Vadászlap, 1932 (6. évfolyam, 1-24. szám)
1932-01-01 / 1. szám
aby sa zverina ľahko k paši dostala. Keď sa zaoberáme intenzívne chovom bažantov, odporúčame sriadif krmné polia prosové. Proso vysejeme v máji, aby na jeseň mali stálu a výbornú pašu. Proso odporúčame hlavne v lesných revíroch. Jednoduché, málo nákladné a účelné kŕmenie zveriny prevádzame tým spôsobom, že postavíme pri brázdach, medziach, húštinách, na pasienkoch kôpky sena alebo ďateliny na krytých miestach. Kôpky dávame na drevený podklad a spravíme na ne strechu z dosák alebo z čečiny, aby od spodku a s vrchu neprenikol dážď. Takýchto umelých základov postavíme niekoľkých — podľa stavu zveriny a rozlohy revíru — ohradíme ich drótom (ale nie ostnatým), ktorý odstránime, keď chceme krmif zverinu. Okrem toho predkladáme tiež na jeseň nasbierané a v suchu uschované žaludy, bukvice a gaštany. Gaštany pre srnčiu zverinu musíme roztĺcť, celé nerada berie. Snopy sena, ďateliny alebo ovosnej slamy umiestnime medzi husté kríky, stromy tak, aby ich zajaci mohli dosiahnuť. S vrchu ich prikryjeme čečinou proti snehu a dážďu. Krmnú repu alebo mrkvu nastrkáme v menšom množstve medzi suché krmivo, aby tak rýchle nevyschlo a nebolo jednotvárné. Kŕmiť zverinu len potravou šťavnatou, repou, mrkvou a pod. nesmieme^ lebo zverina by dostala hnačku. Veľmi účelné je predkladať zajacom cukrovú repu, ktorú veľmi radi berú. V revíroch väčších bývajú sriadené jasle, do ktorých je vložené krmivo. Do korýt sypeme žaludy, gaštany, repu a jadrné krmivá, do jaslí dávame seno, ďatelinu a ovosnú slamu. Krmivo musí byť vždy suché, mokré alebo plesnivé nehodí sa ku kŕmeniu. Najlepšie seno pre zverinu je lúčne. Nevymlátené snopky ovsa zavesujeme zrnom dolu na stromy, kríky zverine na dosah. Základy obnovujeme častejšie, aby zverina nebola nútená brať prípadne skazenú potravu. Pri krmeliskách prirodzených a umelých nesmieme zabudnúť na tekutú vodu alebo prameň. Keď zamrzne, treba ľad prerúbať. V dobe veľkých mrazov trpí zverina smädom, ktorý sa braním a lízaním snehu len zväčšuje. Turista alebo lyžiar iste pozoroval, že v zime je pocit smädu nepríjemnejší, jako v lete a požívanie snehu ho ešte stupňuje. V zime 1929/30 zahynula veľká časť zveriny nedostatkom vody. Zverine čiernej zasypujeme kukuricu, zemiaky a gaštany v húštinách. Krmivo môžeme sypať aj na zem po odmetaní snehu. Zverina potrebuje trieskoviny, preto olupáva stromy. Pre túto príčinu kácame pri pochôdzkach v revíri v zime mladé konáry mäkkých drevín, ako rokyty, osyky, krušiny. Zverina rada berie ich kôru a mladé konáriky. Zverina paprčkovitá potrebuje okrem spomenutých krmív aj sôľ, či v lete či v zime. Preto nesmieme zabúdať zakládať soliská. Najjednoduchšie solisko je položiť kus dobytčej soli do vytesaného parezu, parez musí byť dosť nízky, aby aj malé srnčatá mohly k soli. Kde je pôda veľmi chudobná na vápno, robíme soliská takzvané nabíjané. Čistý drevený rámik v rozmere asi 7a m2 a 20 cm výške položíme do zeme blízko ochozu zveriny tak, aby vrchný okraj bol rovný so zemou. Do rámika nasypeme dobre presiatu hlinu bez kamienkov a piesku a smiešame ju s roztlčenou soľou (1:2 alebo 1:3). Do miešaniny pridáme dve hŕstky fosforanu vápenatého. Po dôkladnom premiešaní natlčeme masu do rámiku. Keď sa postaráme na zimu o dostatočné množstvo soli a trieslovín, o mnoho snadnejšie znáša zverina prechodnú dobu zo zimy do jara, nepodľahne tak rýchle chorobám a nasadzuje silnejšie parôžky. Nemusím zvlášť zdôrazňovať, že najhlavnejšie tri veci: krmivo, soľ a voda majú byť blízko od seba. Zverina v zime šetrí pohybom, výjmuc prípad, keď je k tomu donútená pre nedostatok paše. Okrem toho zamrznutý sneh často zraní behy zveriny a preto nerada sa pohybuje zbytočne. Pre zajacov sejeme na poliach janovec. Janovec je rastlina asi 1 m vysoká s malými strukami a nenáročná na pôdu. Sejeme ho vedľa ciest na medziach, na okraj priekop a jarkov. Na jar pri pochôdzkach po reviri vyzbrojíme sa okovanou palicou. Pomocou tejto vysejeme pohodlne potrebný počet janovca. Semiačko janovca dobre schádza a máme zajacov na zimu zaopatrených bez zvláštnej námahy a väčších výloh. Na koniec o kŕmení jarabie a bažantov. Pre zverinu pernatú sriadime zásypy. Jednoduché, praktické a nenápadné zásypy urobíme takto: Zatlčeme do zeme v podobe štvorhranu 2X2 m kolíky, aby vyčnievaly 25 — 30 cm zo zeme. Na kolíky pribijeme latky alebo palice, čím utvoríme rámec. Na tento položíme opäť latky alebo týče a prikryjeme žitnou slamou alebo s kukuričnými steblami. Takto sriadené krmelisko musíme zamaskovať tým, že nahádžeme na slamu zeme. Týmto chránime krmelisko aj proti vetrom. Stranu, chránenú od vetrov a fujavíc necháme otvorenú, ostatné zakryjeme proti snehu. Na bočných stranách ponecháme niekoľko núdzových otvorov, aby zverina mohla vyjsť, keď vyruší hostinu lasica alebo tchor. Zasypujeme skoro ráno denne najmenej aspoň 2 — 3 razy týždenne. Zásyp čistíme od snehu denne. Pre bažantov hodí sa pšenica, drobná kukurica alebo proso, pre jarabice stačí zadina obilia a semiačko ďateliny, viky. Jarabica je veľmi skromná zverina, je spokojná so semenom plevelov a travín. Zem častejšie posypeme suchým pieskom, lebo pernatá zverina kurovitá rada sa popolí. Krmivo dávame do pliev a úhrab- É kov, aby mohly v nich pohrabávať. Hlavička kapusty, ' * kŕmnej repy alebo zemiaky konajú dobrú službu, keď je prístup k zelenej paši znemožnený. Neďaleko zásypu zavesíme na strom alebo týč strelenú vranu alebo straku, aby títo lakomci nešarapatili v krmelisku. Proti lasici, tchorom bránime zverinu pascami pri núdzových otvoroch. Železá nesmieme používať, lebo by sme v nich našli našich chránencov. K zásypom a krmeliskám choďme opatrne bez psa. Odpadky po sebe nenechávame. Pri zásypoch a krmeliskách nestrieľame zverinu Pozor na škodnú, dvoj- a štvornohú. Štvornohú odstránime olovom a pascami, proti dvojnohej osvedčil sa výborný prostriedok, napálený dubový popol, husto nasypaný na západnú časť tela!