Nové Slovo, leden-červen 1971 (XIII/2-25)
1971-04-22 / No. 16
Političnosť a odbornost vedúcich pracovníkov VLADIMIR TRVALA Každého .pracovníka, najmä vedúceho, straníckosť zaväzuje, aby pozorne vypočul každú pripomienku, aby odhadoval a odstraňoval chyby, aby bol schopný analyzovať vlastné chyby. Kde sa rozvíja vnútrostranícka demokracia, kritika a sebakritika, kde sa kontrola a kritika nehamujú z obáv o autoritu pracovníkov, kde sú komunisti vychovávaní k nezmieriteľnosti s nedostatkami nemôže sa dariť nestraníckemu konaniu. Prehliadanie a ospravedlňovanie nedostatkov nemôže byť komunistickou metódou. Nevyhnutnou črtou straníckostí Je boj za pokrok, schopnosť, bez ohladu na osobné záujmy, podporovať všetko nové, progresívne, ala aj nutnosť správnym spôsobom riešiť objektívne vznikajúce rozpory. Každá kritika nedostatkov pracovníka, Jeho subjektivizmu, egoizmu a pod. musí viesť k tomu, aby si kritizovaný uvedomil spoločenské ciele, a] ked kritika spočiatku zabolí. Straníckosť v prístupe k ludom musí smerovať k vytvoreniu súdružského prostredia a dôvery na základe principiálnosti. V poslednom čase sa používa pojem „citlivosť" k ludom. Domnievam sa, že Je nepresný, že vyjadruje nanajvýš jeden z aspektov. Nám však ide o straníckosť obsahujúcu vedeckosť, schopnosť organizačne sa podriadiť, vysokú ideologickú pripravenosť a komunistický vzťah k ludom, ktorého základom je principiálnosť. Ten, kto chce úspešne stranícky pristúpiť k druhému človeku, musí sám byť stelesnením straníckosti. Kto chce odstraňovať subjektivizmus, egoizmus atd., musí sám byť nositeľom kolektivizmu, t. J. chápať spoločenské záujmy, presadzovať ich a nenadradovat nad ne záujmy osobné. Nie Je možné vodu kázať, a víno piť. Sotva môže žiak, ktorý sa učí na „pätorky“, kritizovať toho, kto sa učí na „dvojky“, že sa zle učí a byt mu príkladom. Z toho, čo sme uviedli v predchádzajúcom, vyplýva, že politické kritérium zahŕňa okrem iného aj všetky ideologické, psychologické, svetonázorové a morálne vlastnosti, ktoré má robotnícka trieda. Preto aj straníckosť nutne obsahuje tieto vlastnosti. V kádrovej práci a v práci s Iudmí vôbec nadobúdajú čoraz väčší význam psychologické aspekty a znalosť základov psychológie, najmä psychológie osobnosti. Psychológia bola tradičným buržoáznym východiskom do subjektu, únikovou bránou od objektívnej reality do mystiky, k freudovskému a inému psychologizmu, špekulácii a Idealizmu. Stála príkro proti vedeckému svetovému názoru, proti marxisticko-leninskej filozofii. Tieto buržoázne psychologické momenty, vyúsťujúce do individualizmu, sa pravičiari usilovali vniesť aj do našej kultúry, umenia, ideológie. Príklady netreba dokladať. Inú funkciu má psychológia vychádzajúca z materializmu a marxizmuleninizmu. V socialistickej spoločnosti rastú v súvislosti s technickým pokrokom aj odborné nároky na kvalifikáciu pracovníkov, nároky na kultúrnosť práce aj pracovného prostredia, rozširuje sa účasť pracujúcich na riadení a správe cele) spoločnosti. Spolu s tým rastú nároky na politickú a morálnu vyspelosť pracujúcich. Bez základných poznatkov psychológie sa nezaobíde riadiaca činnosť, no najmä nie kádrová práca. Nezaobíde sa bez nich ani Jeden pracovník, ktorý chce pôsobiť na ľudí, viesť ich, vychovávať, hodnotiť, vzdelávať ich a vyučovať, ktorý chce ľudom rozumieť, podnecovať ich aktivitu, rozvíjať tvorivé schopnosti a morálno-politické vlastnosti. Psychológia skúma duševný život človeka, zaoberá sa vzťahmi medzí prostredím a psychikou, skúma vplyvy, ktoré spoluvytvárajú osobnosť človeka, pomáha hodnotiť Jeho prácu, schopnosti, povahové vlastnosti, zaujíma sa o Jeho potreby, záujmy, motiváciu činnosti. Podstatnou úlohou psychológie je poznávať ľudí, najmä ich duševné procesy, vlastnosti, schopnosti. V súvislosti s riadiacou činnosťou vystupuje do popredia najmä psychológia práce, inžinierska psychológia, psychológia sociálna. Nesmierny význam pre kádrovú prácu majú najmä teoretické základy psychológie a fyziológie, aby sme sa na človeka pozerali skutočne z hľadiska filozofického materializmu. V kádrovej práci, najmä v súčasnom období, Je nutné si uvedomiť niektoré poznatky sociálnej psychológie, a to preto, že vždy viac vystupuje do popredia tvorba a formovanie osobností, vedúcej osobnosti a jej funkcie v kolektíve. Strana a spoločnosť pôsobia na postoje a správanie Jednotlivcov predovšetkým prostredníctvom tzv. základných spoločenských skupín. Zo skúsenosti vieme, ako sa nám vypomstilo podceňovanie tejto skutočnosti. Podcenili sme vplyv drobnej práce s ľucľmi a vplyv malých kolektívov, v ktorých ľudia žijú. Často sme sa domnievali, že ľudí možno vychovávať len všeobecne, všeobecnými proklamáciami najvyšších orgánov. I tento nedostatok využili pravicoví oportunisti a revizionisti, snažili sa o dezintegráciu spoločenských štruktúr tak, aby vznikla neprehľadná situácia a obmedzilo sa pôsobenie strany a štátu. Mechanizmom, v ktorom sa formuje osobnosť, je predovšetkým základná spoločenská skupina, ktorá sa vytvára spravidla v spoločensky súrodom prostredí a má rovnaké miesto v triednej štruktúre spoločnosti. Vplyv skupiny na formovanie jednotlivca je tým väčší, čím lepšie uspokojuje Jeho najrôznejšie potreby, t. J. Individuálne a skupinové záujmy, čím väčší je pocit spoločenskej bezpečnosti, čím bližšie sú človeku iní členovia skupiny. Základná skupina nielen uspokojuje skupinové záujmy, ale presadzuje tiež spoločenské hodnoty, ciele spoločnosti a normy, hodnoty spoločnosti. Veľkú rolu majú vodcovia skupiny, ktorí regulujú správanie sa členov podľa cieľov a noriem skupiny. „Vodcovstvo“, t. J. určitá nadradenosť vôle nad správaním sa Iných členov skupiny, Je založené na osobných vlastnostiach, ktoré sa prejavujú pri uplatňovaní vplyvu na členov skupiny. V jednej skupine môže funkčné vodcovstvo a osobné vodcovstvo pripadnúť rôznym osobám a môže viesť ku konfliktom. To v tom prípade, ked si skupina váži Istého človeka, avšak za vedúceho je dosadený človek, ktorý túto autoritu nemá. Niekedy sa hovorí: „Komu dal boh úrad, tomu dal a) rozum!“ Je to trónia na prípady, ked ľudia nemajú prirodzenú autoritu vybudovanú na schopnostiach, práci a oddanosti veci socializmu a sami nie sú schopní ciele strany a spoločnosti plniť a viesť iných, ale naopak, opierajú sa len o autoritu strany, ústredného výboru. V takých prípadoch strane a napredovaniu nepomáhajú, ale prestíž strany poškodzujú. Autorita vedúceho Je podmienená objektívne — to znamená, že spoločenský systém vyjadruje aj skupinové a individuálne záujmy, ukazuje perspektívu jedinca i spoločnosti — ale a] subjektívne, to znamená, že vedúci musí mať také vlastnosti, aby bol schopný transformovať a spájať spoločenské záujmy so záujmami subsystému, t. J. základnej alebo inej skupiny, v ktorej Je vedúcim. Vlastnosti, ktoré Jednotlivec musí mať, aby sa mohol stať vedúcim, závisia predovšetkým od typu skupiny (podľa cieľov, rozsahu a druhu skupiny). Pravicoví oportunisti sa aj v tejto oblasti snažili vytvoriť dokonalý zmätok v hodnotách, nesprávne popularizovali takých ľudí a ich vlastnosti, čo neboli v súlade so svetonázorovými ideologickými a inými potrebami socialistickej spoločnosti. Masovokomunikačné prostriedky zneužívali aj samoľúbosť niektorých politikov, ktorí „netrpeli skromnosťou“. Hrdinstvo práce, schopnosti rúk i mozgov vytlačili pochybné hodnoty dlhovlasáčov a rôznych „miss“. Ešte dnes ťažko dostať kúpiť fotografie popredných vedcov, hrdinov práce, lebo hoci aj prvej kozmonautky sveta. Tým viac sú vystavené na obdiv skromne oblečené „miss“. Slabý herec sa snažil byť slávnym hercom tým, že sa rád ukazoval v blízkosti Z vlastnej skúsenosti vieme, že niekedy v šesťdesiatych rokoch sme sa viac zameriavali na materiálne a organizačné otázky a dostatočne nevideli potrebu formovať socialistického človeka, vštepovať mu komunistický svetový názor. Z prejavu súdruha Husáka na aktíve funkcionárov KSČ z Prahy a Středočeského kraja. futbalových hviezd, pop-music mala slúžiť nielen zábave, ale aj reakčnej politike. Známy cestovateľ chcel byť ešte známejším politikom: politickú kariéru začal tým, že vyhlásil EM za najkonzervatívnejšiu časť spoločnosti, a pretože mu niekto poradil, že ani v obrodzovacom procese neurobí kariéru bez komunistickej strany, rýchlo vstúpil do KSČ. Jeden politik na upozornenie, že istý, do funkcie navrhovaný človek je pravičiar, odpovedal: má estetický výzor — do funkcie sa hodí. Namiesto osvetľovania revolučnej činnosti politických osobností si pravicová propagandistická mašinéria dala za úlohu urobiť cez noc gloriolu a politické osobnosti z poľovníkov, rybárov, skokanov do vody z mostíka... Pred televíznou obrazovkou sa producírovali celé rodové dynastie, staré mamy, tetičky, synovia a dcéry. Boli to letí slabé argumenty, ktoré mali presvedčiť pracujúci Iud, že nastúpila garnitúra politikov s „ľudskou tvárou“. Komunista Je človek, ktorý má hlboký vzťah k rodine, ale i všetkým ľudom. Tým odpornejšie je lacné, falošné propagandistické farizejstvo. Už len z týchto niektorých nastolených problémov (pozri aj článok v čísle 15) možno urobiť jednoznačný záver: každý vedúci pracovník neriadi len a hlavne stroje, ale predovšetkým kolektív ľudí. Je spoločenským činiteľom, a preto základným a prvotným kritériom v kádrovej práci je politické kritérium. Predpokladom pre vykonávanie každej riadiacej činnosti, počnúc miestom v závode — Je političnosť, ktorej dôležitou súčasťou Je vysoká straníckosť — to znamená „straniť“ robotníckej triede, napomáhať splniť Jej historickú úlohu. To však nie Je množstvo fráz, ale množstvo konkrétnej práce pre socializmus. Politický profil vedúceho pracovníka vyjadruje Jeho vzťah k plneniu úloh a húževnatosť v boji s ťažkosťami, politická vyspelosť podložená ideovým vzdelaním a uvedomelosťou, ktorá sa opiera o vedecký svetový názor, odráža sa v konaní, správaní a vystupovaní. Prejavuje sa v úsilí riešiť problémy z pozície robotníckej triedy, v dôslednom boji s prežitkami, vo výraznej politickej orientácii, tvorivej kritike nedostatkov, cieľavedomosti a viere vo vychovatelnost človeka. Výrazom politickej vyspelosti Je reálny a optimistický postoj k hospodárskemu a verejnému životu, snaha po vzdelaní, štýl práce ukazujúci presvedčenie o správností línie strany. V práci i celom konaní si vyžaduje také črty, ako je straníckosť, revolučnosť, vedeckosť, iniciatíva a oddanosť ideám, na ktorých sa buduje socialistická spoločnosť. Ak máme hodnotiť politickú vyspelosť vedúceho hospodárskeho pracovníka, treba skúmať konkrétne prejavy politickej vyspelosti v Jeho práci. Spočívajú v tom, ako sa v práci sústavne opiera o stranícke orgány, oboznamuje sa s politickými a hospodárskymi smernicami strany, dôsledne ich zabezpečuje vo svojej pracovnej riadiacej činností, vie vecne rozhodnúť a vhodnými metódami uplatňovať a presadzovať smernice strany, ako Je schopný správne vyberať politicky a odborne kvalifikovaných pracovníkov, viesť ich k progresívnemu a tvorivému zabezpečovaniu úloh, k odmietaniu pocitu sebauspokojenia nad dosiahnutými výsledkami a naopak — dosiahnuté výsledky si vážiť a napokon v tom, či vie byť spolupracovníkom príkladom svojimi povahovými vlastnosťami. Snažil som sa zdôvodniť, že politické kritérium v jeho správnom a širokom zmysle je v kádrovej práci prvoradé, pretože každý vedúci pracuje v určite] spoločenskej skupine. Spoločenské skupiny majú však okrem celospoločenských socialistických záujmov aj záujmy špecifické, ktoré vyžadujú určité odborné znalosti, iné Je postavenie trénera futbalového mužstva, iné majstra v dielni, iné učiteľa v škole, iné predsedu SZM alebo ZO KSČ. Odborné predpoklady vedúceho v podstate znamenajú: 1. odborné znalosti riadenia, 2. určité nevyhnutné skúsenosti, 3. špecifické odborné znalosti z úseku, ktorý riadi. Do odborných znalostí riadenia patrí teória riadenia, vrátane psychológie, tvorby organizačných štruktúr, systému Informácie atd. Rozvoj vedy vyžaduje, aby si každý vedúci pracovník v prvom rade osvojil základné otázky teórie riadenia a systémového prístupu. Dobrý riaditeľ chemického závodu musí mať predovšetkým tieto znalosti a len v druhom rade znalosti z odboru chémie. Trend výchovy kádrov ide tým smerom, že sa vychovávajú riadiaci pracovníci „z profesie.“ Na to slúžia nadstavbové doškoľovacie kurzy na Inštitúte riadenia. Tieto formy výchovy treba dalej prehlbovať a rozširovať. Ak hovoríme o nutnosti výchovy riadiacich kádrov z profesie, nemá to nič spoločného s prejavmi takej praxe v minulosti, ked sa človek dostal do funkcie určitého „rangu“ bez akýchkoľvek znalostí riadenia a stále sa pohyboval v kádrovom kolotoči daného stupňa. Jeho neúspechy sa patričným spôsobom ospravedlňovali — bez rozboru, aké má vôbec predpoklady pre to, aby sa úspechy dostavili. Lenin požadoval, aby vedúci pracovníci boli dobre pripravení pre svoju prácu, ale tiež dosadzovaní na také miesta, ktoré im najlepšie „sedia“, kde sa môžu najviac rozvinúť Ich schopnosti a Iniciatíva. Učil, že „rôzne stránky revolučnej činnosti vyžadujú rôzne schopnosti. Niekedy človek, ktorý sa neosvedčil ako organizátor, bude nenahraditeľným agitátorom, alebo človek neschopný najprísnejšej konšpiratívnej disciplíny môže byť výborným propagandistom“. Ďalej hovorí: „Potrebujeme obrovský koncert, potrebujeme si zhromaždiť skúsenosti, aby sme si mohli správne rozdeliť úlohy, aby sme Jednému dali sentimentálne husle, druhému zúrivý kontrabas a tretiemu dirigentskú taktovku.“ Zdôrazňoval, že čo ako schopný administratívny talent potrebuje teóriu organizátorskej práce, že umenie riadiť nie Je ľudom vrodené, ale že treba ľudí pre riadenie vychovávať a umožňovať im, aby sa oboznámili s metódami ako v pracovných kolektívoch racionálne presadzovať plnenie spoločenských cieľov. Nie Je preto možné prijať názory, íé riadiace kádre vyrastajú samé, že vedúcim sa človek rodí. Dôsledkom podobných škodlivých názorov bola náhodilosť vo výbere a rozmiestňovaní kádrov, malá stabilita v obsadzovaní zodpovedných funkcií a narušovanie kontinuity výchovného pôsobenia vedúceho a podriadených. Aká je potrebná odbornosť u tajomníka OV KSS zodpovedného za stranícku prácu na úseku poľnohospodárstva, u riaditeľa poľnohospodárskeho združenia? V prípade tajomníka ide o: obecnú znalosť teórie riadenia, znalosť základov fungovania politického systému — lebo je vedúcim pracovníkom v politickom systéme, skúsenosti v straníckej práci a obecnú znalosť ekonomiky a technológie poľnohospodárstva. V prípade riaditeľa o: obecnú znalosť riadenia, skúsenosti z práce poľnohospodárskych závodov, konkrétnejšiu znalosť ekonomiky a technológie poľnohospodárstva. Agronóm musí poznať predovšetkým agrotechniku a mať určité skúsenosti. Miera odbornosti a jej vzájomné proporcie sú závislé od riadiacej funkcie a jej charakteru, od daného stupňa riadenia. Ak hovoríme o odbornosti, musíme sa opýtať: Aká odbornosť, na čo? Iná odbornosť Je potrebná u riaditeľa závodu, iná u výrobného námestníka, iná u ministra. Političnosť a odbornosť nemožno od seba oddeľovať. Prvotná je političnosť. Pojem političnosti a odbornosti však treba chápať v ich správnom obsahu. AJ pracovníci straníckeho aparátu majú svoju odbornosť. Nesprávne pochopenie tejto odbornosti však môže deformovať profil straníckeho aparátu a v dôsledku toho zmenšovať efektívnosť Jeho práce, funkciu, a to má vplyv aj na prácu voleného straníckeho orgánu. Prejavujú sa v tom niekedy nejasnosti vo vzťahu politiky a ekonomiky, ich vzájomné nahradzovanie, ale aj nesprávne metodologicko-metodickô prístupy charakterizované predovšetkým empirizmom. Oddelenia aparátu straníckych orgánov sú oddeleniami politického systému. Pracovníci aparátu majú svoju odbornosť: 1. Znalosť teórie riadenia, 2. znalosť fungovania politického systému, 3. skúsenosti zo straníckej práce, 4. obecné znalosti špecifického úseku straníckej práce, napríklad chémie, energetiky, poľnohospodárstva a podobne. V nijakom prípade nemôže byť poradie opačné, aj ked strana bude sústavne sledovať, aby špecificko-odborné znalosti a príprava pracovníkov aparátu strany stále rástli