Nedeľná Pravda, apríl-jún 1979 (XII/14-26)
1979-04-06 / No. 14
Kčs 1- Ročník Xli. 6. IV. 1979 ■ Stretnutie s nár. umelcom V. Menšíkom str. 4 ■ Ák bude chlieb, budú i piesne... str. 9 ■ Viac ako nádej str. 10 Míľniky tridsaťročnej cesty V poslednom čase sa pozornosť celej našej verejnosti sústreďuje na poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel. Podmienili to také významné udalosti ako bolo 13. zasadanie Ústredného výboru KSČ, zasadanie ÚV KSS a blížiaci sa IX. celoštátny zjazd JRD. 13. zasadanie ÚV KSČ podrobilo náročnej analýze plnenie uznesení XV. zjazdu KSČ v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle, charakterizovalo ich súčasné vývojové trendy a určilo úlohy pre ďalší rozvoj týchto životne dôležitých odvetví. Rovnako tiež zasadnutie ÚV KSS zhodnotilo súčasný stav slovenského poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu, poukázalo na hlavné pozitívne črty ich rozvoja, hlavné problémy a ukázalo smer, ktorým sa treba ďalej uberať. Najmä IX. celoštátny zjazd JRD je dôležitým podnetom, aby sme sa zamysleli širšie nad obsahom, zmyslom a charakterom roľníckej politickej strany. V politických koncepciách komunistickej strany hrá roľníctvo dôležitú úlohu triedneho spojenca robotníckej triedy. A hoci stratégia a taktika politiky komunistickej strany má odlišný obsah do uchopenia moci a po ňom, triedny zväzok robotníckej triedy a roľníctva nestráca svoj zmysel ani v druhom, veľmi náročnom období výstavby socialistickej spoločnosti. Najlepšiu odpoveď na otázku o charaktere tohto zväzku nám poskytnú fakty. V prechodnom období od národnej a demokratickej revolúcie k socialistickej, v záujme jeho upevnenia a utuženia, prichádza strana s osnovou šiestich roľníckych zákonov a Hradeckým programom, v ktorom jednoznačne presadzuje záujmy roľníckej chudoby, malých a stredných roľníkov a nastoľuje najmä neobyčajne živú otázku pôdy, po ktorej bol na našom vidieku veľký hlad. Že naše roľníctvo stálo v rozhodujúcich chvíľach bok po boku robotníckej triedy, je to aj preto, že pochopilo, kto háji jeho životné záujmy. V nasledujúcich rokoch bola kolektivizácia skúšobným kameňom pevnosti tohto zväzku a ten napokon obstál aj v tejto neľahkej skúške, lebo išlo nielen o radikálny obrat v spôsobe výroby, ale aj vo výrobných vzťahoch a myslení a roľníctvo sa formovalo ako nová trieda družstevného roľníctva. Krátko po víťazstve socialistických výrobných vzťahov ŠTEFAN VEĽAS na dedine XII. zjazd strany už v roku 1962 formuluje ako hlavnú úlohu zvýšiť úroveň socialistického poľnohospodárstva na úroveň priemyslu. Úloha bola termínovaná do sedemdesiateho roku. Nasledujúce roky sú poznamenané prudkým rastom výroby, najmä po zavedení zdokonalenej sústavy riadenia v poľnohospodárstve. V raste hrubej a najmä trhovej produkcie sa markantne prejavili prednosti socialistickej veľkovýroby. Viditeľne sa zvyšovala produkcia obilia, rástla intenzita chovu hospodárskych zvierat, zlepšovala sa aj vybavenosť strojmi, stúpal prísun umelých hnojív a tak, kým na začiatku kolektivizácie vyrábal jeden pracovník potraviny pre štyroch obyvateľov v roku 1970 už pre jedenástich. Hrubá poľnohospodárska produkcia na Slovensku bola v tom čase vyššia o 85 percent a trhová takmer štvornásobne oproti stavu do roku 1948. Dôležitý je ešte jeden fakt - Slovensko sa vtedy podieľalo na poľnohospodárskej výrobe republiky niečo vyše jednou tretinou. V podstate sa zámery zjazdu podarilo uskutočniť a charakter prác® v poľnohospodárstve sa výrazne zmenil. No zároveň až v socialistickej spoločnosti sa podarilo odstrániť dávne protirečenie medzi mestom a dedinou. Zárobky v poľnohospodárstve dosiahli takmer takú výšku ako v priemysle. Celkove životná úroveň na vidieku dosiahla vysoký štandard. Tieto fakty sú nezvratné a potvrdzujú, že ciele a zámery komunistickej strany boli vysoko humánne, že strana vždy zohľadňovala základné záujmy triedneho spojenca robotníckej triedy, presadzovala ich, bojovala za ich uskutočnenie pre dobro družstevného roľníctva a dediny vôbec. Preukázané sú výsledky rozvoja poľnohospodárstva od zasadania ÚV KSC v apríli 1969. V roku 1977 dosiahlo československé poľnohospodárstvo najvyšší objem hrubej výroby v celej svojej dovtedajšej histórii. Priemerný ročný prírastok produkcie 3.5 pere. je nad celosvetovým priemerom. XIV. zjazd KSČ stanovil pre naše poľnohospodárstvo ako hlavnú úlohu kryť prírastok základných potravín vlastnou výrobou. Podarilo sa to a to napriek tomu, že sa zároveň zvyšovala výroba potravín. XV. zjazd strany kladie ešte náročnejší cieľ postupne dosiahnuť sebestačnosť vo výrobe zrnín a ďalej zvyšovať celkovú sebestačnosť vo výrobe potravín. Letmý pohľad na predchádzajúce etapy by mohol vyvolať klamnú predstavu, že predchádzajúce ciele sa darilo hravo realizovať. Boli však rovnako náročné, komplikované a ťažké ako tie dnešné pred ktorými stojíme, len sú už za nami a na hotovom diele to nie je vidieť, lebo predovšetkým udivuje svojou veľkosťou. Osobitne sú viditeľné úspechy v obilninárstve. Základné poslanie, aké v spoločenskej deľbe práce prislúcha poľnohospodárstvu - zostalo, to znamená zabezpečiť výživu spoločnosti. No my zároveň chceme, aby sa úroveň výživy skvalitňovala a spĺňala všetky nároky hodnotnej a zdravej výživy. Tento cieľ však dnes prichodí plniť na kvalitatívne odlišnej úrovni, než ako to bolo v počiatočnom období prestavby poľnohospodárstva. Na objasnenie uveďme aspoň základné skutočnosti. Ďaľšie zvyšovanie a rast výroby nie je mysliteľný bez výrazného podielu a aktívnej účasti najmä strojárstva, chemického priemyslu, ale aj vedy. Preto na súčasnom stupni rozvoja stúpajú tiež materiálové náklady na výrobu. Koncentrácia a špecializácia výroby sa stáva nutnosťou a vo všeobecnosti rastú nároky na efektívnosť a kvalitu všetkej práce, na hľadanie a odkrývanie všetkých zdrojov a rezerv. Prekročiť súčasnú úroveň výroby a dosÁÍ sa ďalej, nie je ľahké. Preto o to vypuklejšie tiež vystúpi do 'popredia každá podlžnosť voči poľnohospodárstvu zo strany iných odvetví, najmä v dodávkach výkonnej techniky, hnojiva chemických prostriedkov. Stúpajú požiadavky aj na vedecký výskum, abý riešil základné otázky ďalšieho efektívneho rozvoja poľnohospodárstva. Medzi ne napríklad patrí šľachtiteľský program, výživa a ochrana rastlín, šľachtenie zvierat, aby spĺňali súčasné nároky na veľkochov a hľadiská správnej výživy, veľmi aktuálna je aj otázka vedecky riadenej výživy zvierat, prax očakáva od vedy spoľahlivý návod ako rozvíjať kon(Pokračovanie na 2. strane) • S dobrou náladou nastupujú hrnčiarovské družstevníčky do nového dňa. Snímka LADISLAV LISICKÝ