Nové Slovo, červenec-prosinec 1968 (X/7-30)

1968-09-12 / No. 15

NOVÍ SLOVO KULTÚRU A HOSPODÁRSTVO TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, ROČNÍK X. Cena Kčs 1,20 12. septembra 1968 Y iesť myslením Nectí sa augustové udalosti budú hodnotiť akokolvek, Jedno je dnes isté — nie sú nijakým vyústením lo­gickej historickej zákonnosti, sú váž­nym vychýlením z tendencie vývoja. Logika vývinu kladie aj dnes prin­cipiálnu otázku. Uskutočníme ideály socializmu, ktorými sme hlboko za­ujali všetky triedy a vrstvy našej spoločnosti a ktoré zaujali aj marx­­leninsky mysliaci svet? „Máte jedinečnú historickú šan­cu“ — povedal mi vynikajúci člo­­vek-komunista, juhoslovanský eko­nóm, sociológ, ba snáď aj filozof v jednej osobe — Kosťa Mihajlo­­vič — ešte v apríli. Priam v hĺbke duše — ako je toho schopný snáď iba Srb — ho zaujal mysliteľský a humanitný tón našej verzie sľub­ne sa rozvíjajúceho demokratického socializmu. „Ale nezabudnite — zo šance treba dať góľ'U — dödal. „A preboha, nedopusťte sa tých chýb, ktorých sme sa dopustili my, najmä v dekoncentrácii ekonomiky“. Reprodukovanie našej diskusie, kto­rá sa pretiahla do noci, by zabralo veľa miesta. O to teraz nejde. A keď sme dokončievali práce na návrhu princípov federatívneho us­poriadania, položil mi iný môj dobrý priateľ, český ekonóm Anton Červin­ka, otázku: „Budete mať dosť ľudí pre federálne orgány, pre národné orgány i pre zahraničné služby?“ Každý vie, že tu nie je reč iba čo do počtu, že zmysel otázky je v úrovni. V prehľade a rozhľade po svete, v hlbokom poznaní našej socialistickej slovenskej i českej ekonomiky, vedy, kultúry, techniky, skrátka v poznaní otázok spoločen­ského vývinu, a to duchom i spô­sobom primeraným dobe. Odpovedať možno položením inej JÄN FERIANC otázky: dáme možnosť, aby myšlien­ky realizovali tí, ktorí boli schopní ich vysloviť? Práve na túto otázku chcel odpovedať za mimoriadnej situácie mimoriadny zjazd sloven­ských komunistov a zakrátko odpo­vie aj celoštátny. Aby sa potom na túto otázku odpovedalo na všet­kých úrovniach, ustavične, periodic­ky i neperiodicky v procese selekcie ľudí do vedenia, a to všade: v stra­ne, v štáte, v hospodárstve, vo vede, v školstve i kultúre, a to i pred tvárou í so súhlasom národov. Doba je však vážna, a preiu na čelo sa dostane len ten, kto je vstave vy­nakladať svoje tvorivé sily i odvahu na to, aby sme boli svedkami po­činov príčinlivých ľudí. Ale vráťme sa k našej hlavnej otázke. Odpoveď nie je v slovách áno, nie, možno a tak podobne. Le­bo tu máme do činenia s hlbokým historickým protirečením. Doba žia­da mnoho a všade múdrych ľudí — a nás dnes ešte ťaží 1000 + 50 rokov a naviac ešte ťaživá situácia od 21. augusta. Najprv stáročia úplnej ná­rodnej poroby a potom nedostatok vlastného národného vývinu, vlast­nej štátnosti, nedostatok historicky vypestovanej zodpovednosti za roz­hodovanie veľkých i menších per­spektívnych i bežných otázok poli­tického, hospodárskeho, kultúrneho, skrátka spoločenského vývinu. Kto na vlastnej koži nezažil pocit zodpovednosti za rozhodovanie otá­zok spoločenského vývinu, nemožno mu to nijako vysvetliť, nijako ho naučiť, lebo takej školy jednoducho niet. Predsa však nie sme pesimistami. 15 Sú aj národy, ktoré majú tisícročnú štátnosť a predsa ich osud dejín nepostavil pred také otázky, ktoré nám prichodí riešiť dnes, resp., kto­ré si prudký spoločenský vývin žia­dal zodpovedať už včera. Zvládne­me túto rýchlosť? Na mnohých úsekoch nás vývin zaskakuje. To je snáď najmarkant­nejšie na hospodárskom poli. “ Doposiaľ sme nestihli rozvinúť projekt novej hospodárskej politiky a model socialistického systému ná­rodného hospodárstva, zodpovedajú­ci demokracii hospodárskeho života. Nestihli sme urobiť ani předstupeň tohoto — serióznu analýzu minulos­ti. Mnohé fakty zostávajú nevysvet­lené; ba mnoho faktov je dosial aj neznámych. Nemáme ešte pohroma­de všetky údaje o najvážnejších otázkach hospodárskeho života. S púhym skúsenostným poznaním, s rutinou, politickou silou, či odva­hou si dnes nič nepočneme ani pri projekte novej politiky, ani pri modeli socializmu, ani pri analýze minulos­ti. Naše vedúce slovenské stranícke orgány a napospol aj všetky útvary národnej rady zaujímali donedávna v týchto troch, priam osudových otázkach, bezosporu prvoradej na­liehavosti v pojanuárovom vývoji, tak povediac vyčkávacie stanovisko. Je síce pravda, že mnoho tvori­vých i politických síl si vyžiadalo riešenie historickej otázky — fede­ratívne usporiadanie spoločenského života. To však neospravedlňuje, iba podčiarkuje naliehavosť riešenia všetkých troch otázok. Situácia dnes', aj keď je ťaživá, je však predsa iná ako v minulých dobách smutne známych reorganizá­cií štátneho, najmä hospodárskeho aparátu. Tieto otázky môže a aj mu­sí dnes prebojovať nové, demokratic­ky zvolené vedenie strany. Nezaťa­žené hriechmi minulosti. Noví ľu­dia, demokraticky zvolení a nie jed­noducho dosadení. To je jeden dô­vod k optimizmu pri odpovedi na po3 loženú základnú otázku. Druhý a snáď aj závažnejší dô­vod prečo nestrácame optimizmus, prečo nemôžeme klesať na duchu, je tento. Slovenská spoločnosť v pQliticko­­demokratickom a národnom vývine (Pokračovanie na 3. str.) DNES V ČÍSLE Samo FALŤAN: Premena nášho se­bavedomia Jozef DUNAJOVEC: Aj chlieb je zbraň Stanislav ŠMATLÁK: O dvoch po­dobách veľ­kosti človeka ANDREJ PLÁVKA Dumka bratislavská Chodím denne po starobylej Michalskej ulici do práce, hneď vedľa domu, v ktorom kedysi fyzik Segner konštruoval svoje koleso. Len o kúsok ďalej rozšafný kráľ Matej založil Academiu Istropolitanu a potom neskôr tu kdesi zahrmeli kopytá, ktoré niesli cára Petra Veľkého, aby ich po case vystriedali Mozartove prsty, dotýkajúce sa klávesov, ako sa dotýkajú kvapky rosy ruže stolistej. Z barokových okien rozvoniavali menuety, ale tam vyššie, na múry hradu, z viniča vyrastené, sadal dym storočí, vstrebávajúci sa do parúk a do brád, čierny a zlovestný. A v sneme na Michalskej ústami Ľudovíta mečom žaloby roztĺnal poddaný prvé obruče svojho zotročenia. Chodím denne popri tomto sneme, ako chodia tisíce ľudí ža nákupom najnovšej módy a do vinární zažihať prskavky veselosti pod klenby pivníc, kde sa ešte môžu dotknúť studeného živého tela starého veku. Ale tam hore na múroch hradu, z viniča vyrastených, červenejú sa už prilby veku nového, keď oprášená naša hrdosť dvíha sa z korienkov dejíri, ktoré nestrovil čas ani falošní vykladači. Rytierskou sálou cvendží Duma bratislavská hrdého Janka Kráľa i pieseň prorocká kráľa Svätopluka Na cimburí zatrúbili noví surmiti a pravnuci poddaných otvárajú kalichy svojich sŕdc ako kvety broskýň na stráni za můrami hradu. Korienky dejín mocnejú a naša hrdosť dozrieva v plody šťavnaté na sind i daždi nášho leta, pripravujúceho prvé dožinky. A prvú, mútnu radosť nášho vína nového veku 'stáčame pod klenby storočí, aby dozrela v múdrosť jagavú pre svojich potomkov, aby už aspoň oni boli raz veselí i múdri. Skúška vzťahov medzi národmi Začiatkom tohto roku sme nastoli­li na riešenie celý rad základných otázok v našom štáte. Otázok, do­týkajúcich sa všetkých vrstiev nášho obyvateľstva, všetkých tried, našich národov, aj národných menšín. Tieto problémy sú zakotvené v Akčnom programe KSČS a chceme ich po­stupne jeden za druhým riešiť. Prob­lémy ekonomické, demokratizáciu celej naše] spoločnosti, otázky kul­túrne, politické a sociálne, aj otáz­ky spolužitia, vzťahy medzi cechmi a Slovákmi a národnosťami v re­publike. Naša cesta od januára je poznačená veľkým úsilím o slobod­nejší, voľnejší, demokratickejší život našich občanov, je svetlou etapou v úsilí komunistickej strany a všet­kých ostatných progresívnych ľu­dí — zbaviť sa strnulosti, prehmatov a bezprávností z päťdesiatych rokov, z rokov kultu, z rokov nezákonnosti. Pravda, obdobie od januára malo aj svoje nedostatky, výstrelky, slabosti a chyby. V hľadaní riešenia problé­mov prišli udalosti v auguste, prišiel vstup armád piatich štátov Varšav- GUSTÁV HUSÁK skej zmluvy na naše územie. Vede­nie našej strany, vedenie nášho štá­tu z iniciatívy prezidenta republiky, súdruha Ludvíka Svobodu, hľadali východisko z tejto ťažkej situácie. Východisko našli v rokovaniach v Moskve v dohode s predstaviteľ­mi sovietskeho štátu a sovietskej strany o politickom riešení tejto situácie. Musím pri tejto príležitosti zdôrazniť, že všetko obyvateľstvo na­šej republiky, Česi a Slováci, ako aj maďarské obyvateľstvo, sa v ťažkých augustových dňoch zachovalo nielen lojálne, čestne k tomuto štátu, poli­tickému vedeniu, ale v pravom slova zmysle vlastenecky. Naši maďarskí spoluobčania sa v kritických a krí­zových dňoch augusta napriek nôz­­nym predchádzajúcim rozporom, spo­rom alebo často aj obojstranným nacionálnym vášňam zachovali sta­točne a pomáhali dosiahnuť politic­kú jednotu, ktorá podporovala vede­nie štátu, na čele so súdruhmi Svo-bodom, Cerníkom, vedenie strany ha čele so súdruhom Dubčekom a ostat­nými. Je to aj pre nás veľmi dôle­žitý záväzok, aby sme k maďarským občanom pristupovali s oveľa väč­šou serióznosťou, aby sme oveľa rýchlejšie riešili problémy národ­nostnej politiky. Chceme Akčný program Komunis­tickej strany Československa i KSS postupne uvádzať v celej šírke do života. Do toho patrí aj riešenie národnostnej otázky. Ústredný výbor KSS sa minulý týždeň zaoberal touto problematikou, schválil politické zá­sady pre federalizačný zákon, pre prestavbu nášho štátu na federatív­nom principe. Súčasne s tým schvá­lil aj stanovisko, že sa má k 28. ok­tóbru prijať tiež ústavný zákon o postavení národných menšín. Ústavný zákon vyjadrí v hlavných otázkach rovnoprávne postavenie ná­rodných menšín v Československu a potom osobjtný zákon Slovenskej národnej rady (v českých krajinách zákon ČNR) konkrétne upraví posta­venie národných menšín a zabezpe­čenie ich práv. Je potrebné tieto ve­ci riešiť, aby sme odstránili staré spory medzi naším obyvateľstvom. Najmä posledných osem mesiacov vnieslo do nášho verejného života mnoho vášní tak zo slovenskej stra­ny, ako aj zo strany maďarského obyvateľstva, je to celkom prirodze­né — kde nie sú problémy dorie­šené, tam — keď sa otvorí taký ventil, ako v januári u nás — o ta­kýchto veciach sa diskutuje, či už pokojne alebo aj vášnivo a búrlivo. Potvrdzuje to, že treba hľadať ro­zumné demokratické východisko. Naše obyvateľstvo žije vedľa seba dlhý čas, dákych tisíc rokov a naši roľníci, robotnici sa za tie stáročia spolu stretávali, žili, zdieľali rovna­ký osud, rovnako na nich doliehali ťažkosti aj bolesti. Keby sme začali, ako to aj naša tlač z jednej aj z dru­hej strany začala robiť, riešiť všetky staré historické spory a začali kdesi pri Arpádovi a Svätoplukovi, myslím si, že kým by sme sa dostali ku Ká­­dárovi a Dubčekovi, musel! by kon­krétne problémy nášho spolužitia riešiť už leii naši vnuci. Bude lepšie, keď sa aj v našich novinách bude hľadať skôr pozitívne riešenie ako rekriminácia, sťažnosti na staré ro­ky) Historické udalosti sa dajú vy­kladať všelijako. Spomeniem jednu, lebo v radoch maďarského obyvateľ­stva bola veľmi živá: riešenie prob­lémov maďarskej menšiny po roku 1945. Na Slovensku, v ilegálnej prá­ci KSS alebo za Slovenského národ­ného povstania nikto nestaval požia­davku odsunu maďarských spoluob­čanov, ani nijakých diskriminácií. Veľká svetová politika alebo európ­ska politika sa však vyvinula kon­com vojny tak, že sa začali posuno­vať hranice, že sa hovorilo o odcho­de obyvateľstva, predovšetkým ne­meckého, z najrôznejších štátov a v zahraničí vyvstala aj otázka rie­šenia vzťahov medzi Českosloven­skom a Maďarskom, výmenou obyva­teľstva alebo jednostranným odsu­nom. Bola to vtedy oficiálna politika celej Komunistickej strany Česko­slovenska, Komunistickej strany Slo­venska aj vlády. Možno ju dnes kri­tizovať, lebo nekritizovať, to je druhá záležitosť. Isteže sa spôsobili po roku 1945 maďarskému obyvateľ­stvu aj mnohé krivdy, to treba pri­­(Pokračovanie na 2. str.)

Next