Nedeľná Pravda, júl-september 1978 (XI/27-39)
1978-07-07 / No. 27
Žatvanie je rallje ROČNÍK XL 7. VII. 1978 Kčs 1 ■ Trpezlivosť ako zbraň str.s Krajina nových perspektív s*. 9 H rejivé lúče zapadajúceho slnka ožarovali priečelie budovy Cecilienhofu, keď som pred niekoľkými týždňami vstúpila do tohto historického pamätníka Postupimskej dohody. Bolo to práve v čase, keď sa na druhom konci sveta v raňajšom rozbřesku zobúdzali delegáti, aby na mimoriadnom Valnom zhromaždení OSN hľadali metódy, ako načrtnúť projekt diaľnice mieru, ako prekonať jednu z najväčších prekážok jeho realizácie - odstrániť nebezpečne rýchlo narastajúce pohorie zbraní, sopečné pásmo, ktorého zápalná šnúra ústi do rúk fanatikov vojenskopriemyselného komplexu. Tu v Cecilienhofe, takmer nedotknutom prívalom skazy najstrašnejšej vojny, zasadli pred 33 rokmi delegáti víťazných mocností, aby potvrdili porážku nemeckého fašizmu a načrtli prvé predstavy o mieri v Európe. No na mier nemysleli len mocnosti. Hlboký výdych vojnou spálenej zeme, túžba opäť siať a tešiť sa z dozretých klasov, sila odhodlaných rúk postaviť na rumoviskách nový život, viedla delegátov jednotlivých štátov, aby ešte na sklonku roku, ktorý znamenal koniec vojnového požiaru, zasadli v San Francisku a podpísali Chartu Organizácie Spojených národov. Túžba miliónov vyjadrená v preambule Charty mala svietiť ako maják na ďalšiu cestu. Svetlo mieru však zažiarilo do triedne rozdeleného sveta. Spod mŕtvej príšery fašizmu presvitli rohy „zlatého teľaťa“ navyknutého rásť z ľudských tragédií. Majitelia trezorov, národných a nadnárodných monopolov potrebovali nové obete. Nerozpakovali sa otvárať ďalšie bojiská, bombami orať ryžu z vietnamských polí, potápať lode nesúce úľavu egyptskému ľudu. Imperializmu sa podarilo búrkovým kryť svetlo mieru nad Vietnamom, Blízkym východom, južnou Afrikou wWAiMI a z jeho bleskov porozsievať smrť nad šírymi priestormi Latinskej Ameriky. Nemilosrdne útočil všade tam, odkiaľ ho vyháňala túžba po národnej a sociálnej slobode. No napriek kráčajúcej lavíne jeho uniforiem vlastniacej najstrašnejšie nástroje smrti, musel ustúpiť z viacerých pozícií. Reálna sila túžby po slobode prinútila imperializmus preorientovať svoju taktiku a z neistých vojenských základní na pevnine pripraviť si istejšiu pôdu na kúskoch súše v oceánoch. V mnohých častiach,sveta sa musel imperializmus so svojou vojenskou technikou vzdialiť z blízkosti ľudských sídel. To bol jeden z dôvodov, pre ktorý sa v zbrojárskych programoch na prvé miesto posunuli strategické, ďalekonosné zbrane a zbrane s rozsiahlym akčným rádiom. Rozpočet na zbrojenie pri prechode na tieto druhy zbraní vyletel nebývalým tempom a zbrojenie nadobudlo prívlastok horúčkovité. V arzenáloch najmodernejších útočných zbraní sa kondenzujú výsledky práce ľudských rúk a umu, ktoré by mohli slúžiť na tvorbu a realizáciu grandióznych programov celosvetového charakteru. Túto gigantickú nálož treba odstrániť, urýchlene a so všetkou rozhodnosťou zabrániť, aby rástla ďalej a prerástla v požiar, ktorý by už nikto neuhasil. Za tridsať uplynulých rokov vyrástli na našej planéte sily mieru, ktoré nie sú ochotné nečinne sa prizerať na výšku vojenských rozpočtov. Tieto sa zjednocovali a zjednotili okolo návrhu ZSSR na zvolanie mimoriadneho Valného zhromaždenia o odzbrojení. Takmer všetky štáty sveta vyslali sem svojich delegátov, aby hľadali cesty ako zastaviť hladinu ortuti na teplomeri zbrojenia, ako nájsť spôsob, aby sa odzbrojenie stalo reálnym procesom. Obrazne povedané, na samom začiatku projektu diaľnice mieru zasadli v OSN diplomati - pyrotechni- BLAŽENA SCHENKOVÁ ci - ktorých úlohou je preskúmať metódy, ako odmínovať nevybuchnutú , nálož skôr, než ju podpália generáli vojensko-priemyselného komplexu. Isteže, celkom namieste je otázka, či odzbrojenie je proces, ktorý sa len rodí, alebo či má už vyšliapané chodníčky, po ktorých predsa len možno spoľahlivo kráčať, či má ľudstvo vo svojich rukách skúsenosti ako si v tomto rozhodujúcom dejinnom okamihu počínať, a nepremárniť jedinečnú ponúkanú príležitosť. Na prvý pohľad by sa zdalo, že odzbrojenie si ešte neprekliesnilo dostatočne cestu do medzinárodnej praxe. No nie je to tak. Diplomacia Sovietskeho zväzu a ostatných socialistických štátov neúnavne pracuje. Spomeňme aspoň dohody o zákaze používania bakteriologických zbraní, dohodu o zákaze vojensky zneužívať prostriedky, ktoré ovplyvňujú životné prostredie, a celú sériu dvojstranných dohôd medzi USA a ZSSR ako aj mnohostranných dohôd. Odzbrojenie je proces, ktorému sa zo strany social istických štátov venuje trvalá pozornosť, s ktorým majú diplomati socialistických štátov dostatok skúseností. Nie je preto náhoda, že ich vysoká aktivita sa prejavila aj na pôde mimoriadneho Valného zhromaždenia. V sopečnom masíve zbraní nezostalo jediné miesto, ktoré by návrhy socialistických krajín prehliadli, miesto, ktoré by zostalo utajené hroziac nečakaným výbuchom. Návrhy zahrnuli praktické kroky na zastavenie horúčkovitého zbrojenia v jadrovej oblasti, obmedzenie a postupnú likvidáciu týchto strašných/zbraní, zákaz ich skúšok, zákaz vyvíjať nové systémy zbraní hromadného ničenia a úplnú demilitarizáciu morského dna. Pochopiteľne, nechýbali ani návrhy na obmedzenie konvenčných zbraní a zníženie vojenského rozpočtu. K bohatému mierovému balíku delegátov socialistických krajín sa v New Yorku pridružili návrhy z rozvojových krajín. Spoločné úsilie vyústilo do záverečného dokumentu, ktorý sa stane východiskom pre prípravu celosvetovej konferencie o odzbrojení. Na tejto konferencii by mali všetky štáty prijaťzáväzné uznesenia v oblasti odzbrojenia, a dospieť tak k zásadnému zlomu v zbrojení. Tak by sa začal proces odzbrojovania, ktorý by vyústil do konečného štádia všeobecného a úplného odzbrojenia. Od podpísania Postupimskej dohody uplynulo 33 rokov. Politická mapasa medzitým podstatne zmenila. Vzniklo a upevnilo sa socialistické spoločenstvo, ktorého reálna sila dokázala zabrániť požiaru novej svetovej vojny a zjednotiť okolo seba milióny demokraticky zmýšľajúcich ľudí na celom svete. Imperializmus je však stále reálnou skutočnosťou, ešte stále hrozí zastaviť cestu sociálneho pokroku a v agónii sebazáchrany šialeným tempom vrství pred sebou najničivejšie zbrane. Našej generácii pripadla historická úloha-zabrániť, aby imperializmus vposlednej fáze svojho vývoja zapálil nový vojnový požiar a ohrozil celé ľudstvo. Mimoriadne Valné zhromaždenie OSN, ktoré sa skončilo v uplynulých dňoch sa stalo začiatkom novéhoisústredeného medzinárodného úsilia za likvidáciu zbraní a novú etapu mierového spolužitia medzi národmi. Aj výsledok tohto zhromaždenia prispieva k tomu, aby nad mohylami zbraní natrvalo zaviala vlajka mieru. mračnom dočasne za- ■ _ ■ • V mene šťastnej budúcnosti všetkých detí, za svet bez voÍen- Snímka V. Přibyl