Nedeľná Pravda, júl-september 1979 (XII/27-39)

1979-07-06 / No. 27

AKTUÁLNE MYŠLIENKY Členské štáty RVHP sú plne odhodlané upevňovať priateľstvo a rovnoprávnu spoluprácu so všetkými socialistickými štátmi. Dôsled­ne vystupujú za rozvoj rovnoprávnej, vzájomne výhodnej spolupráce s rozvojovými krajinami a s inými štátmi nezávisle od ich sociálneho zriadenia. Tento zásadný kurz vyplýva zo samej podstaty socializmu, oddanosti socialistických štátov veci mieru a je neoddeliteľným prvkom politiky uvoľňovania napätia. Dôsledne uskutočňujúc ustano­venia Záverečného aktu konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, členské štáty sa usilujú o konštruktívnu spoluprácu v medzi­národných organizáciách v prospech mieru, pokroku a rozvoja, o rovnoprávnu a vecnú spoluprácu RVHP s hospodárskymi organizá­ciami OSN a tretích krajin. Rozhodne sa usilujú o to, aby zo svetových ekonomických vzťahov sa odstránila diskriminácia a nerovnopráv­­nosť, ktoré sú spôsobené imperialistickou, koloniálnou a neokoloni­­álnou politikou, aktívne prispievajú k boju za zavedenie nového, spravodlivého ekonomického poriadku. Z vyhlásenia k 30. výročiu RVHP Členské štáty RVHP znova vyjadrili odhodlanie rozvíjať na mnoho­strannom a dvojstrannom základe rovnoprávnu vzájomne výhodnú spoluprácu so všetkými socialistickými štátmi, rozvojovými a inými krajinami sveta. Zasadanie potvrdzuje ochotu RVHP a jej členských štátov uzavrieť s Európskym hospodárskym spoločenstvom a členskými štátmi EHS dohodu na základe rovnoprávnosti strán v záujme celoeurópskej spolupráce. Na zasadaní sa zdôraznil veľký význam mierovej politiky členských štátov RVHP a ich inicitívnych návrhov smerujúcich k cfalšiemu rozvoju medzinárodnej hospodárskej spolupráce, k zastaveniu ho­rúčkovitého zbrojenia a k odzbrojeniu, predovšetkým jadrovému. Zdôraznil sa významný prínos KSSZ a Sovietskeho zväzu k uzavretiu zmluvy medzi ZSSR a USA o obmedzení strategických útočných zbraní, k mieru a uvoľňovaniu. Z komuniké o 33. zasadaní Rady vzájomnej hospodár­skej pomoci Žatvu treba organizovať komplexným, prúdovým spôsobom, t. j. od zberu zrna a slamy až po podmietku a osev strniskových miešaniek. Slovom, zabezpečiť plynulý chod všetkých pracovných operácií. Prav­da, prúdový zber predpokladá plne využívať aj pozberové linky, sušiarne a v nákupných organizáciách zabezpečiť takú organizáciu práce, ktorá zníži prestoje pri preberaní obilia na minimum. Komplexnosť, kvalita a efektívnosť prípravy a samotnej žatvy vyža­dujú aj nový prístup k rozvoju pracovnej iniciatívy a socialistickej súťaže. Okrem hmotných stimulov treba na ich podporu náležíte využiť aj morálne ocenenie. Je predsa logické, že o kvalitu chlebového obilia, sladovnického jačmeňa alebo osív, rovnako ako o kvalitu krmív sa poľnohospodárske závody usilujú od začiatku až do konca žatvy, že bez zberu slamy, uskutočnenia podmietky a sejby strniskových mieša­niek ježatva neúplná. Preto rozhodujúcim kritériom jej hodnotenia nemôže byť splnenie plánu nákupu obilia do štátnych fondov. Akékoľ­vek hlásenia obchádzajúce komplexnosť a kvalitu žatevných prác nemôžu objektívne hodnotiť úsilie účastníkov žatvy a často vedú k jednostranným a mylným záverom. Vychádzajúc z tohto poznatku treba politickoorganizátorskú prácu straníckych organizácií sústrediť predovšetkým na komplexné a kvalitné uskutočnenie žatevných prác - podľa toho hodnotiť vedúcich hospodárskych pracovníkov i jednot­livé poľnohospodárske podniky. Mimoriadne dôležitou úlohou žatvy je všestranná starostlivosť o človeka. Práca s ľucfmi, ktorí obsluhujú zberovú techniku, zabezpe­čujú následné operácie s obilím a ďalšie práce, vyžaduje vskutku mimoriadnu pozornosť. Spoločnými silami, Pravda 2. júla 1979 • Práce na výstavbe Západoslovenských nábytkárskych závodov v Trnave pokračujú podľa harmonogramu. Hlavnou náplňou nábytkárne je výroba atypických interiérov. Ročne tu napr. skompletizujú interiéry pre štyri osobné lode určené na export do Sovietskeho zväzu. Na snímke ČSTK je záber z montáže zariadení. NAPÍSALI NÁM ČITATELIA Vzácne stretnutie Milé a srdečné bývajú stretnutia známych, priateľov, spolužiakov. Zvlášť milé a neobyčajne vzácne bolo stretnutie, ktoré pripravili MNV, Zbor pre občianske záleži­tosti a JRD v Lubine z iniciatívy viacerých rodákov pre svojich ro­­dákov-dôchodcov, ktorí študovali v medzivojnovom období. A tak sa v príjemný júnový deň stretlo vyše 40 lubinských rodákov, vzdelancov od tých skôr narode­ných (1902) až po tých najmladších dôchodcov, narodených v rokoch 1920 a 1921: lekári, právnici, verej­ní i kultúrni pracovníci. Najviac však bolo učiteľov (takmer polovi­ca), žijúcich po celom Slovensku, kde v časoch dobrých i zlých, v ča­soch pokoja i tých vojnových - rozdávali svoj um, cit, svoje sily, mladosť, zdravie, vedomosti pre rozkvet našej drahej vlasti. Všetci vyšli z drobných roľníc­­ko-robotníckych pomerov. V tých rokoch neštudoval každý. A pred­sa, takmer z každého druhého lu­binského domu študoval syn či dcéra, aby poznával nové, lepšie, aby pomohol zveľadiť našu domo­vinu. Ich rodičia si odtŕhali od úst a dávali svojim deťom v nádeji, že ich nesklamú. Nesklamali. Splnili čestne svoje poslanie na rôznych úsekoch nášho bohatého, plodné­ho života. Oni, ich deti, i vnúčatá, ich žiaci i ich potomkovia... Katarína Kušnírová, Nové Mesto nad Váhom Vojna už nikdy nesmie byť Veľmi pozorne som si prečítala článok Rozhodujúca zásluha. Viackrát sa v ňom opakovalo zvo­lanie Vojna už nikdy nesmie byť! Pojem, ktorý veta vyjadruje je žela­ním väčšiny ľudstva na našej pla­néte. A predsa sú ľudia, mierobijci, ženúci sa za ziskom, ktorí neustále provokujú. Práve teraz, v Medzinárodnom roku dieťaťa si akosi viac všímame šťastné detstvo našich najmlad­ších, bez rozdielu si musíme želať, aby vojna nikdy nebola. Nesmieme dovoliť, aby sa úsmevy zmenili na plač, šťastie na útrapy a biedu. Pevne veríme, že mierová politika Sovietskeho zväzu zvíťazí aj tam, kde žijú jednotlivci, ktorým výroba zbraní hromadného ničenia a hon­ba za ziskom zapcháva uši pred požiadavkou nás, matiek a všet­kých mierumilovných ľudí sveta. Anna Vargová, Veľký Křtíš Fašistické sily dvíhajú hlavu Narodil som sa už v oslobode­nom Československu, no všetko to, čo píšete o znovuzmáhaní sa fašistického hnutia, akoby mi čosi pripomínalo. Možno aj preto, že som čítal diela spisovateľov, ktorí sa svojou tvorbou postavili proti vojne a proti násiliu už vtedy, keď fašizmus iba vznikal. Celé ľudstvo po prvej svetovej vojne sa usilovalo zabudnúť na jej hrôzy. Potom pri­šiel Mníchov a najstrašnejšia vojna akú ľudstvo kedy zažilo. Neuplynu­lo však ani pol ľudského života od norimberského procesu a obdivo­vatelia nacistických teórií znova pochodujú po uliciach západone­­meckých miest. Znova ohrozujú ľudskú dôstojnosť a slobodu. Rudolf Slezák, Vysoká pri Morave DŇA 11. JÚLA JE DEŇ POHRANIČNEJ STRÁŽE Chodník s dvoma stopami V zime je tento kraj zaviaty snehom. Vysoké záveje takmer po vrcholky stromov zakrývajú mladé jedličky a vysoké sú oblepené snehom tak, že ihličie len kde-tu presvitá. Aj úzky - práve tak na dve ľudské stopy určený - haditý chodník je tiež biely. Nemá ho čo začierniť. Najbližšie fabrické komíny sú desiatky kilometrov ďaleko a jediné nohy, ktoré tadiaľto prechádzajú sú v pevných, čiernych „kanadách“ s výraznou „traktorovou“ podošvou. Vedľa nich obyčajne cupitajú „bosé“ nohy statného hrani­čiarskeho psa. Teraz, v horúcom lete sa chodník takmer stráca v tráve a kríčkoch. Miestami preniká spodná voda a tvorí na ňom kalužinky. V nich ostávajú otlačky bagančí a psích labiek. Hraničný chodník. Čo poézie sa skrýva v týchto dvoch slovách. Koľko krásnych západov slnka tu prežili tí, čo po ňom každý deň kráčajú. Koľko nádherných obrazov sa strieda po jeho oboch stranách... Ale koľko pľúští, lejakov a veterných smrští sa tu preženie - aj o tom sa medzi pohraničníkmi hovorí. Taká je však služba pohraničníka na našich západných hraniciach. - Poplach! Tento výkrik, povel, povzbudenie, podnet stále čakajú v podvedomí všetci príslušníci pohraničnej jednotky. A predsa vo chvíli, keď zaznie hlas dozorného, je vždy prekvapením, po ktorom je chvíľka absolútneho ticha, v ktorej narastá napätie. Po nej je už len činnosť s jediným cieľom: zadržať narušiteľa, obrániť a ochrániť ten úzučký pás pôdy, ktorý na mapách znamená štátnu hranicu. - ... a veliteľ hliadky slobodník Ján Krivka začal prenasledovať muža, ktorý predtým smeroval k štátnej hranici a keď zbadal hliadku, obrátil sa na útek. Vojak Ján Slobodník, psovod so psom Asta, nadbehli narušiteľovi zboku a prehradili mu cestu k úteku. Narušiteľ na ďalšiu výzvu sa zastavil a vytrhol z vrecka kabáta zbraň... Asta niekoľkými skokmi prekonala vzdialenosť k narušiteľovi • a vrhla sa na jeho ruku. Výstrel zaznel, ale strela letela vysoko nad hlavu veliteľa hliadky. Narušiteľ bol zneškod­nený. Pri osobnej prehliadke našli u neho dve pištole nabité ostrým strelivom a päť ďalších zásobníkov... Toľko hovorí kronika jednej pohraničnej jednotky. Jej veliteľ dodáva: - Príslušníci VB, ktorí vyšetrovali tohto muža nám neskôr oznámili, že naši chlapci zadržali nebezpečného recidi­vistu, po ktorom pátrala bezpečnosť. Mal na svedomí vraždu, pokus o vraždu a niekoľko lúpeží. Za hranicami chcel - ako vravel - nájsť pokoj, lebo u nás ho vraj nemal... Nuž, to je jedna z množstva príhod, ktoré sa odohrávajú na našich hraniciach. V jednotkách Pohraničnej stráže, v sieňach a kútikoch bojových tradícií nachádzame dokumenty o živote každé] z nich. No, nachádzame v nich aj údaje o tom ako sa rodila naša pohraničná stráž. Pohotovostný pluk 1 - NB a Pohra­ničný útvar ZNB 9600 z roku 1945 sú na začiatku tejto cesty. Jedenásty júl 1951 sa stal medzníkom, kedy naj­vyšší československý zákonodarný orgán schválil Zákon o ochrane štátnych hraníc. Veliteľ pohraničného zväzku Slovenského národného povstania pri nedávnom stretnutí s novinármi povedal: - Sami by sme nedokázali splniť všetky úlohy tak, ako ich plníme. Pomáhajú nám občania, obyvatelia pohraničných obcí a miest, pracovníci zo závodov, poľnohospodári z prihraničných družstiev a štátnych majetkov. Pomáhajú nám i deti... Vďaka im je naša hranica dobre chránená. Sme veľmi vďační pomocní­kom Pohraničnej stráže i pionierom z oddielov Mla­dých strážcov hranie za ich prácu... Ale ani pohraničníci nezaostávajú v pomoci. Pri plnení programov Národného frontu odpracovali vyše 100 800 hodín. V hraničných priestoroch, pri údržbe zariadení na ochranu štátnej hranice a pri úpravách ubytovacích a výcvikových priestorov odpracovali ďalších 302 000 bri­gádnických hodín... Dlhý by bol zoznam ďalších výsledkov a úspechov. No, rozhodujúcu úlohu majú títo mladí muži na hraniciach. Tam rozhodujú o bezpečnosti našej vlasti. Poznajú svoju úlohu - i tých, proti ktorým hranicu strážia. Dôstojník J. Vopálka z jednej pohraničnej jednotky nám rozprával: - Naši chlapci vedia, kto sa od nás pokúša dostať „na druhú stranu“. Aj nedávno zadržali jedného takého „výtečnfka“. Po zadržaní sme našli u neho buzolu, baterku, divadelný ďalekohľad a dýku. Pýtali sme sa ho, načo mu bola dýka. Vraj rátal s tým, že ho pohraničníci budú prenasledovať, tak sa chcel brániť. Aj tento chlapík utekal pred súdom. Vypovedal: - Nedávno som dostal rozhodnutie súdu, podľa ktorého som mal platiť manželke na výživu svojho dieťaťa. Nechcel som... tak som sa rozhodol, že ujdem za hranice... Neprešiel. Vojaci J. Fridrich a O. Raška mu to nedovolili. Zasiahli v pravý čas. Podplukovník V. DAUBNER Nedelna PRAVDA - vydáva Ústredný výbor KSS. Šéfredaktor: Bohuš Trávniček, tel.: 525 03, vedúci redaktor: Ján Síleš. Telefónna ústredňa: 671 824-8, priame linky: 56212, 56248. Adresa redakcie: 893 39 Bratislava I. Štúrova 4. Administrácia: Bratislava, Volgogradská8, tel.: 58607. Inzertná kancelária: Vajanského nábrežie 15, II. posch.; tel.: 551 83. Predplatné na štvrťrok 13 Kčs. Neobjednané príspevky sa nevracajú. Rozširuje PNS, predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje Poštová novinová služba, ústredná expedícia a dovoz tlače, Bratislava. Gottwaldovo nám. 48/VII. Vytlačila: Pravde, tlačový kombinát KSS, Tlačiarenské závody Pravda, závod 02, Bratislava. Martanovičova ul. - sádzané fotosadzbou. Reg. číslo SÚTI 5/1, index, číslo 48067. 6. VII. 19

Next