Nedeľná Pravda, október-december 1978 (XI/40-52)

1978-10-06 / No. 40

OBRAZOVÉ SPRAVODAJSTVO • SÝRSKI POSLANCI NA PRAŽSKOM HRADE. Generálny tajomník ÚV KSČ a prezident ČSSR G. Husák prijal v pondelok na Pražskom hrade oficiálnu delegáciu Ľudového zhromaždenia Sýrskej arabskej republiky vedenú jeho predsedom M. Chadídom (tretí sprava), ktorá bola v ČSSR na návšteve. • PRIJATIE ULI. BREŽNEVA. Generálny tajomník ÚV KSSZ a pred­seda Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR L. I. Brežnev prijal v stredu 27. septembra v Moskve W. Verityho (štvrtý sprava) a M. Forrestala (šiesty sprava), spolupredsedu a prezidenta americko-sovietskej rady pre obchod a hospodárstvo, ktorí boli v ZSSR na pozvanie ministerstva obchodu ZSSR. • HOSŤ ZO SÝRIE. Predseda vlády ČSSR L. Štrougal prijal v piatok 29. septembra v Hrzán­­skom paláci v Prahe ministra národnej obrany Sýrskej arab­skej republiky gene­rála armády M. Tla­­sa, ktorý bol na náv­števe Českosloven­ska. • POSLEDNÝ ZVAR. V stredu 27. septembra neďaleko Užhorodu na sovietsko-čs. hraniciach sa uskutočnil symbolický posledný zvar na líniovej časti tranzitného plynovodu Sojuz. Na snímke čs. zvárači L. Oplt (vľavo) a Ľ. Lehotský, ktorí reprezentovali čs. budovateľov pri symbolickom poslednom zvare. • MEDZI POĽNOHOSPODÁRMI. Člen Predsedníctva ÚV KSČ a pred­seda vlády SŠR P. Colotka navštívil v utorok 26. septembra Stredoslo­venský kraj. V okresoch P. Bystrica, Martin a D. Kubín sa oboznámil s postupom jesenných poľnohospodárskych prác. (Snímky ČSTK) Pri hodnotení medzinárod­ného vývoja v povojnových de­saťročiach, vrátane nepokoj­ných rokov „studenej vojny“, nesmú národy, vlády a politici, pokiaľ, pravda, nejde o ľudí, ktorí sa do politiky dostali ná­hodne, obchádzať to hlavné: treba vynaložiť všetko úsilie, aby nedošlo k novej vojnovej katastrofe, ktorá by bola pre ľudstvo ešte zhubnejšia ako obe svetové vojny dovedna. Predstavitelia Sovietskeho zväzu konajúci v mene nášho ľudu a komunistickej strany, ktorá je jadrom politického systému sovietskej spoločnos­ti, vždy na medzinárodných fó­rach prebojúvajú a budú pre­­bojúvať mier. V základnom zá­kone sovietskeho štátu, v jeho novej ústave, je písané: „ZSSR dôsledne uskutočňuje lenin­skú mierovú politiku, zasadzu­je sa o upevnenie bezpečnosti národov a o rozsiahlu medzi­národnú spoluprácu.“ ■ Dnes, ked sa horúčkovité zbrojenie stupňuje a svet v tomto zmysle skízava na šik­mú plochu, prvé, čo je potreb­né, je úplne zastaviť ďalší kvantitatívny a kvalitatívny rast zbrojenia. Je pochopiteľné, že sa to najviac týka štátov s veľ­kým vojenským potenciálom. Sovietsky zväz, ako je zná- AKTUÁLNE MYŠLIENKY me, konkrétne vyzval na prero­kovanie súboru rozsiahlych opatrení, ktoré by mohli byť uskutočnené v priebehu urči­tého vymedzeného časového úseku, - na zastavenie výroby všetkých druhov jadrových zbraní, na zastavenie výroby a na zákaz všetkých ostatných druhov zbraní hromadného ni­čenia, na zastavenie vývoja no­vých druhov konvenčných zbraní s veľkou ničivou silou, na upustenie od rozširovania armád a zvyšovania konvenč­nej výzbroje štátov, ktoré sú stálymi členmi Bezpečnostnej rady, a taktiež krajín, ktoré sú s nimi spojené vojenskými do­hodami. Očakávame, že sa tie­to naše návrhy stretnú s naj­vážnejším ohlasom a budú prakticky posúdené. Najväčšou hrozboupre mier - a to sa dnes všeobecne uzná­va - je horúčkovité jadrové zbrojenie. To znamená, že prioritu musí mať jadrové od­zbrojenie. Z prejavu Andreja Gro­­myka na 33. zasadaní' Valného zhromaždenia OSN Každé zdokonaľovanie ľud­skej činnosti - v tejto súvislosti zvyšovanie efektívnosti, kvali­ty, produktivity práce, uplatňo­vanie vedy a techniky, ale aj rozvoj integrácie - je spojené s narušením, búraním ustále­ného poriadku, určitých tradí­cií, navyknutého spôsobu myslenia a konania ľudí a v tej či onej miere sa dotýka ich záujmov. Je účelné iba vtedy, ked vytvára podmienky pre kvalitnejšiu činnosť, keď zod­povedá požiadavkám doby, keď napomáha zvyšovať efek­tívnosť výroby, zlepšovať pra­covné podmienky ľudí, lepšie využívať ich tvorivé možnosti a schopnosti“ Tieto skutočnosti zdôrazňu­jeme preto, že novátorstvo je vlastné socializmu. Mať však zmysel pre nové znamená chá­pať podstatu spoločenského vývoja, vidieť ďalej, ako je dne­šok, a preto mať odvahu bojo­vať s prežívajúcimi zvyklosťa­mi, pohodlnosťou, formaliz­mom a byrokratizmom. Boj za nové - to je prekonávanie pro­středností, priemeru, odmieta­nie názorov, že to, čo stačí dnes, bude stačiť aj zajtra. Niet čestnejšieho zá­väzku, Pravda, 26. 9. 1978 Z OHLASOV NA ČLÁNKY Mníchovská dráma Patrím k staršej generácii a prežil som všetky tie dramatické udalosti, pravda, ako jednoduchý občan, o ktorých píše sovietsky novinár v dokumentárnej črte Mníchovská dráma. I keď odvtedy uplynulo už štyri­dsať rokov, nikdy nezabudnem na jeseň tridsiateho ôsmeho roku. Aj ja som vtedy narukoval a tak ako desaťtisíce mnohých iných československých voja­kov, bol som odhodlaný brániť republiku. Západní spojenci nás však zradili a hanebne zapredali fašistic­kému hitlerovskému Nemecku. Dodnes si spomínam s akým sklamaním, ale hlavne s akým rozhorčením sme vtedy prijali správu o tom, že sa máme vrátiť domov a hranice republiky nechať napospas cudzím votrelcom. Bol som len jednoduchý vojak a v civile robotník, ale tak ako mnohí ostatní, aj ja som sa už vtedy dozvedel, že Sovietsky zväz nárn bol ochotný pomôcť. Pravda, buržoázna vláda odmietla, lebo jej bol milší Hitler ako pomoc prvého robotníckeho a roľ­níckeho štátu. Nové dokumenty, ktoré sú uverejnené v článku o mníchovskej dráme to potvrdzujú naozaj veľmi jasne. Preto Mníchovskú drámu čítam s takým záujmom a verím, že aj mnohí iní. Š. Boroš, Bratislava Sledovala som v uplynulých dňoch všetky televízne relácie, ktoré súviseli so štyridsiatym výročím mní­chovskej zrady. K informovanosti, hlavne nás, mlad­ších, veľmi dobre prispel aj článok L. Bezymenského Mníchovská dráma, ktorý uverejňujeme na pokračo­vanie. To, čo sa moja'generácia dozvedela o haneb­nom mníchovskom diktáte v škole, myslím, že bolo málo na to, aby sme si dokázali uvedomiť akú strašnú zradu vtedy spáchali na národoch Československa Sjeho západní spojenci a aké dôsledky to malo napo­>n pre Európu i celý svet. Želala by som si ako aatka, aby sa z histórie poučili všetci tí, ktorí sa ešte i dnes zahrávajú so svetovým mierom a vynucujú si preteky v zbrojení. Veď koľko životov, koľko hodnôt stála ľudstvo druhá svetová vojna! A tá tretia by bola ešte strašnejšia. Z toho by si mali dnešní podnecova­­tel ia vojny vziať ponaučenie. V. Markova, T ma va pohľad všednej práci môže veľa vykonať pre spoloč­nosť. Naozaj je to tak, lebo veď hrdinstvo človeka sa prejavuje nielen v nejakých výnimočných situáciách a či v boji, ale aj v tom, ako sa denne borí s bežnými prekážkami, ako dokáže zosúladiťsvoje slová so skut­kami. ktoré majú napomáhať pri rozvoji našej socialis­tickej vlasti. Skutoční komunisti, skutočne čestní ob­čania nikdy nerátajú dni ani hodiny, ktoré venujú celku, ani sa nespytujú čo za to. Oddanou, nezištnou prácou pre spoločnosť najlepšie dokazujú svoj vzťah k socialistickej vlastí. A. Halčáková, Medzilaborce Zrkadlo planéty Veľmi rád čítam rubriku Zrkadlo planéty. Čitateľovi objasňuje mnohé súčasné významné zahraničnopoli­tické udalosti. Osobitne ma zaujal článok o Nikara­gue, tým viac, že práve v týchto dňoch sa tam odohrá­va dramatický zápas medzi zdravými silami krajiny a diktátorom Somozom Je príznačné, že aj Somozu, tak ako iných diktátorov v iných latinskoamerických štátoch, podporujú USA. Preto sú aj všetky Carterove slová o dodržiavaní ľudských práv priam výsmechom. Na jednej strane poučuje iných a na druhej strane sám schvaľuje a podporuje také režimy, aký je’ aj v Nikara­gue, kde sa masovo vraždí a zatvára. Dojal ma osud väzneného nikaragujského občana a aspoň takto mu chcem vysloviť vďaku za pozdrav, ktorý prostredníc­tvom novín poslal československému ľudu. Š. Prosnan, Trnava Dobre sa cítiť na pracovisku Dobré vztahy na pracovisku - to je téma, ktorá musí zaujať každého, kto sa denne - na svojom pracovisku - stretá s ľuďmi. Veď veľkú časť života trávime práve na pracovisku, a ak sa tam človek nemá dobre cítiť, potom prichádza o veľa. Sama už pracujem dvadsať­päť rokov a môžem povedať, že doteraz som na pracoviskách (nebolo ich veľa) nemala žiadne vážnej­šie konflikty. Pravda, stalo sa. že som sa s niekým pohádala, ale keď som sa nad tým potom doma zamyslela, občas som dospela k názoru, že nezhody som si zavinila sama. Niekedy len pre malichernosť z mojej strany, pravda, inokedy bola vina mimo mňa. A preto, že som si vedela uvedomiť aj vlastnú chybu, dokázala som sa potom povzniesť nad maličkosťami a radšej som na ne zabudla. Nikdy som nezostávala v hneve so spolupracovníčkami dlhšie ako jeden deň a vyplatilo sa mi dodržiavať takúto zásadu. Veď v úprimnom rozhovore sa dá všeličo vyriešiť. Pritom, pravdaže, záleží aj na vedúcom pracovníkovi ako sa na pracovisku rozvíjajú dobré, súdružské vzťahy. M. Lipková, Prešov Poézia revolúcie Príhovor v 36. čísle Nedeľnej Pravdy sa mi veľmi páčil. Predovšetkým preto, lebo v človeku vzbudzoval chuť do života, do práce. Riadky príhovoru vyvolávali v čitateľovi odhodlanie, že aj v každodennej a nä Nedelna PRAVDA — vydáva Ústredný výbor KSS. Šéfredaktor: Bohuš Trávniček, tel.: 525-03, vedúca redaktorka: Blažena Schenková, telefónna ústredňa: 671824-8, redaktori: 56248. Adresa redakcie: 893 39 Bratislava I, Štúrova 4. Administrácia: Bratislava, Volgograd­ská 8, teľ: 586-07. Inzertná kancelária: Vajanského nábrežie 15, II. posch.; lei.: 551-83. Predplatné na štvrťrok 13 Kčs. Neobjednané príspevky sa nevracajú. Rozširuje F*NS, predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ Objednávky do zahraničia vybavuje Poštová novinová služba, ústredná expedícia a dovoz tlače, Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII. Vytlačila: PRAVDA, tlačový kombinát KSS v TZP 02 - Bratislava. Grafická úprava: Karol Zemanovič a Jozef Drozd. Red. číslo SÜTI 5/1, index, číslo 48087.

Next