Nové Slovo, červenec-prosinec 1968 (X/7-30)
1968-09-12 / No. 15
NOVÍ SLOVO KULTÚRU A HOSPODÁRSTVO TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, ROČNÍK X. Cena Kčs 1,20 12. septembra 1968 Y iesť myslením Nectí sa augustové udalosti budú hodnotiť akokolvek, Jedno je dnes isté — nie sú nijakým vyústením logickej historickej zákonnosti, sú vážnym vychýlením z tendencie vývoja. Logika vývinu kladie aj dnes principiálnu otázku. Uskutočníme ideály socializmu, ktorými sme hlboko zaujali všetky triedy a vrstvy našej spoločnosti a ktoré zaujali aj marxleninsky mysliaci svet? „Máte jedinečnú historickú šancu“ — povedal mi vynikajúci človek-komunista, juhoslovanský ekonóm, sociológ, ba snáď aj filozof v jednej osobe — Kosťa Mihajlovič — ešte v apríli. Priam v hĺbke duše — ako je toho schopný snáď iba Srb — ho zaujal mysliteľský a humanitný tón našej verzie sľubne sa rozvíjajúceho demokratického socializmu. „Ale nezabudnite — zo šance treba dať góľ'U — dödal. „A preboha, nedopusťte sa tých chýb, ktorých sme sa dopustili my, najmä v dekoncentrácii ekonomiky“. Reprodukovanie našej diskusie, ktorá sa pretiahla do noci, by zabralo veľa miesta. O to teraz nejde. A keď sme dokončievali práce na návrhu princípov federatívneho usporiadania, položil mi iný môj dobrý priateľ, český ekonóm Anton Červinka, otázku: „Budete mať dosť ľudí pre federálne orgány, pre národné orgány i pre zahraničné služby?“ Každý vie, že tu nie je reč iba čo do počtu, že zmysel otázky je v úrovni. V prehľade a rozhľade po svete, v hlbokom poznaní našej socialistickej slovenskej i českej ekonomiky, vedy, kultúry, techniky, skrátka v poznaní otázok spoločenského vývinu, a to duchom i spôsobom primeraným dobe. Odpovedať možno položením inej JÄN FERIANC otázky: dáme možnosť, aby myšlienky realizovali tí, ktorí boli schopní ich vysloviť? Práve na túto otázku chcel odpovedať za mimoriadnej situácie mimoriadny zjazd slovenských komunistov a zakrátko odpovie aj celoštátny. Aby sa potom na túto otázku odpovedalo na všetkých úrovniach, ustavične, periodicky i neperiodicky v procese selekcie ľudí do vedenia, a to všade: v strane, v štáte, v hospodárstve, vo vede, v školstve i kultúre, a to i pred tvárou í so súhlasom národov. Doba je však vážna, a preiu na čelo sa dostane len ten, kto je vstave vynakladať svoje tvorivé sily i odvahu na to, aby sme boli svedkami počinov príčinlivých ľudí. Ale vráťme sa k našej hlavnej otázke. Odpoveď nie je v slovách áno, nie, možno a tak podobne. Lebo tu máme do činenia s hlbokým historickým protirečením. Doba žiada mnoho a všade múdrych ľudí — a nás dnes ešte ťaží 1000 + 50 rokov a naviac ešte ťaživá situácia od 21. augusta. Najprv stáročia úplnej národnej poroby a potom nedostatok vlastného národného vývinu, vlastnej štátnosti, nedostatok historicky vypestovanej zodpovednosti za rozhodovanie veľkých i menších perspektívnych i bežných otázok politického, hospodárskeho, kultúrneho, skrátka spoločenského vývinu. Kto na vlastnej koži nezažil pocit zodpovednosti za rozhodovanie otázok spoločenského vývinu, nemožno mu to nijako vysvetliť, nijako ho naučiť, lebo takej školy jednoducho niet. Predsa však nie sme pesimistami. 15 Sú aj národy, ktoré majú tisícročnú štátnosť a predsa ich osud dejín nepostavil pred také otázky, ktoré nám prichodí riešiť dnes, resp., ktoré si prudký spoločenský vývin žiadal zodpovedať už včera. Zvládneme túto rýchlosť? Na mnohých úsekoch nás vývin zaskakuje. To je snáď najmarkantnejšie na hospodárskom poli. “ Doposiaľ sme nestihli rozvinúť projekt novej hospodárskej politiky a model socialistického systému národného hospodárstva, zodpovedajúci demokracii hospodárskeho života. Nestihli sme urobiť ani předstupeň tohoto — serióznu analýzu minulosti. Mnohé fakty zostávajú nevysvetlené; ba mnoho faktov je dosial aj neznámych. Nemáme ešte pohromade všetky údaje o najvážnejších otázkach hospodárskeho života. S púhym skúsenostným poznaním, s rutinou, politickou silou, či odvahou si dnes nič nepočneme ani pri projekte novej politiky, ani pri modeli socializmu, ani pri analýze minulosti. Naše vedúce slovenské stranícke orgány a napospol aj všetky útvary národnej rady zaujímali donedávna v týchto troch, priam osudových otázkach, bezosporu prvoradej naliehavosti v pojanuárovom vývoji, tak povediac vyčkávacie stanovisko. Je síce pravda, že mnoho tvorivých i politických síl si vyžiadalo riešenie historickej otázky — federatívne usporiadanie spoločenského života. To však neospravedlňuje, iba podčiarkuje naliehavosť riešenia všetkých troch otázok. Situácia dnes', aj keď je ťaživá, je však predsa iná ako v minulých dobách smutne známych reorganizácií štátneho, najmä hospodárskeho aparátu. Tieto otázky môže a aj musí dnes prebojovať nové, demokraticky zvolené vedenie strany. Nezaťažené hriechmi minulosti. Noví ľudia, demokraticky zvolení a nie jednoducho dosadení. To je jeden dôvod k optimizmu pri odpovedi na po3 loženú základnú otázku. Druhý a snáď aj závažnejší dôvod prečo nestrácame optimizmus, prečo nemôžeme klesať na duchu, je tento. Slovenská spoločnosť v pQlitickodemokratickom a národnom vývine (Pokračovanie na 3. str.) DNES V ČÍSLE Samo FALŤAN: Premena nášho sebavedomia Jozef DUNAJOVEC: Aj chlieb je zbraň Stanislav ŠMATLÁK: O dvoch podobách veľkosti človeka ANDREJ PLÁVKA Dumka bratislavská Chodím denne po starobylej Michalskej ulici do práce, hneď vedľa domu, v ktorom kedysi fyzik Segner konštruoval svoje koleso. Len o kúsok ďalej rozšafný kráľ Matej založil Academiu Istropolitanu a potom neskôr tu kdesi zahrmeli kopytá, ktoré niesli cára Petra Veľkého, aby ich po case vystriedali Mozartove prsty, dotýkajúce sa klávesov, ako sa dotýkajú kvapky rosy ruže stolistej. Z barokových okien rozvoniavali menuety, ale tam vyššie, na múry hradu, z viniča vyrastené, sadal dym storočí, vstrebávajúci sa do parúk a do brád, čierny a zlovestný. A v sneme na Michalskej ústami Ľudovíta mečom žaloby roztĺnal poddaný prvé obruče svojho zotročenia. Chodím denne popri tomto sneme, ako chodia tisíce ľudí ža nákupom najnovšej módy a do vinární zažihať prskavky veselosti pod klenby pivníc, kde sa ešte môžu dotknúť studeného živého tela starého veku. Ale tam hore na múroch hradu, z viniča vyrastených, červenejú sa už prilby veku nového, keď oprášená naša hrdosť dvíha sa z korienkov dejíri, ktoré nestrovil čas ani falošní vykladači. Rytierskou sálou cvendží Duma bratislavská hrdého Janka Kráľa i pieseň prorocká kráľa Svätopluka Na cimburí zatrúbili noví surmiti a pravnuci poddaných otvárajú kalichy svojich sŕdc ako kvety broskýň na stráni za můrami hradu. Korienky dejín mocnejú a naša hrdosť dozrieva v plody šťavnaté na sind i daždi nášho leta, pripravujúceho prvé dožinky. A prvú, mútnu radosť nášho vína nového veku 'stáčame pod klenby storočí, aby dozrela v múdrosť jagavú pre svojich potomkov, aby už aspoň oni boli raz veselí i múdri. Skúška vzťahov medzi národmi Začiatkom tohto roku sme nastolili na riešenie celý rad základných otázok v našom štáte. Otázok, dotýkajúcich sa všetkých vrstiev nášho obyvateľstva, všetkých tried, našich národov, aj národných menšín. Tieto problémy sú zakotvené v Akčnom programe KSČS a chceme ich postupne jeden za druhým riešiť. Problémy ekonomické, demokratizáciu celej naše] spoločnosti, otázky kultúrne, politické a sociálne, aj otázky spolužitia, vzťahy medzi cechmi a Slovákmi a národnosťami v republike. Naša cesta od januára je poznačená veľkým úsilím o slobodnejší, voľnejší, demokratickejší život našich občanov, je svetlou etapou v úsilí komunistickej strany a všetkých ostatných progresívnych ľudí — zbaviť sa strnulosti, prehmatov a bezprávností z päťdesiatych rokov, z rokov kultu, z rokov nezákonnosti. Pravda, obdobie od januára malo aj svoje nedostatky, výstrelky, slabosti a chyby. V hľadaní riešenia problémov prišli udalosti v auguste, prišiel vstup armád piatich štátov Varšav- GUSTÁV HUSÁK skej zmluvy na naše územie. Vedenie našej strany, vedenie nášho štátu z iniciatívy prezidenta republiky, súdruha Ludvíka Svobodu, hľadali východisko z tejto ťažkej situácie. Východisko našli v rokovaniach v Moskve v dohode s predstaviteľmi sovietskeho štátu a sovietskej strany o politickom riešení tejto situácie. Musím pri tejto príležitosti zdôrazniť, že všetko obyvateľstvo našej republiky, Česi a Slováci, ako aj maďarské obyvateľstvo, sa v ťažkých augustových dňoch zachovalo nielen lojálne, čestne k tomuto štátu, politickému vedeniu, ale v pravom slova zmysle vlastenecky. Naši maďarskí spoluobčania sa v kritických a krízových dňoch augusta napriek nôznym predchádzajúcim rozporom, sporom alebo často aj obojstranným nacionálnym vášňam zachovali statočne a pomáhali dosiahnuť politickú jednotu, ktorá podporovala vedenie štátu, na čele so súdruhmi Svo-bodom, Cerníkom, vedenie strany ha čele so súdruhom Dubčekom a ostatnými. Je to aj pre nás veľmi dôležitý záväzok, aby sme k maďarským občanom pristupovali s oveľa väčšou serióznosťou, aby sme oveľa rýchlejšie riešili problémy národnostnej politiky. Chceme Akčný program Komunistickej strany Československa i KSS postupne uvádzať v celej šírke do života. Do toho patrí aj riešenie národnostnej otázky. Ústredný výbor KSS sa minulý týždeň zaoberal touto problematikou, schválil politické zásady pre federalizačný zákon, pre prestavbu nášho štátu na federatívnom principe. Súčasne s tým schválil aj stanovisko, že sa má k 28. októbru prijať tiež ústavný zákon o postavení národných menšín. Ústavný zákon vyjadrí v hlavných otázkach rovnoprávne postavenie národných menšín v Československu a potom osobjtný zákon Slovenskej národnej rady (v českých krajinách zákon ČNR) konkrétne upraví postavenie národných menšín a zabezpečenie ich práv. Je potrebné tieto veci riešiť, aby sme odstránili staré spory medzi naším obyvateľstvom. Najmä posledných osem mesiacov vnieslo do nášho verejného života mnoho vášní tak zo slovenskej strany, ako aj zo strany maďarského obyvateľstva, je to celkom prirodzené — kde nie sú problémy doriešené, tam — keď sa otvorí taký ventil, ako v januári u nás — o takýchto veciach sa diskutuje, či už pokojne alebo aj vášnivo a búrlivo. Potvrdzuje to, že treba hľadať rozumné demokratické východisko. Naše obyvateľstvo žije vedľa seba dlhý čas, dákych tisíc rokov a naši roľníci, robotnici sa za tie stáročia spolu stretávali, žili, zdieľali rovnaký osud, rovnako na nich doliehali ťažkosti aj bolesti. Keby sme začali, ako to aj naša tlač z jednej aj z druhej strany začala robiť, riešiť všetky staré historické spory a začali kdesi pri Arpádovi a Svätoplukovi, myslím si, že kým by sme sa dostali ku Kádárovi a Dubčekovi, musel! by konkrétne problémy nášho spolužitia riešiť už leii naši vnuci. Bude lepšie, keď sa aj v našich novinách bude hľadať skôr pozitívne riešenie ako rekriminácia, sťažnosti na staré roky) Historické udalosti sa dajú vykladať všelijako. Spomeniem jednu, lebo v radoch maďarského obyvateľstva bola veľmi živá: riešenie problémov maďarskej menšiny po roku 1945. Na Slovensku, v ilegálnej práci KSS alebo za Slovenského národného povstania nikto nestaval požiadavku odsunu maďarských spoluobčanov, ani nijakých diskriminácií. Veľká svetová politika alebo európska politika sa však vyvinula koncom vojny tak, že sa začali posunovať hranice, že sa hovorilo o odchode obyvateľstva, predovšetkým nemeckého, z najrôznejších štátov a v zahraničí vyvstala aj otázka riešenia vzťahov medzi Československom a Maďarskom, výmenou obyvateľstva alebo jednostranným odsunom. Bola to vtedy oficiálna politika celej Komunistickej strany Československa, Komunistickej strany Slovenska aj vlády. Možno ju dnes kritizovať, lebo nekritizovať, to je druhá záležitosť. Isteže sa spôsobili po roku 1945 maďarskému obyvateľstvu aj mnohé krivdy, to treba pri(Pokračovanie na 2. str.)