Nedeľná Pravda, október-december 1979 (XII/40-52)
1979-10-05 / No. 40
AKTUÁLNE MYŠLIENKY .Československo bude i naďalej venovať prvoradú pozornosť zastaveniu horúčkovitého zbrojenia a odzbrojeniu. Sme pripravení viesť rokovania o celom širokom spektre konkrétnych návrhov. Spolu s našimi spojencami sme predložili v moskovskej Deklarácii Politického poradného výboru Varšavskej zmluvy z novembra minulého roku známe iniciatívy, ktorých realizácia by v rokovaniach o zastavení horúčkovitého zbrojenia a o odzbrojení znamenala ich rozhodný prelom. Nebudeme ľutovať sily ani námahu, aby sme tento cieľ postupne dosiahli. Chceme trpezlivo a vytrvalo rokovať so všetkými<i»artnermi o našich i o ich návrhoch. Na akomkoľvek mieste. Na akejkoľvek úrovni. Vrátane najvyššej. Hodláme tvorivým spôsobom prispieť k čestnému úsiliu štátov, aby sme už konečne dosiahli hmatateľný pokrok v tejto kľúčovej oblasti medzinárodného života. Tohto roku budeme prerokúvať prvú správu Výboru pre odzbrojenie pracujúceho v novom rozšírenom zložení. Nastal však čas, aby sme - prekonávajúc všetky ťažkosti, ktoré sa na tejto ceste ešte vynoria - prešli ku konkrétnym opatreniam a dohodám. Práve preto je naším úsilím dať nový impulz k utvoreniu ešte priaznivejšej atmosféry na skoré uvedenie výsledkov mimoriadneho zasadania VZ OSN o odzbrojení do života a aj preto v našom návrhu zdôrazňujeme celkom jasnú a úplne zaväzujúcu skutočnosť, že vskutku historickú zodpovednosť za odstránenie vojny zo života človeka nesú dnes vlády všetkých štátov sveta. Zodpovednosť, ktorá musí byt naplnená účinnými a rozhodnými opatreniami na dosiahnutie všeobecného a úplného odzbrojenia. Bohuslav Chftoupek, minister zahraničných vecí ČSSR vo vystúpení na VZ OSN Teóriu sa nemožno len naučit, ale je nevyhnutné si ju osvojiť. Inými slovami, nestačí len poznať poučky marxizmu-leninizmu, ale rozhodujúce je, vedieť marxisticky myslieť, uplatňovať vlastné poznatky pri riešení teoretických i praktických otázok. Vyžaduje to samotný charakter marxizmu-leninizmu. Nejde predsa o dogmu, ale o návod na konanie, nejde o prostý súhrn hotových odpovedí na všetky otázky života ani o všeobecne platnú historickú schému, ale o neustále sa rozvíjajúce a obohacujúce učenie. Ide o vedecký program revolučnej prestavby spoločnosti, o nástroj boja za takú prestavbu a tieto črty nášho svetového názoru sú nezlučiteľné so štúdiom zameraným len nahotově poučky a formulky. Pochopiť, osvojiť si marxizmus-leninizmus, poznať jeho „živú dušu“ nevyhnutne vyžaduje študovať ho v jeho historickom vývoji, v pohybe, v činnosti. Je potrebné samostatne v duchu prejsť tou cestou, ktorou sa uberali zakladatelia marxizmu-leninizmu pri svojom hľadaní vedeckej teórie, do určitej miery znova prežiť úsilie tvorivého myslenia, ktoré viedlo k nášmu svetovému názoru. Program prestavby, Tribuna, 26. septembra 1979 Už viac ako tridsať rokov u nás nie sú páni továrnici, statkári a veľkostatkári a ich zhýčkané milosťpanie na jednej - a vykorisťovaní robotníci, deputátnici a slúžky na strane druhej. Vyrástla a za ten čas do nášho života vstúpila viac ako jedna nová mladá generácia. Či si snáď musí stále niesť do života pozostatky malomeštiactva a jeden z jeho najväčších nešvárov - sebectvo - z čias, ktoré sama nezažila? Alebo, povedané slovami Karola Marxa, ešte toho veľa nevedia, aby sa dokázali zmeniť v ľudí hodných života v socialistickej spoločnosti, v ktorej sme si všetci rovní? Nemôže byt pochýb o tom, že bude záležať predovšetkým na nás, veď je to predsa naša vec, ako dlho budú môcť niektorí ľudia humánnosť socialistickej spoločnosti zneužívať. Záleží už len na nás, Tvorba, 26. septembra 1979 • Brutalita polície v Philadelpii dosiahla taký stupeň, že to bolo už i na americké pomery priveľa a ministerstvo spravodlivosti bolo nútené zakročiť. Podalo na federálnom súde žalobu, v ktorej obviňuje celý policajný zbor a starostu mesta F. Pizzu zo ,,systematickej brutality“ voči miestnym občanom a príslušníkom národných menšín osobitne. Je to po prvý raz v americkej histórii, že ministerstvo spravodlivosti obviňuje z brutality policajný zbor celého mesta. Snímka je z archívu amerických tlačových agentúr, ktoré urobili pri brutálnych akciach philadelpskej polície NAPÍSALI nam ČITATELIA • Čierne chaty rôznych odtieňov Pamätám si ešte na článok Čo sa vlečie - utečie? o Rožňavskom okrese, ktorý ste uverejnili v máji tohto roku. Vtedy ste napísali, že napriek všetkému tento okres v rámci Slovenska „nekričí", teda nie je najhorší čo do počtu čiernych stavieb. Po nedávnej redakčnej besede som si však položila otázku: aká je asi situácia v tých najhorších okresoch, keď v tomto - priemernom - sa naraz vynorilo toľko nedôsledností, ba aj liknavosti? Súdruh z ONV v Rožňave napríklad tvrdil, že od marca tohto roku postupujú v oblasti riešenia problematiky čiernych chát podľa platných zákonov. Ale tie predsa platia od roku 1976 a je povinnosťou každého občana (a tým viac orgánov a organizácií) dodržiavať ich od chvíle, ako nadobudnú platnosť. x x x Eva Chrastinová, Ružomberok Vysoko si vážim záslužnú prácu novinárov, ktorí na stránkach našej dennej tlače kritizujú to, čo sa nezlučuje so zásadami socialistického spolužitia, socialistickej morálky. Domnievam sa však, že len vtedy sa môže veci pomôcť, keď sa bude vecne a adresne kritizovať, keď sa bude môct človek dočítať bližšie aj o charaktere a morálke tých jednotlivcov, ktorí zneužívali dôveru a len potom, až keď napáchajú značné škody, sú pranierovaní v novinách. Ak si niekto vedome a zámerne s cieľom rýchle zbohatnúť dovolí takmer verejne rozkrádať, ten si nezasluhuje anonymitu pred naším pracujúcim človekom. A to chýbalo čitateľovi i pri čítaní vašej besedy. Teda nedozvedel som sa niečo viac o tých 6350 majiteľoch čiernych chát na Slovensku. Ja, ale aj ďalší čitatelia by vám boli povďační, keby ste si dali trochu viac námahy a adresnejšie napísali o tých, ktorí si dovolili vedome porušovať platné zákony. Ján Škultéty, Zvolenská Slatina • Priateľská ruka Medzi staršími pracovníkmi sa nájdu takí, čo radi používajú výrok „Keď nebude nás, vy, mladí, si nedokážete dať rady“. Keď príde mladý človek na pracovisko, potrebuje sa dostať do takého kolektívu, ktorý mu ochotne podá pomocnú ruku a nepodceňujte ho. Pracujem v takom kolektíve. Sú medzi nami starší i mladší. Svedomito dbáme o to, aby prístup starších k mladším bol priam otcovský, aby mladí ľudia tiež rovnako pozorne sa správali k svojím starším spolupracovníkom. Žiaľ, sú kolektívy, Idoré neprijmú mladého človeka tak, ako sa patrí. Najmä nie takého, ktorý sa vracia z výkonu trestu. Taký ale pomoc najviac potrebuje. Áno, sú aj takí mladí ľudia, ktorí si myslia, že všetko už vedia a odmietajú radu. Pravda, taká rada, v ktorej nechýba vyhadzovanie na oči, že my, starší, sme kedysi skromnejšie žili ako dnešná mládež, dosť dráždi. Život nestojí na mieste, ide dopredu. Ľudia sa dopúštavajú chýb a aj z generácie starších, nielen z radov dnešnej mládeže. Pravda, vždy je ale rozhodujúce, či mladý človek pochopí omyl. A práve v tom mu má pomôcť dobrý, zohratý súdružský pracovný kolektív. Jozef Michnica, Spišská Belá • Dôchodcovia na horách Mnohí sme z Otexu už dávno odišli do dôchodku, mnohí len nedávno, no podnik na nás nezabúda. Aj tohto roku nám pripravil nezabudnuteľný týždeň na podnikovej chate pri Spišskej Novej Vsi. Každý deň sme mali bohatý program. Autobusom sme si obzreli pamätihodnosti východoslovenských mestečiek a najmä Spiša. Prezreli sme si aj Vysoké Tatry, Betliar, pochodili sme aj po Slovenskom raji. Mnohí z nás majú už vyše osemdesiat rokov a aj tí medzi bývalými spolupracovníkmi pookriali a prežili pekné dni. Vďaka za to, že na bývalých „otexárov“ podnik stále myslí. Mária Jureková Bratislava Aj vy ste už zrejme boli svedkami radostného povzdychnutia starého občana, že sa mu dnes žije tak dobre ako nikdy predtým a že veľmi ľutuje, ako roky letia. Starostlivosť o starých občanov patrí medzi popredné úlohy našej spoločnosti. Usilujeme sa z roka na rok plnit túto našu samozrejmú povinnosť na vyššej úrovni, aby staroba bola pre každého nášho občana dôstojným a spokojným životným obdobím. Zabezpečujeme ju mnohými materiálnymi vymoženosťami, existujúcimi len v socialistickom spoločenskom zriadení. Zo štátnej pokladnice rôznymi formami dôchodkového zabezpečenia a sociálneho prilepšenia rozdeľujeme ročne niekoľko desiatok miliard korún. Rozvíjame rozsiahle gerontologické výskumy a v praxi sa riadime ich poznatkami. A tak v posledných rokoch pribúdajú nielen klasické domovy dôchodcov, ale aj rôzne domy či stanice opatrovateľskej služby, ktoré zabezpečujú občanovi, odkázanému na pomoc druhého, dôstojný život v mieste bydliska, v okresnom mestečku, ba sem-tam už aj na väčšej dedine. Tieto „minidomovy" si starkí pochvaľujú, dobre sa v nich o nich starajú a oni nachádzajú v malom kolektíve aj svoje súkromie a priateľov. Vďakou častujú aj rozmáhajúcu sa opatrovateľskú službu. Do príbytku vyše osem tisíc starých ľudí i niekoľkokrát denne prichádza dobrovoľná alebo profesionálna opatrovateľka, nazývaná „sestra istoty“ a nezištne prináša službu nevládnemu občanovi: obriadi ho, poupratuje mu, uvarí, lieky obstará, nakúpi, ba nájde si chvíľku aj na srdečný diškurz. Každou svojou návštevou zaženie smútok, prýštiaci z opustenosti a bezvládia. K opatrovateľkám sa pridružuje aj celá armáda obetavých žien i mladých ľudí, ktorí zo susedskej, občianskej spolupatričnosti ponúkajú starému občanovi svoju pomoc, radu, i chvíľku rozptýlenia. Najmä členky Československého Červeného kríža rozvíjajú užitočnú terénnu činnost. Tak ako napríklad v okrese Nové Zámky spolu s pracovníkmi národných výborov obchádzajú všetky príbytky starých ľudí, či sú v meste, na dedine, alebo na samote a preverujú úroveň ich života a riešia stav. Nik tu nie je v zabudnutí. A to je pre psychiku starého človeka nesmierne významné poznanie. Je to istota, ktorá presviedča, že keby sa mu čokoľvek stalo, nie je bez pomoci, nie je sám. Takéto a ďalšie podobné humánne formy starostlivosti občana o občana sú omnoho cennejšie, než sebaväčší peniaz. Medzníkom v komplexnej starostlivosti o starých ľudí v našej spoločnosti sa stal XIV. zjazd KSČ, ktorý veľmi presne formuloval naše ciele na tomto úseku. Realizujúc tieto jeho uznesenia federálna i národné vlády už niekoľkokrát analyzovali výsledky našej práce na tomto nie ľahkom poli práce a prijali mnohé rozhodnutia. Nie je to len nespokojnosť s liknavou výstavbou účelových zariadení, slúžiacich starým občanom, s nedostatočnými kapacitami nemocníc, ale aj s nie práve najkrajším postojom mnohých závodov k svojim bývalým zamestnancom. Napriek tomu, že dnes už každý závod má svoj program sociálneho rozvoja, starostlivosť o bývalých zamestnancov je v ňom zastúpená zväčša len rozlúčkou pri odchode do dôchodku a stretnutím na slávnostnom posedení raz do roka. Je to formálny záujem, ktorý chvíľu poteší, ale veľa nepomôže. Nemôžeme byť ešte spokojní ani s výchovou všeobecnej úcty k šedinám, rovnako tak vo verejnosti, ako v rodinách. Utužovaniu vzťahov, vnímaniu onoho nevyhnutného a zákonitého - každý z nás raz bude starý - má podporiť viacero snáh: začíname budovať byty pre trojgeneračné rodiny, vychádzame v ústrety tým, ktorí opatrujú svojich na pomoc odkázaných rodičov, závody dostávajú smernice na prehĺbenie a zaktívnenie kontaktu s bývalými zamestnancami... Aj verejnosť má najmä v mesiaci októbri možnost prejaviť svoju ľudskú zrelosť, občiansku svedomitosť a cit k starým ľuďom, lebo mesiac október je z iniciatívy SÚV ČSČK a Ministerstva práce a sociálnych vecí SSR Mesiacom úcty k starším. Iste, jeden mesiac v roku ešte nedokáže vniesť do nášho života humánnejšie medziľudské vztahy. Chce však aspoň pripomenúť, že sú hodnoty v našom živote, na ktoré nemožno ani na okamih zabúdať. Medzi ne rozhodne patria tí, čo nám dali život, čo tvorili v ťažkých podmienkach základy dnešnej našej socialistickej súčasnosti. V tomto mesiaci sa viac ako kedykoľvek inokedy budú stretávať závody, funkcionári i organizácie s tými, čo stáli na začiatku nášho dneška: ožije terén signalizačnými hliadkami členiek Červeného kríža a mládeže: študenti bezplatne budú upratovať byty osamelým starým ľuďom a oni pôjdu na rekreáciu, liečenie, aj sa zabavia a stretnú so svojimi vrstovníkmi. Mesiac s krásnou myšlienkou ponúka čin pre každého nášho občana. Každý z nás sa môže pričiniť o naplnenie jeho idey: o skrásnenie jesene života. S nádejou, že táto idea bude v našom každodennom živote žiť trvalo. L. JEŽOVÁ Nedelna PHAVEA - vydáva Ústredný výbor KSS. Šéfredaktor: Bohu* Trávniček, teľ: 525 03, vedúci redaktor: Ján Sile*. Telefónna ústredňa: 671 824-8, priame linky 562 12, 562 48. Adresa redakcie: 893 39 Bratislava I, Štúrova 4. Administrácia: Bratislava, Volgogradská8, tel.: 58607. Inzertná kancelária: Vajanského nábrežie 15, II. posch.; teľ: 551 83. Predplatné na štvrťrok 13 Kčs. Neobjednané príspevky sa nevracajú. Rozširuje PNS, predplatné prijíma každá pošta a doručovateľ. Objednávky do zahraničia vybavuje Poštová novinová služba, ústredná expedícia a dovoz tlače, Bratislava, Gottwaldovo nám. 48/VII. Vytlačila: Pravda, tlačový kombinát KSS, Tlačiarenské závody Pravda, závod 02, Bratislava, Martanovičova uľ - sádzané fotosadzbou Reg. číslo SÚTI 5/1, index, číslo 48067.