Nedeľná Pravda, október-december 1984 (XVII/40-52)

1984-10-05 / No. 40

V ČÍSLE: Viliam Ordódy: DOBYVATEĽ POKLADOV Ján Síleš: TAK BOLO... TAK TU JE Čižmárik: DOZRIEVANIE ĽUDSKÝCH RÚK Rudolf Ľu­bomír Trefný: MOSTY DO ZAJTRAJŠKA Jozef Barančok: PREDĹŽENÁ RUKA VÝROBY LIA Jana Šimulčíková: CENA SAMOSTATNÉHO ÚSI­Valentin Benčat: DIKTÁTORI a DIKTATÚRY LATINSKEJ AMERIKY ROČNÍK XVII. 5. X. 1984 Kčs 1,­ Sú miesta, ktoré vstúpili do dejín tým, že boli zničené. Iné zaplnili stránky histórie kapitolami odvahy, hrdinstva, boja i utrpenia. A sú i také miesta, na ktorých sa všetko spája, a práve tie sú pre nás viac ako pamätníkom či symbolom jednej konkrétnej uda­losti. Reprezentujú oveľa viac, stelesňujú kapitolu, ktorá sa sice zavŕšila, no jej odkaz má pre každého z nás záväznú platnosť. Nabáda k bdelosti, poskytuje poučenie. V týchto dňoch si pripomíname štyridsiate výročie chvíle, keď príslušníci 1. československého armád­neho zboru prekročili hranice Československa. Pre československých vojakov sa otvorila brána domova. Šiesteho októbra naši vojaci vztýčili hraničný stĺp s československou trikolórou. Začalo sa oslobodzova­nie našej krajiny, začala sa cesta, po ktorej, už na našom území, bok po boku kráčali československí a sovietski vojaci. „Oslobodzovacia misia Sovietskej armády navždy zostane v pamäti našich národov,“ povedal generálny tajomník ÚV KSČ, prezident ČSSR Gustáv Husák v Banskej Bystrici na manifestácii pracujúcich a mládeže k 40. výročiu SNP. „V našich mysliach a srdciach bude natrvalo žiť pamiatka 140 tisíc sovietskych hrdinov, ktorí položili životy pri oslo­bodzovaní našej vlasti.“ Uskutočnilo sa to, o čom hovorila československo­­sovietska zmluva z júla 1941 vo svojom druhom článku. V ňom sa obe strany zaviazali, že si budú vzájomne poskytovať pomoc a podporu všetkého druhu vo vojne proti hitlerovskému Nemecku. Kon­krétnymi úlohami reagovalo na zložitú situáciu u nás v roku 1941 druhé ilegálne vedenie KSČ. Schválilo politickú líniu a vydalo ju v liste straníckym organizá­ciám. Okrem iného sa v ňom písalo: „Zmena situácie vo svetovej politike, rýchle narastanie - dozrievanie krízy a rýchlo sa približujúca posledná fáza boja - to je dnešná situácia. Aj u nás v Československu nespokoj­nosť a radikalizácia más dosiahla vysoký stupeň odhodlania k boju. Sympatie ku komunistickej strane a najmä k ZSSR búrlivo vzrástli. Veľká vlna štrajkov a bojového odhodlania sa valí krajinou... Z politického prevolania je zrejmé - a tu to opäť podčiarkujeme, že sa mení od základov taktika strany pokiaľ ide o formy akcií. Situácia stavia pred stranu úlohy historického významu. Dnes je boj, štrajky a demonštrácie za ifi •*£&íí^'Ji$išíS[k?L/*-■'••»e.s -•r*W*V~ «■.—viT'i. *.<;.••_.,-.' —a< .>'■•»-. *'** _’■»* .X« «J"” '•', , ĽUBOMÍR TREFNÝ splnenie čiastkových hospodárskych a sociálnych požiadaviek v jednej súvislosti s konkrétnymi prípra­vami na generálny štrajk a ozbrojené povstanie... Dňom napadnutia ZSSR hitlerovským Nemeckom sa situácia zmenila od základu. Vlna revolučného, národ­nooslobodzovacieho odporu ľudu ide mocne a prudko nahor vo všetkých utláčaných krajinách Európy a aj u nás.“ Tak by sme mohli stručne charakterizovať aj politic­kú atmosféru u nás pred začiatkom Slovenského národného povstania. Ešte pred jeho vypuknutím sa idey priateľstva so Sovietskym zväzom pevne zakotvili v Zmluve o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojno­vej spolupráci medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík z decembra 1943. V nej sa obe strany okrem iného zaviazali nevstupovať počas vojny do žiadneho roko­vania s hitlerovskou vládou alebo s ktoroukoľvek inou vládou v Nemecku, ktorá sa zreteľne nevzdá všetkých útočných zámerov, a neviesť rokovania, ani nedohod­núť bez vzájomnej dohody žiadne ppmerie alebo mierové zmluvy s Nemeckom, či s hociktorým iným štátom s ním spojeným v útočných činoch v Európe. Politická príprava Karpatsko-dukelskej operácie i Slovenského národného povstania bola obsiahnutá v množstve dokumentov prijatých moskovským vede­ním KSČ. V návrhu smerníc slovenskému vedeniu KSS o niektorých úlohách národnooslobodzovacieho hnu­tia na Slovensku sa hovorí: „Slovenský národný front pokladá za svoju hlavnú úlohu v terajšej etape boja robiť urýchlene nevyhnutné politické, organizačné a vojenské opatrenia s cieľom, aby v prípade vstupu Červenej armády na slovenské územie sa mohla po dohode s ňou otvoriť cesta, uskutočniť národné povstanie, zvrhnúť bratislavská vláda zradcov, zriadiť dočasná vládna moc v podobe Slovenskej národnej rady... a zabezpečiť účasť slovenských síl pri oslobo­dzovaní ostatného územia Československa.“ Piate ilegálne ústredné vedenie Komunistickej stra­ny Slovenska vytvorené v lete 1943 vytýčilo základné úlohy celonárodného protifašistického povstania. S cieľom pomôcť tomuto boju začala Sovietska armáda Karpatsko-dukelskú operáciu, jednu z najväč­ších a najťažších horských operácií v druhej svetovej vojne. Otvorila sa brána k slobodnému Českosloven­sku a napokon i k víťaznému zavŕšeniu vojny vyvola­nej hitlerovským Nemeckom. Existuje množstvo poučení z tejto etapy vývoja, z tejto časti dejfn. Gene­rálny tajomník ÚV KSČ, prezident ČSSR Gustáv Husák o tom v článku k 40. výročiu SNP, ktorý uverejnila sovietska Pravda, napísal: „Naše národy prešli v zápase za národnú slobodu a štátnu samostatnosť pohnutými skúškami. Zo zrady západných mocností v čase Mníchova, keď jedine Sovietsky zväz sa posta­vil na obranu Československa, z tragických skúse­nosti z nacistickej poroby, vyvodili záver, že jedinou spoľahlivou zahraničnopolitickou zárukou jeho slo­bodného, pokrokového vývoja a štátnej nezávislosti pred hrozbami a nátlakom imperializmu je spojenecký zväzok so Sovietskym zväzom. Uplynulých štyridsať rokov plne dokázalo správnosť a trvalú platnosť tejto historickej pravdy.“ Hlavným odkazom národnooslobodzovacieho boja zostáva dosiaľ zápas za udržanie mieru, za zmarenie agresívnych plánov a zámerov imperializmu. Aj v tomto boji kráčame neochvejne po boku Sovietskeho zväzu ruka v ruke s ďalšími krajinami socialistického spolo­čenstva. Dukelské bojisko zostalo v našich srdciach viac ako iba pamätným miestom. Stalo sa a zostáva jedným z trvalých symbolov bojového priateľstva a spolupráce, je podnetom i záväzkom nepoľaviť v spoločnom úsilí o nastolenie trvalého mieru. • Hrdina socialistickej práce Jaromír Fürst, lámač Rudných bani Příbram, závod Kutná Hora na pracovisku a doma s manželkou Janou. Jeho profil prinášame na tretej strane Snímky Pravda - PAVEL MELUŠ

Next