Nedeľná Pravda, apríl-jún 1979 (XII/14-26)

1979-04-06 / No. 14

Kčs 1- Ročník Xli. 6. IV. 1979 ■ Stretnutie s nár. umelcom V. Menšíkom str. 4 ■ Ák bude chlieb, budú i piesne... str. 9 ■ Viac ako nádej str. 10 Míľniky tridsaťročnej cesty V poslednom čase sa pozornosť celej našej verejnosti sústreďuje na poľnohospodárstvo a potravinársky priemy­sel. Podmienili to také významné udalosti ako bolo 13. zasadanie Ústredného výboru KSČ, zasadanie ÚV KSS a blížiaci sa IX. celoštátny zjazd JRD. 13. zasadanie ÚV KSČ podrobilo náročnej analýze plnenie uznesení XV. zjazdu KSČ v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle, charakterizovalo ich súčasné vývojové trendy a určilo úlohy pre ďalší rozvoj týchto životne dôležitých odvetví. Rovnako tiež zasadnutie ÚV KSS zhodnotilo súčasný stav slovenské­ho poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu, po­ukázalo na hlavné pozitívne črty ich rozvoja, hlavné problé­my a ukázalo smer, ktorým sa treba ďalej uberať. Najmä IX. celoštátny zjazd JRD je dôležitým podnetom, aby sme sa zamysleli širšie nad obsahom, zmyslom a cha­rakterom roľníckej politickej strany. V politických koncep­ciách komunistickej strany hrá roľníctvo dôležitú úlohu triedneho spojenca robotníckej triedy. A hoci stratégia a taktika politiky komunistickej strany má odlišný obsah do uchopenia moci a po ňom, triedny zväzok robotníckej triedy a roľníctva nestráca svoj zmysel ani v druhom, veľmi náročnom období výstavby socialistickej spoločnosti. Naj­lepšiu odpoveď na otázku o charaktere tohto zväzku nám poskytnú fakty. V prechodnom období od národnej a demo­kratickej revolúcie k socialistickej, v záujme jeho upevne­nia a utuženia, prichádza strana s osnovou šiestich roľníc­kych zákonov a Hradeckým programom, v ktorom jedno­značne presadzuje záujmy roľníckej chudoby, malých a stredných roľníkov a nastoľuje najmä neobyčajne živú otázku pôdy, po ktorej bol na našom vidieku veľký hlad. Že naše roľníctvo stálo v rozhodujúcich chvíľach bok po boku robotníckej triedy, je to aj preto, že pochopilo, kto háji jeho životné záujmy. V nasledujúcich rokoch bola kolektivi­zácia skúšobným kameňom pevnosti tohto zväzku a ten napokon obstál aj v tejto neľahkej skúške, lebo išlo nielen o radikálny obrat v spôsobe výroby, ale aj vo výrobných vzťahoch a myslení a roľníctvo sa formovalo ako nová trieda družstevného roľníctva. Krátko po víťazstve socialistických výrobných vzťahov ŠTEFAN VEĽAS na dedine XII. zjazd strany už v roku 1962 formuluje ako hlavnú úlohu zvýšiť úroveň socialistického poľnohospo­dárstva na úroveň priemyslu. Úloha bola termínovaná do sedemdesiateho roku. Nasledujúce roky sú poznamenané prudkým rastom výroby, najmä po zavedení zdokonalenej sústavy riadenia v poľnohospodárstve. V raste hrubej a naj­mä trhovej produkcie sa markantne prejavili prednosti socialistickej veľkovýroby. Viditeľne sa zvyšovala produk­cia obilia, rástla intenzita chovu hospodárskych zvierat, zlepšovala sa aj vybavenosť strojmi, stúpal prísun umelých hnojív a tak, kým na začiatku kolektivizácie vyrábal jeden pracovník potraviny pre štyroch obyvateľov v roku 1970 už pre jedenástich. Hrubá poľnohospodárska produkcia na Slovensku bola v tom čase vyššia o 85 percent a trhová takmer štvornásobne oproti stavu do roku 1948. Dôležitý je ešte jeden fakt - Slovensko sa vtedy podieľalo na poľno­hospodárskej výrobe republiky niečo vyše jednou tretinou. V podstate sa zámery zjazdu podarilo uskutočniť a charak­ter prác® v poľnohospodárstve sa výrazne zmenil. No záro­veň až v socialistickej spoločnosti sa podarilo odstrániť dávne protirečenie medzi mestom a dedinou. Zárobky v poľnohospodárstve dosiahli takmer takú výšku ako v prie­mysle. Celkove životná úroveň na vidieku dosiahla vysoký štandard. Tieto fakty sú nezvratné a potvrdzujú, že ciele a zámery komunistickej strany boli vysoko humánne, že strana vždy zohľadňovala základné záujmy triedneho spo­jenca robotníckej triedy, presadzovala ich, bojovala za ich uskutočnenie pre dobro družstevného roľníctva a dediny vôbec. Preukázané sú výsledky rozvoja poľnohospodárstva od zasadania ÚV KSC v apríli 1969. V roku 1977 dosiahlo československé poľnohospodárstvo najvyšší objem hrubej výroby v celej svojej dovtedajšej histórii. Priemerný ročný prírastok produkcie 3.5 pere. je nad celosvetovým prieme­rom. XIV. zjazd KSČ stanovil pre naše poľnohospodárstvo ako hlavnú úlohu kryť prírastok základných potravín vlast­nou výrobou. Podarilo sa to a to napriek tomu, že sa zároveň zvyšovala výroba potravín. XV. zjazd strany kladie ešte náročnejší cieľ postupne dosiahnuť sebestačnosť vo výrobe zrnín a ďalej zvyšovať celkovú sebestačnosť vo výrobe potravín. Letmý pohľad na predchádzajúce etapy by mohol vyvo­lať klamnú predstavu, že predchádzajúce ciele sa darilo hravo realizovať. Boli však rovnako náročné, komplikované a ťažké ako tie dnešné pred ktorými stojíme, len sú už za nami a na hotovom diele to nie je vidieť, lebo predovšetkým udivuje svojou veľkosťou. Osobitne sú viditeľné úspechy v obilninárstve. Základné poslanie, aké v spoločenskej deľbe práce pri­slúcha poľnohospodárstvu - zostalo, to znamená zabezpe­čiť výživu spoločnosti. No my zároveň chceme, aby sa úroveň výživy skvalitňovala a spĺňala všetky nároky hodnot­nej a zdravej výživy. Tento cieľ však dnes prichodí plniť na kvalitatívne odlišnej úrovni, než ako to bolo v počiatoč­nom období prestavby poľnohospodárstva. Na objasnenie uveďme aspoň základné skutočnosti. Ďaľšie zvyšovanie a rast výroby nie je mysliteľný bez výrazného podielu a aktívnej účasti najmä strojárstva, chemického priemyslu, ale aj vedy. Preto na súčasnom stupni rozvoja stúpajú tiež materiálové náklady na výrobu. Koncentrácia a špecializá­cia výroby sa stáva nutnosťou a vo všeobecnosti rastú nároky na efektívnosť a kvalitu všetkej práce, na hľadanie a odkrývanie všetkých zdrojov a rezerv. Prekročiť súčasnú úroveň výroby a dosÁÍ sa ďalej, nie je ľahké. Preto o to vypuklejšie tiež vystúpi do 'popredia každá podlžnosť voči poľnohospodárstvu zo strany iných odvetví, najmä v dodáv­kach výkonnej techniky, hnojiva chemických prostriedkov. Stúpajú požiadavky aj na vedecký výskum, abý riešil zá­kladné otázky ďalšieho efektívneho rozvoja poľnohospo­dárstva. Medzi ne napríklad patrí šľachtiteľský program, výživa a ochrana rastlín, šľachtenie zvierat, aby spĺňali súčasné nároky na veľkochov a hľadiská správnej výživy, veľmi aktuálna je aj otázka vedecky riadenej výživy zvierat, prax očakáva od vedy spoľahlivý návod ako rozvíjať kon­(Pokračovanie na 2. strane) • S dobrou náladou nastupujú hrnčiarovské družstevníčky do nového dňa. Snímka LADISLAV LISICKÝ

Next