Nedeľná Pravda, apríl-jún 1983 (XVI/13-25)

1983-04-01 / No. 13

N ová jar vykročila k nám. Ozelenela chotáre, prebu­dila všetko živé, do príbytku človeka doniesla viac jagavého svetla a sviežich tónov. Rozkvitnutá príroda je krajšia ako v ktorúkoľvek druhú ročnú dobu. Všade v nej zurčí nový život, bytostne spojený s oným predchádzajú­cim, predsa však každú jar poznamenaný novými, dopo­siaľ nepoznanými črtami. Nielen príroda, aj ľudská činorodosť od nepamäti vždy pookriala jarou. Dostávala nové impulzy, dostávala sa na vyššie obrátky, širšie roztiahla krídla k budúcim rozletom, vytyčovala si smelšie ciele. Naši roľnícki otcovia v takýto čas už dávno mali popripravované sejačky, brány aj valce a plní nedočkavosti obchádzali role, kým naďabili na obschnuté miesto, do ktorého mohli zapraviť zrno budú­cej úrody. Kto si včasné zjari neurobil poriadok na svojom dvore a v jeho okolí, odjakživa býval pokladaný za gazdu­­nedbaja. Spustnutá, zanedbaná, nezryľovanázáhradka-to sa rovnalo najväčšiemu priestupku. Kde gazdinky aku­rátne nevybielili všetky stavania, tam mohli naisto rátať, že ich na jazyku poobracia celá dedina. Jarou oživená ľudská činorodosť sa však prejavovala aj v iných podobách. V Martovciach - zastrčenej vieske pri Hurbanove - si v každý jarný podvečer vyšli na pažiť dievčatá aj mladšie ženy. Najprv sa všakovak poprekárali. y S S f i ■ K W E**** i I i I E»** aj «Liv |m K m S ■ I «i -y» FRANTIŠEK BUDA I potom sa pochytali za ruky, utvorili kruh a spevom i tancom vyjadrovali radosť z príchodu vesny. Len čo sa začalo šeriť, z blízkej vrbiny sa ozvali mužské hlasy - neklamný to znak, že ani jedna príslušníčka nežného pohlavia nepôjde domov sama. Humornejší spôsob pozdravu jari si onehdy vymysleli v susednej Káve. Tam každý jarný podvečer ktosi zvesil z pántov jednu bránu. Na druhé ráno vše jeden, vše druhý gazda si svoje imanie teperil domov až z úžľabiny konča dediny. Pravdaže, nezaobišlo sa to bez všeobecnej veselosti, ale aj snovania plánov, ako žart čo najskôr zopakovať - tentoraz na účet druhého hospodára. Časy pokročili, zmenili sa ľudia, ich zvyky a náhľady. No volanie jari, magické fluidum tohto ročného obdobia obodrené omamnou zmesou farieb a vôní, aj dnes s nemenšou silou opantávajú srdcia a mysle mnohých ľudí. A - hoci v odlišných podmienkach ako kedysi - s nemalou intenzitou umocňujú aj ich činorodosť. Poľnohospodári s tradičnou nedočkavosťou vyštartovali do polí. Aktivizujú sa záhradkári, ochrancovia prírody, aj brigádnici sa podujali požierať sídliskové haraburdie, čo sa po roztopení snehu ukázalo. Áno, jar aj teraz znásobila činorodosť mnohých ľudi, dodala im elánu, nasmerovala na náročnejšie ciele. To však stačiť v žiadnom prípade nemôže. Nemôže ponajprv preto, že popri činorodých ľuďoch jestvujú ako ich protipól ľudia málo aktívni, ktorých počiny zavše hraničia so zakuklenosťou do mamonárskej samoty. Z ich nečin­nosti ich nedokáže vyburcovať žiadna jar - ani jar v prí­rode, ani v spoločnosti. Pôsobia dojmom, akoby sa ich zápas netýkal. Koľko je ešte pracovníkov, čo pre kvalitu a efektívnosť roboty na svojom pracovisku poriadne nehli ani prstom, hoci každý rozumný človek chápe, že bez prebojúvania vyššej náročnosti v dnešných zložitých podmienkach nemôžeme pokročiť! Ak sú takíto ľudia vedúcimi pracovníkmi, potom bez výčitiek svedomia trpia, že sa na ich pracovisku vyrábajú výrobky, ktoré nielenže nemôžu konkurovať svetovej špičke, ale ktoré ani doma nikto nechce. Večne vyčkávajú na akýsi zázračný pokyn zhora. Iniciatívne sa potrápiť s problé­mami, ísť do rizík, zdravo, socialisticky podnikať - to by od nich chcelo, aby vystúpili zo stojatých vôd, a na to jednoducho nemajú, alebo nechcú mať dosť síl ani odvahy. Toto fiohodlníctvo je sprievodným znakom aj ich osobného života. Veď, kto by nepoznal ľudí, čo svoj sídliskový byt majú ako zo škatuľky, no vrstvu špinavých papierov pod oknami už pokladajú za územie nikoho. No aktivita umocňovaná jarou nepostačuje aj preto, že činorodosť podaktorých z nás sa uberá nežiadúcim sme­rom - do sfér cudzích socialistickému spôsobu života. Ľudia takéhoto razenia prednosti socializmu využívajú na zmnoženie svojich hmotných statkov. Tomu podriaďujú všetku svoju energiu i čas, nezriedka aj pracovný. Stali sa otrokmi vecí - prepychových, nákladných, slúžiacich na vyvolávanie závisti druhých. Ale súčasne sa stali aj otrokmi túžob po veciach ešte přepychovějších, ešte nákladnejších. Takým ľuďom nevonia disciplína a poriadok na pracoviskách, ani dôsledná organizácia práce. Nová jar vykročila k nám. Naširoko roztvorme pred ňou okná a zhlboka sa nadýchajme jej čerstvého závanu. Hojne zveľaďme našu občiansku činorodosť i vážnosť dobrého hospodára. Pozrime sa však ostrým, jasným pohľadom aj po kútoch, či sa tam v šere nekrčia ľudia pohodlní a zištní, striehnúci na nezaslúženú väčšiu skyvu ■chleba, na prácou nepodložené výhody. V ČÍSLE: L. I. Brežnev: KOZMICKÝ OKTÓBER Emília Herzogová: ROZHODNÉ KROKY Hana Somorová: NAMAĽOVAŤ VÁPNOM ČIARU Jana Šimulčíková: PRÁVO POZRIEŤ SA ĽUĎOM DO OČÍ Viliam Ordódy: PRÍRASTKY Vojtech Veselý: PRIPÁJA SA PAKS Pavol Mikohal: ROBOTY, ROBOTIKA, ROBOTIZÁCIA Robert Pezinský: PODZEMNÉ KLENOTNICE ROČNÍK XVI 1.IV.1983 Kčs 1,­ • Bratislava prežíva ďalšiu slobodnú jar; oslavuje tridsiate ôsme výročie oslobodenia Sovietskou armádou. Snímka Pravda - Pavel Meluš

Next