Nedeľná Pravda, júl-september 1985 (XVIII/27-39)
1985-07-05 / No. 27
ROČNÍK XVIII. 5. VII. 1985 Kčs1,- V ČÍSLE: Pavol Dinka: AJ VÝSKUMNÍKOV UČIA ODVAHE ■ Peter Holka: NAČO JE ČLOVEKU ZRKADLO? ■ Mikuláš Filip: MATERSTVO MÁ BYŤ ŠŤASTÍM ■ Miečislav Soviňski: SPOLOČNÉ VÝSKUMNÉ CENTRUM Prichádzajú dovolenky a mnohí sa rozbehnú šírym svetom. Naša rodina ostáva v posledných rokoch dovolenkovať v Československu. Nie, nie sme žiadni pecúchovia, ba ,,aj by sme na to mali“, tak ako sme mali, kým sme chodievali pravidelne každoročne do zahraničia. Najprv ako bezdetní manželia, neskôr aj s oboma našimi malými deťmi. Bývali sme spokojní, užili sme si slnka, vody, pohody. Zmena nastala pred štyrmi rokmi. Vtedy sme šli k moru autom, pretože sme plánovali na spiatočnej ceste týždennú okružnú cestu po časti Slovenska. Tak sme aj urobili. Navštívili sme Zádieisku dolinu, Zemplínsku šíravu i jaskyňu Domica. A naše deti sa celé začudovane spytovali: ,, Mamička, ocko, prečo sme tu nedovolenkovali? Je tu tak krásne! Nechoďme ešte preč!“ Každý má isto svoje meradlo krásy či atraktívnosti. Pre naše deti (ale aj pre nás s manželom) bolo pred štyrmi rokmi skutočne atraktívnejšie a neznámejšie to, čo sme objavili vlastne až na spiatočnej ceste od atraktívneho mora. No nemyslím si, žé sme takí výnimoční. Veď ktovie, keby taký pokus urobili mnohí ďalší rodičia, či by ich rovnako neprekvapila reakcia ich detí (ale aj ich vlastná) na to, čo sa im väčšmi páči, kde je to pre nich neznámejšie i krajšie? V uplynulých troch rokoch sme na dovolen- Objavy vďaka našim deťom kách spoznali veľa prekrásnych kútov Československa. Objavili sme pôvab Prachovských skál i juhomoravskej Pálavý, opaľovali sme sa pri našich vodných nádržiach, všetkých nás uchvátilo medzi turistami málo známe Slovenské Rudohorie, a, boli sme, pochopiteľne, aj vo Vysokých Tatrách. Postupne sme prestali plánovať výlučne letné dovolenky. Veď deti majú aj zimné prázdniny a aj v tom období nám všetkým padne vhod pobyt v zasneženej prírode. Musínr dodávať, že obe naše deti už slušne behajú na bežkách a my rodičia máme čo robiť, aby sme v hanbe neostali? Poviem vám, pre bežkárov asi niet krajšej zimnej dovolenky, než akú im núkajú Krkonoše s tradične upravenými (a zaplnenými) bežeckými stopami. Netestovala som síce naše deti, ale domnievam sa, že vedia 0 histórii i súčasnosti našej vlasti viac ako väčšina ich rovesníkov. Nie z učebníc, ale z vlastného poznania. Na toto leto sme si naplánovali dovolenku pri Oravskej priehrade. Veríme, že leto bude pekné, teplé a užijeme si kúpania. No 1 pre chvíle chladnej vody máme v okolí alternatívy: prekrásne Roháče, koldokola zachovanú prírodu, ale aj ľudovú architektúru. Po tomto lete budú naše deti vedieť ešte viac o krásach svojej vlasti i o svojich vlastných koreňoch, ktoré do nej budú čoraz hlbšie zapúšťať. ELENA HORNÍKOVA Krompachy Je tu leto. Prišlo nebadane, skôr ako predĺžená jar aj so všetkým, čo s ňou súvisí. Niekoľko týždňov za sebou sme počúvali predpovede meteorológov: oblačno s prehánkami, polooblačno s búrkami, veľká oblačnosť a časom dážď, a tak podobne. Zaznamenali sme v dôsledku viacerých prechodov studeného frontu aj viac nízkych teplôt ako sú mnohoročné priemery. Koncom jari, napríklad, honelníci na donovalskom salaši museli po mrazivej noci rozbíjať ľad, aby sa dostali k vode. Dažde, studené noci, ale aj chladné dni spomalili vegetáciu a najmä poľnohospodárom narobili a aj teraz, keď už máme podľa kalendára začiatok leta, robia dosť starostí. Často len akoby úchytkom kosili trávu, sušili ju a zvážali, podmáčané parcely brzdili aj ďalšie práce spojené s ošetrovaním plodín. Nenadarmo sa hovorí, že poľnohospodári majú ťažké postavenie, náročné na organizátorskú činnosť v každom ročnom období a osobitne v mesiacoch, keď sa rozhoduje o úrode a tým aj o našej výžive. V podstate nemajú takmer nikdy také ideálne podmienky, aby si mohli voľkať. Obrovská prírodná scenéria prináša množstvo nástrah, rozličné, pričasto nevítané prekvapenia vo forme privysokých páľav, keď zahorí obilie, veterných smrští, ľadovcových nádielok, ničivých búrok. Nie- Letné zamýšľanie LADISLAV SKOKŇA kedy tieto božie tresty, ako sa hovorilo v minulosti, triafali a prinášali na mizinu tisíce bohumilých roľníkov a za svoju neochvejnú vieru platili krutú daň tpmu, čo mal byť ich ochrancom. Teraz sa poľnohospodári spoliehajú na vlastné sily. Z výskumných a šľachtiteľských pracovísk čoraz v širšej miere dostávajú také odrody plodín, ktoré zmierňujú aj dosah nepriaznivých okolností. Raz darmo, polia nezakrývajú obrovské strechy a nie je k dispozícii ani mamutie šapitó, ktoré by sa dalo v príhodnej chvíli roztiahnuť nad postihnuté miesta, aby zabránilo škodám. Príroda je a zostane otvorenou scénou. Lenže na nej už nepobehujú nerozhodní štatisti, ale úlohy hrajú umní a cieľ poznajúci aktéri. Presvedčivo o tom hovoria roky budovania socialistického poľnohospodárstva, jeho neustále napredovanie. Aj to patrí k štyridsiatemu výročiu oslobodenia našej vlasti Sovietskou armádou, ktoré si v tomto roku pripomíname, k premenám, ktorými sme prešli a ktoré zmenili od základu náš život. K tomu patrí aj stále vyššia náročnosť na všetkých úsekoch a osobitne vari v poľnohospodárstve, ktoré má zabezpečiť sebestačnosť vo výžive nášho ľudu. Čo nevidieť žatva sa začne. Aká bude, dávajú si otázku nielen poľnohospodári. Nedávno som prešiel krížom-krážom po republike. Videl som nádherné lány síce ešte zelených obilovin, vyjednotené rady cukrovej repy, sýte byle kukurice, kvitnúce zemiačniská. Všade na nich bolo vidieť starostlivú prípravu i opateru. Nad niektorými lánmi nízko prelietavali lietadlá a za nimi zostával závoj hmloviny klesajúcej k zemi. Zápas o úrodu nie je ľahký, potrebuje aj chemickú ochranu proti škodcom a chorobám. Mestský človek, dnes však už aj mnohý obyvateľ vidieka, so samozrejmosťou kupuje bochník chleba a vôbec neuvažuje, čo všetko (Pokračovanie na str. 2) Snímky DUŠAN KOUTNÝ • Československá spartakiáda 1985 - strhujúca prehliadka života, krásy a mladosti (K reportáži na 4. a 5. strane)