Nedeľná Pravda, apríl-jún 1978 (XI/14-26)
1978-04-07 / No. 14
KRITICKÝM PEROM ČITATEĽOV Turista-hľadaj sám Opäť sa blíži turistická sezóna. K-nám, do Brezna prichádza hlavne v lete veľa domácich i zahraničných turistov. Neraz sa mi stalo, že ma pristavili na ulici neznámi ľudia a pýtali sa ma: Čo je vo vašom meste a okolí zaujímavého? Človek by sa nazdal, že turista by odpovede na svoje otázky mal dostať v inštitúci i na to najpovolanejšej - v Čedoku. Sám som sa presvedčil, že tam nemajú nič, čo by turistovi ponúkli ako sprievodcu po Březne a okolí, kde je vskutku veľa zaujímavostí hodných toho, aby sa s nimi náš i cudzí turista zoznámil, či už sú to pamätné miesta z bojov SNP, jaskyňa Bystrá, Krpáčová, Horehronské múzeum v Březne atď. Turista musí však tieto zaujímavosti hľadať a nájsť - sám. Myslím, že kancelária Čedoku v Březne by si mala zaobstarať brožúrky, ktoré by záujemcom mohla ponúknuť. Nie je to napokon ťažká úloha, ved publikácia Praktický sprievodca po oblasti Nízkych Tatier jestvuje a je aj doplnená mapkami. Mali by ju však predávať predovšetkým tam, kde ju návštevníci hľadajú - teda i v našom meste, ktoré je vstupnou bránou do oblasti Nízkych Tatier. J- Soljar, Brezno Z OHLASOV NA ČLÁNKY Malá zem S veľkým zaujatím som čítala zápisky L. I. Brežneva z druhej svetovej vojny. Čitateľovi, aj mladšiemu, naozaj prístupným spôsobom približuje nesmiernu obetavosť sovietskych ľudí v bojí proti fašizmu. Drobné príbehy a epizódy, ktoré sa odohrali v tých, pre Sovietksy zväz takých ťažkých dňoch a ktoré L. I. Brežnev opísal, ako napr. hrdinskosf mladej komsomolky, vzbudzujú v človeku obdiv nad vysokými morálnymi vlastnosťami, aj u ľudí celkom mladých. Neviem, či spomienky L. I. Brežneva vyšli u nás knižne, myslím si však, že by to bol užitočný čin a kniha Malá zem by si našla mnohých vďačných čitateľov. O. Tokovská, Vráble Niektorí ľudia majú radi detektívky, ktoré vzrušujú ich obrazotvornosť a fantáziu. I ja si rád prečítam detektívku, no osobitne ma vždy zaujme každá kniha-román alebo spomienky-z obdobia druhej svetovej vojny. Možno preto, lebo si na tie roky, ako pomerne mladý človek, môžem spomenúť len matne. A aj preto som veľmi privítal uverejňovanie spomienok L. I. Brežneva Malá zem. No nielen preto, že sú v nich opísané vojnové udalosti, jednotlivé vojenské operácie alebo bojové príhody. Cez tieto spomienky každý čitateľ musí veľa vytušiť aj o osobnosti pisateľa - o L. I. Brežnevovi. Hovorí o sebe skromne, no myslím si,že právevtom je veľkosť jeho osobnosti. Rozhodnosť, rozvaha, múdry prístup k ľuďom, ale aj jeho osobná odvaha, sú každému nesmierne sympatické. Spomienky L. I. Brežneva Malá zem by sa naozaj dali prečítať na jeden dúšok a tak vždy som ľutoval, keď som sa dostal na koniec stránky, kde bolo napísané: Pokračovanie v budúcom čísle. Preto si myslím, že Malá zem by mala vyjsť ako kniha, veď mnohí by sme ju chceli mať vo svojej knižnici. A. Vég, Bratislava Socialistické krajiny príkladom v zmedzinárodňovaní kozmu Chcela by som vám napísať ako veľmi sa nám páčil článok o priklade socialistických krajín v zmedzinárodňovaní kozmu. Keď píšem ,,nám“, myslím tým aj štyridsať členov astronomického krúžku, ktorý pod mojím vedením pracuje na I. ZDŠ v Have. Článok sme si prečítali všetci a hovorili sme o ňom, lebo nám dal naozaj veľazoblasti,oktorú sa zaujímame. Náš krúžok tiež navštívil začiatkom marca Krajskú hvezdáreň v Hlohovci, kde nám o Slnku prednášal profesor Hazucha. Tu sme videli aj ■dva filmy J. Gagarin a Meteory. Náš krúžok vyvíja veľmi peknú činnosť - usporadúva rôzne besedy a exkurzie. No a napokon náš astronomický krúžok sa rozhodol prijať meno V. Remeka, prvého československého kozmonauta. A. Keblúšková, Hava Ani stromy do neba nerastú Nad článkom o rozpínavosti niektorých ľudí som sa veľmi zamýšľal. V čom to je, uvažoval som, že sa nájdu aj takí, ktorí zneužijú svoje postavenie na vlastný prospech. Zrejme nemyslia na nič a na nikoho, iba na seba. Veľakrát som si ale všimol, že alkohol spraví z predtým statočného človeka, bezohľadného sebca, ktorý je na ťarchu spoločnosti, ale aj vlastnej rodine. Akonáhle niekto začne holdovať pijatike, stáva sa z neho despota, neraz aj intrigán, človek bez chrbtovej kosti . Takýchto ľudí nemôže potrebovať naša spoločnosť, lebo narobia viac zla ako dobra. Preto je správne, keď sa takéto javy kritizujú. Mali by sme robiť naozaj všetko, aby sme ich však aj odstránili. B. Gayer, Kremnica • Na vyše tridsiatich ha budú v tomto roku pestovať zeleninu, a to šalát, kapustu, kaleráb, paradajky a papriku na zeleninárstve Štátneho majetku v Strede nad Bodrogom. ktoré patrí medzi najväčšie v okrese Trebišov Snímka ČSTK Najcennejšie veno „Hľaďteže len svorne žiť a do roka sa rozmnožiť", čítal starosvat mladomanželom jeden z telegramov, ktorých sa na svadobný stôl zletela pekná hŕbka. V inom zase stálo: ,,Na cestu novým životom vykročte pevným krokom!" Ďalšie želali zdravie, porozumenie, lásku, spokojnosť a pravdaže, znova a znova „do roka proroka". Ktovie prečo sa odosielatelia svadobných telegramov usilujú svoje blahoželania poskladať zväčša na obe nohy krívajúcich rýmov?! No, taký je už zvyk! Svadobčania sa pri jednom rozcitlivejú, pri druhom zasmejú - to všetko patrí k obradom, ktoré sa ujali pri svadobných stoloch možno od čias, ako vynašli telegraf... Starosvat napokon prečítal posledný telegram: „Nech je u vás čo aj krik, len abyste mali byt!' ‘ Nuž čože, aj to je dobré želanie, hoci ako byt súvisí s krikom, ťažko vysvetliť. Lenže nevesta v tej chvíli hodila po rodičoch hnevlivý a vyčítavý pohľad. Hovoril asi toto: „Vidíte? Nemohli ste ma dať zapísať do bytového družstva prv?! Teraz aby sme čakali rok!" Otec pod dojmom tohto pohľadu bezmocne rozhodil rukami, mama si vreckovkou rýchle začala utierať oči. Svatka zodvihla hlavu a zrejme si myslela svoje, lebo nevestina mať jej hneď znova a znova začala vyratúvať, čo Ruženke už dali a ešte dajú a čo im bude chýbať potom, keď dostanú byt, ľahko si dokúpia z novomanželskej pôžičky... A svatka, ženíchova matka, pretože zrejme bola dosť múdra, prikývla: „Máte pravdu. Dnes to majú mladi omnoho ľahšie ako kedysi. A majú to najhlavnejšie: prácu!" To bola téma, o ktorej sa potom rozpriadol rozhovor medzi staršími sediacimi okolo svadobného stola. Mladých nezaujímal, vychytili sa do tanca, ale staršie páry, ktoré prežili spolu tridsať, aj viac rokov si pospomínali na svoje začiatky alebo na začiatky vlastných rodičov tak, ako o nich počuli. Na svadbách, uvažovala som, lebo i ja som náhodou počúvala, o čom sa tam rozprávalo, sa pohovorí o všeličom, ale doteraz som si ani nevšimla, že by sa preberala takáto téma. Možno aj áno, lenže vtedy som i ja patrila medzi tých, ktorých podobné rozhovory nezaujímali a šli radšej tancovať. Lebo raz darmo - človek si hlbšie uvedomuje mnohé, keď sám získa hlbšie životné skúsenosti. Rodičia väčšiny z nás po svadbe začínali ťažšie ako my a naše deti môžu začínať zas oveľa ľahšie. Nemusí už tak záležať na vene, ktoré si vnesú do manželstva, lebo jedno majú isté: prácu. A keď má človek možnosť pracovať, vždy má reálnu perspektívu, že si nadobudne to, čo chce. Netreba sa nám na potvrdenie tejto pravdy vracať ďaleko do minulosti a spomínať ako naši otcovia či dedovia pešo merali desiatky kilometrov, aby sa do mesta šli ponúknuť na akúkoľvek robotu. Stačí si všimnúť terajšiu stúpajúcu nezamestnanosť v kapitalistických štátoch, ktorá vnáša do života mladých neistotu, beznádej, strach z budúcnosti a plodí najrozličnejšie spoločenské neduhy. U nás je takáto neistota neznáma. Spoločnosť umožňuje každému, aby pracoval, čo je pravda, ktorú nikomu netreba opakovať dvakrát. Peňažné príjmy obyvateľstva sa každoročne zvyšujú a od začiatku šiestej päťročnice vzrástli o 28,5 miliardy, čo je o 9,8 percenta. Vlani priemerná mesačná mzda dosiahla 2444 Kčs, takže je o 140 korún vyššia ako v roku 1975. Tieto výsledky bolo možné dosiahnuť aj napriek tomu, že musíme prekonávať negatívne dôsledky prudkého zvyšovania cien surovín, palív, materiálov všetkého druhu i potravín na kapitalistických trhoch. Keď si u nás dnes mladomanželia po svadbe plánujú, čo všetko chcú dosiahnuť, môžu mať dobrý pocit, že sa im ich želania splnia. Mnohí pravda, by to všetko chceli mať hneď, mnohí možno si dokonca predstavujú, že by to mali mať bez vlastného pričinenia. Preto by mali vedieť, a to je už aj vecou nás, starších, aby sme im vštepili do vedomia, že dostávajú od socialistickej spoločnosti všetci bez rozdielu to najcennejšie veno: životnú istotu. A tá je v práci, ktorej u nás je pre každého dosť. -IG MedeInä PMVDA vydáva Ústredný výbor KSS. Šéfredaktor: Bohuš Trávniček, vedúci redaktor: Stefan Zúber, tel.: 537-60. Redakcia: 893 39 Bratislava I., Štúrova 4, telefonna ústredňa: 309. 3312-52, 3323-01, šéfredaktor: 525-03. Administrácia: Bratislava, Volgogradská 8, tel. 586-07. Inzertná kancelária: Vajanského nábrežie 15, II. posch.. tel. 551-83. Predplatne na štvrťrok 13 Kčs. Neobjednané príspevky sa nevracajú Rozširuje PNS predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje Poštová novinová služba. Ústredná expedícia a dovoz tlače, Bratislava, Gottwaldovo nam. 48/VII. Vytlačila: PRAVDA, tlačový kombinát KSS v TZP 02 Bratislava. Grafická úprava Karol Zemanovič a Jozef Drozd. Reg. číslo SUTI 5/1, index, číslo 48087.