednorazovo, ale dlhodobo, v priebehu celého vegetač­ného obdobia vysoké odborné pracovné majstrovstvo. Umne využívať všetky zásady modernej agrotechniky, denne sa starať o formovanie a dotváranie porastov, dôkladne sa pripraviť na včasný a bezstratový zber úrody. Toto môžu dokázať len ľudia presvedčení o svo­jich schopnostiach a možnostiach, rozhodne, cieľave­dome využívajúci pomoc, ktorú im spoločnosť poskytu­je v podobe kvalitných strojov, osív a sadív, priemysel­ných hnojív. A takých ľudí v našom socialistickom poľnohospodárstve máme nemálo. Dôkazom toho je skutočnosť, že rodina šésťdesiatkárov sa už rozrástla na tristodvadsaťčlennú. A tak ako predpokladali jej štyrid­­siatideviati zakladatelia, nepozná chotárne hranice. Stala sa celoslovenskou, má všetky predpoklady stať sa celorepublikovou. K prvým 14 popredným pestovateľom pšeníc zo Zá- ARNOŠT BAK padoslovenského kraja sa doteraz pripojilo 60 pšeničiarov z vlastné­ho, 9 z Východoslovenského a 13 zo Stredoslovenského kraja. Je ich dovedna 96. K prvým popredným producen­tom sena z trvalých trávnych po­rastov zo Stredoslovenského kra­ja sa pripojilo ďalších 89 z vlastného, 40 z Východoslo­venského a 4 zo Západoslovenského kraja. Je ich do­vedna 152. K prvým popredným pestovateľom kukuricez Výcho­doslovenského kraja sa pripojilo ďalších 19 poľnohos­podárskych podnikov z vlastného a 37 zo Západoslo­venského kraja. Je ich dovedna 72. Teda dovedna 320 príslušníkov rozširujúcej sa rodiny šesťdesiatkárov, z ktorých 115 je zo Západoslovenské­ho, 121 zo Stredoslovenského a 84 z Východosloven­ského kraja sa rozhodlo svojím umom a zápalistou prácou pri realizácii jednej zo základných úloh XV. zjazdu KSČ - pri zabezpečovaní sebestačnosti v zrni­nách znásobiť prostriedky, ktoré im dáva spoločnosť. Podmienky zaradiť sa do rodiny šesťdesiatkárov naj­mä v kukurici a sene z trvalých trávnych porastov majú v desiatkach ďalších poľnohospodárskych podnikov. A nielen v okresoch stredného a východného, ale i zá­padného Slovenska. A hoci dnes so všetkou zodpoved­nosťou možno povedať, že niet u nás poľnohospodár­skeho podniku, v ktorom by neprijali hodnotné konkrét­ne socialistické záväzky zvýšiť na počesť 60. yýročia Veľkého októbra výrobu, mnohých pripojiť sa k majá­kom tohtoročnej socialistickej súťaže odrádzalo sprvoti chladné a neskôr horúce a bezdaždivé počasie. Prvá kosba krmovín z trvalých trávnych porastov však ukáza­la, že rodina šesťdesiatkárov sa môže podstatne rozší­riť. Všade tam, kde postupovali tak ako šesťdesiatkári - krmovinári, kde po prvej kosbe porastom dodali výživu a kde mohli aj zavlažili, po terajších výdatných dažďoch majú predpoklady dopestovať viac ako 60 q sena na hektári. Aj kukurice, všade kde dostávajú potrebnú opateru, ponúkajú možnosti pre rozšírenie rodiny šesť­desiatkárov. Ak sa však predsa ona nerozširuje podľa možností, hoci už jej terajšia početnosť prekonáva prvotné očakávania, príčinu v mnohých okresoch treba vidieť v nedoceňovaní socialistickej súťaže ako jednej z rozhodujúcich metód riadenia a účasti najširších más na bezprostrednom riadení výroby. Predovšetkým okresné poľnohospodárske správy by mali cieľavedo­mejšie a organizovanejšie využiť túto mobilizujúcu silu. Počin poľnohospodárov-šesťdesiatkárov z tristo­dvadsať roľníckych družstiev a štátnych majetkov: na počesť 60. výročia Veľkeho októbra dopestovať na celej výmere pšenice, či kukurice a trvalých trávnych poras­tov najmenej 60 q úrodu na hektári je hodný toho, aby sa stal základom pre rozvoj socialistickej súťaže aj v budú­cich rokoch.

Next