Nové Slovo, leden-červen 1971 (XIII/2-25)

1971-04-22 / No. 16

Političnosť a odbornost vedúcich pracovníkov VLADIMIR TRVALA Každého .pracovníka, najmä vedúceho, straníckosť zaväzuje, aby pozorne vypočul každú pripomienku, aby odhadoval a odstraňoval chyby, aby bol schop­ný analyzovať vlastné chyby. Kde sa rozvíja vnútro­stranícka demokracia, kritika a sebakritika, kde sa kontrola a kritika nehamujú z obáv o autoritu pra­covníkov, kde sú komunisti vychovávaní k nezmie­riteľnosti s nedostatkami nemôže sa dariť nestraníc­kemu konaniu. Prehliadanie a ospravedlňovanie ne­dostatkov nemôže byť komunistickou metódou. Ne­vyhnutnou črtou straníckostí Je boj za pokrok, schopnosť, bez ohladu na osobné záujmy, podporo­vať všetko nové, progresívne, ala aj nutnosť správ­nym spôsobom riešiť objektívne vznikajúce rozpory. Každá kritika nedostatkov pracovníka, Jeho subjek­tivizmu, egoizmu a pod. musí viesť k tomu, aby si kritizovaný uvedomil spoločenské ciele, a] ked kri­tika spočiatku zabolí. Straníckosť v prístupe k ludom musí smerovať k vytvoreniu súdružského prostredia a dôvery na základe principiálnosti. V poslednom čase sa používa pojem „citlivosť" k ludom. Domnievam sa, že Je nepresný, že vyjad­ruje nanajvýš jeden z aspektov. Nám však ide o straníckosť obsahujúcu vedeckosť, schopnosť orga­nizačne sa podriadiť, vysokú ideologickú priprave­nosť a komunistický vzťah k ludom, ktorého zákla­dom je principiálnosť. Ten, kto chce úspešne stra­nícky pristúpiť k druhému človeku, musí sám byť stelesnením straníckosti. Kto chce odstraňovať sub­jektivizmus, egoizmus atd., musí sám byť nositeľom kolektivizmu, t. J. chápať spoločenské záujmy, pre­sadzovať ich a nenadradovat nad ne záujmy osobné. Nie Je možné vodu kázať, a víno piť. Sotva môže žiak, ktorý sa učí na „pätorky“, kritizovať toho, kto sa učí na „dvojky“, že sa zle učí a byt mu príkla­dom. Z toho, čo sme uviedli v predchádzajúcom, vyplý­va, že politické kritérium zahŕňa okrem iného aj všet­ky ideologické, psychologické, svetonázorové a mo­rálne vlastnosti, ktoré má robotnícka trieda. Preto aj straníckosť nutne obsahuje tieto vlastnosti. V kádrovej práci a v práci s Iudmí vôbec nadobú­dajú čoraz väčší význam psychologické aspekty a znalosť základov psychológie, najmä psychológie osobnosti. Psychológia bola tradičným buržoáznym východis­kom do subjektu, únikovou bránou od objektívnej reality do mystiky, k freudovskému a inému psycho­­logizmu, špekulácii a Idealizmu. Stála príkro proti vedeckému svetovému názoru, proti marxisticko-le­­ninskej filozofii. Tieto buržoázne psychologické mo­menty, vyúsťujúce do individualizmu, sa pravičiari usilovali vniesť aj do našej kultúry, umenia, ideoló­gie. Príklady netreba dokladať. Inú funkciu má psy­chológia vychádzajúca z materializmu a marxizmu­­leninizmu. V socialistickej spoločnosti rastú v súvislosti s technickým pokrokom aj odborné nároky na kvali­fikáciu pracovníkov, nároky na kultúrnosť práce aj pracovného prostredia, rozširuje sa účasť pracujú­cich na riadení a správe cele) spoločnosti. Spolu s tým rastú nároky na politickú a morálnu vy­spelosť pracujúcich. Bez základných poznatkov psy­chológie sa nezaobíde riadiaca činnosť, no najmä nie kádrová práca. Nezaobíde sa bez nich ani Jeden pracovník, ktorý chce pôsobiť na ľudí, viesť ich, vychovávať, hodnotiť, vzdelávať ich a vyučovať, ktorý chce ľudom rozumieť, podnecovať ich aktivitu, roz­víjať tvorivé schopnosti a morálno-politické vlast­nosti. Psychológia skúma duševný život človeka, zaoberá sa vzťahmi medzí prostredím a psychikou, skúma vplyvy, ktoré spoluvytvárajú osobnosť človeka, pomá­ha hodnotiť Jeho prácu, schopnosti, povahové vlast­nosti, zaujíma sa o Jeho potreby, záujmy, motiváciu činnosti. Podstatnou úlohou psychológie je poznávať ľudí, najmä ich duševné procesy, vlastnosti, schop­nosti. V súvislosti s riadiacou činnosťou vystupuje do popredia najmä psychológia práce, inžinierska psychológia, psychológia sociálna. Nesmierny význam pre kádrovú prácu majú najmä teoretické základy psychológie a fyziológie, aby sme sa na človeka pozerali skutočne z hľadiska filozofického materia­lizmu. V kádrovej práci, najmä v súčasnom období, Je nut­né si uvedomiť niektoré poznatky sociálnej psycho­lógie, a to preto, že vždy viac vystupuje do popredia tvorba a formovanie osobností, vedúcej osobnosti a jej funkcie v kolektíve. Strana a spoločnosť pôso­bia na postoje a správanie Jednotlivcov predovšetkým prostredníctvom tzv. základných spoločenských sku­pín. Zo skúsenosti vieme, ako sa nám vypomstilo podceňovanie tejto skutočnosti. Podcenili sme vplyv drobnej práce s ľucľmi a vplyv malých kolektívov, v ktorých ľudia žijú. Často sme sa domnievali, že ľudí možno vychovávať len všeobecne, všeobecnými proklamáciami najvyšších orgánov. I tento nedosta­tok využili pravicoví oportunisti a revizionisti, snažili sa o dezintegráciu spoločenských štruktúr tak, aby vznikla neprehľadná situácia a obmedzilo sa pôsobe­nie strany a štátu. Mechanizmom, v ktorom sa formuje osobnosť, je predovšetkým základná spoločenská skupina, ktorá sa vytvára spravidla v spoločensky súrodom prostredí a má rovnaké miesto v triednej štruktúre spoločnos­ti. Vplyv skupiny na formovanie jednotlivca je tým väčší, čím lepšie uspokojuje Jeho najrôznejšie potre­by, t. J. Individuálne a skupinové záujmy, čím väčší je pocit spoločenskej bezpečnosti, čím bližšie sú člo­veku iní členovia skupiny. Základná skupina nielen uspokojuje skupinové záujmy, ale presadzuje tiež spoločenské hodnoty, ciele spoločnosti a normy, hod­noty spoločnosti. Veľkú rolu majú vodcovia skupiny, ktorí regulujú správanie sa členov podľa cieľov a noriem skupiny. „Vodcovstvo“, t. J. určitá nadradenosť vôle nad sprá­vaním sa Iných členov skupiny, Je založené na osob­ných vlastnostiach, ktoré sa prejavujú pri uplatňo­vaní vplyvu na členov skupiny. V jednej skupine môže funkčné vodcovstvo a osobné vodcovstvo pri­padnúť rôznym osobám a môže viesť ku konfliktom. To v tom prípade, ked si skupina váži Istého člove­ka, avšak za vedúceho je dosadený človek, ktorý túto autoritu nemá. Niekedy sa hovorí: „Komu dal boh úrad, tomu dal a) rozum!“ Je to trónia na prípady, ked ľudia nemajú prirodzenú autoritu vybudovanú na schopnostiach, práci a oddanosti veci socializmu a sami nie sú schopní ciele strany a spoločnosti plniť a viesť iných, ale naopak, opierajú sa len o autoritu strany, ústredného výboru. V takých prípadoch strane a na­predovaniu nepomáhajú, ale prestíž strany poškodzu­jú. Autorita vedúceho Je podmienená objektívne — to znamená, že spoločenský systém vyjadruje aj sku­pinové a individuálne záujmy, ukazuje perspektívu jedinca i spoločnosti — ale a] subjektívne, to zna­mená, že vedúci musí mať také vlastnosti, aby bol schopný transformovať a spájať spoločenské záujmy so záujmami subsystému, t. J. základnej alebo inej skupiny, v ktorej Je vedúcim. Vlastnosti, ktoré Jednotlivec musí mať, aby sa mo­hol stať vedúcim, závisia predovšetkým od typu sku­piny (podľa cieľov, rozsahu a druhu skupiny). Pravicoví oportunisti sa aj v tejto oblasti snažili vytvoriť dokonalý zmätok v hodnotách, nesprávne popularizovali takých ľudí a ich vlastnosti, čo neboli v súlade so svetonázorovými ideologickými a inými potrebami socialistickej spoločnosti. Masovokomuni­kačné prostriedky zneužívali aj samoľúbosť niekto­rých politikov, ktorí „netrpeli skromnosťou“. Hr­dinstvo práce, schopnosti rúk i mozgov vytlačili pochybné hodnoty dlhovlasáčov a rôznych „miss“. Ešte dnes ťažko dostať kúpiť fotografie popredných vedcov, hrdinov práce, lebo hoci aj prvej kozmo­nautky sveta. Tým viac sú vystavené na obdiv skromne oblečené „miss“. Slabý herec sa snažil byť slávnym hercom tým, že sa rád ukazoval v blízkosti Z vlastnej skúsenosti vieme, že niekedy v šesťdesiatych rokoch sme sa viac zame­riavali na materiálne a organizačné otáz­ky a dostatočne nevideli potrebu formovať socialistického človeka, vštepovať mu ko­munistický svetový názor. Z prejavu súdruha Husáka na aktíve funkcionárov KSČ z Prahy a Středočeského kraja. futbalových hviezd, pop-music mala slúžiť nielen zá­bave, ale aj reakčnej politike. Známy cestovateľ chcel byť ešte známejším politikom: politickú kariéru začal tým, že vyhlásil EM za najkonzervatívnejšiu časť spoločnosti, a pretože mu niekto poradil, že ani v obrodzovacom procese neurobí kariéru bez komu­nistickej strany, rýchlo vstúpil do KSČ. Jeden politik na upozornenie, že istý, do funkcie navrhovaný člo­vek je pravičiar, odpovedal: má estetický výzor — do funkcie sa hodí. Namiesto osvetľovania revoluč­nej činnosti politických osobností si pravicová pro­pagandistická mašinéria dala za úlohu urobiť cez noc gloriolu a politické osobnosti z poľovníkov, rybárov, skokanov do vody z mostíka... Pred televíznou obrazovkou sa producírovali celé rodové dynastie, staré mamy, tetičky, synovia a dcéry. Boli to letí slabé argumenty, ktoré mali presvedčiť pracujúci Iud, že nastúpila garnitúra politikov s „ľudskou tvá­rou“. Komunista Je človek, ktorý má hlboký vzťah k rodine, ale i všetkým ľudom. Tým odpornejšie je lacné, falošné propagandistické farizejstvo. Už len z týchto niektorých nastolených problémov (pozri aj článok v čísle 15) možno urobiť jednoznač­ný záver: každý vedúci pracovník neriadi len a hlav­ne stroje, ale predovšetkým kolektív ľudí. Je spolo­čenským činiteľom, a preto základným a prvotným kritériom v kádrovej práci je politické kritérium. Predpokladom pre vykonávanie každej riadiacej čin­nosti, počnúc miestom v závode — Je političnosť, ktorej dôležitou súčasťou Je vysoká straníckosť — to znamená „straniť“ robotníckej triede, napomáhať spl­niť Jej historickú úlohu. To však nie Je množstvo fráz, ale množstvo konkrétnej práce pre socializmus. Politický profil vedúceho pracovníka vyjadruje Je­ho vzťah k plneniu úloh a húževnatosť v boji s ťaž­kosťami, politická vyspelosť podložená ideovým vzdelaním a uvedomelosťou, ktorá sa opiera o ve­decký svetový názor, odráža sa v konaní, správaní a vystupovaní. Prejavuje sa v úsilí riešiť problémy z pozície robotníckej triedy, v dôslednom boji s pre­žitkami, vo výraznej politickej orientácii, tvorivej kri­tike nedostatkov, cieľavedomosti a viere vo vychova­telnost človeka. Výrazom politickej vyspelosti Je re­álny a optimistický postoj k hospodárskemu a verej­nému životu, snaha po vzdelaní, štýl práce ukazujúci presvedčenie o správností línie strany. V práci i ce­lom konaní si vyžaduje také črty, ako je straníckosť, revolučnosť, vedeckosť, iniciatíva a oddanosť ideám, na ktorých sa buduje socialistická spoločnosť. Ak máme hodnotiť politickú vyspelosť vedúceho hospodárskeho pracovníka, treba skúmať konkrétne prejavy politickej vyspelosti v Jeho práci. Spočívajú v tom, ako sa v práci sústavne opiera o stranícke orgány, oboznamuje sa s politickými a hospodársky­mi smernicami strany, dôsledne ich zabezpečuje vo svojej pracovnej riadiacej činností, vie vecne roz­hodnúť a vhodnými metódami uplatňovať a presadzo­vať smernice strany, ako Je schopný správne vyberať politicky a odborne kvalifikovaných pracovníkov, viesť ich k progresívnemu a tvorivému zabezpečova­niu úloh, k odmietaniu pocitu sebauspokojenia nad dosiahnutými výsledkami a naopak — dosiahnuté výsledky si vážiť a napokon v tom, či vie byť spo­lupracovníkom príkladom svojimi povahovými vlast­nosťami. Snažil som sa zdôvodniť, že politické kritérium v jeho správnom a širokom zmysle je v kádrovej práci prvoradé, pretože každý vedúci pracuje v urči­te] spoločenskej skupine. Spoločenské skupiny majú však okrem celospoločenských socialistických záuj­mov aj záujmy špecifické, ktoré vyžadujú určité odborné znalosti, iné Je postavenie trénera futbalové­ho mužstva, iné majstra v dielni, iné učiteľa v škole, iné predsedu SZM alebo ZO KSČ. Odborné predpoklady vedúceho v podstate zname­najú: 1. odborné znalosti riadenia, 2. určité nevyhnutné skúsenosti, 3. špecifické odborné znalosti z úseku, ktorý riadi. Do odborných znalostí riadenia patrí teória riade­nia, vrátane psychológie, tvorby organizačných štruk­túr, systému Informácie atd. Rozvoj vedy vyžaduje, aby si každý vedúci pracovník v prvom rade osvojil základné otázky teórie riadenia a systémového prí­stupu. Dobrý riaditeľ chemického závodu musí mať predovšetkým tieto znalosti a len v druhom rade znalosti z odboru chémie. Trend výchovy kádrov ide tým smerom, že sa vychovávajú riadiaci pracovníci „z profesie.“ Na to slúžia nadstavbové doškoľovacie kurzy na Inštitúte riadenia. Tieto formy výchovy tre­ba dalej prehlbovať a rozširovať. Ak hovoríme o nut­nosti výchovy riadiacich kádrov z profesie, nemá to nič spoločného s prejavmi takej praxe v minulosti, ked sa človek dostal do funkcie určitého „rangu“ bez akýchkoľvek znalostí riadenia a stále sa pohybo­val v kádrovom kolotoči daného stupňa. Jeho ne­úspechy sa patričným spôsobom ospravedlňovali — bez rozboru, aké má vôbec predpoklady pre to, aby sa úspechy dostavili. Lenin požadoval, aby vedúci pracovníci boli dobre pripravení pre svoju prácu, ale tiež dosadzovaní na také miesta, ktoré im najlepšie „sedia“, kde sa môžu najviac rozvinúť Ich schopnosti a Iniciatíva. Učil, že „rôzne stránky revolučnej činnosti vyžadujú rôzne schopnosti. Niekedy človek, ktorý sa neosvedčil ako organizátor, bude nenahraditeľným agitátorom, alebo človek neschopný najprísnejšej konšpiratívnej disci­plíny môže byť výborným propagandistom“. Ďalej ho­vorí: „Potrebujeme obrovský koncert, potrebujeme si zhromaždiť skúsenosti, aby sme si mohli správne rozdeliť úlohy, aby sme Jednému dali sentimentálne husle, druhému zúrivý kontrabas a tretiemu dirigent­skú taktovku.“ Zdôrazňoval, že čo ako schopný administratívny talent potrebuje teóriu organizátorskej práce, že umenie riadiť nie Je ľudom vrodené, ale že treba ľudí pre riadenie vychovávať a umožňovať im, aby sa oboznámili s metódami ako v pracovných kolek­tívoch racionálne presadzovať plnenie spoločenských cieľov. Nie Je preto možné prijať názory, íé riadiace kád­re vyrastajú samé, že vedúcim sa človek rodí. Dô­sledkom podobných škodlivých názorov bola náho­­dilosť vo výbere a rozmiestňovaní kádrov, malá stabilita v obsadzovaní zodpovedných funkcií a na­rušovanie kontinuity výchovného pôsobenia vedúceho a podriadených. Aká je potrebná odbornosť u tajomníka OV KSS zodpovedného za stranícku prácu na úseku poľno­hospodárstva, u riaditeľa poľnohospodárskeho zdru­ženia? V prípade tajomníka ide o: obecnú znalosť teórie riadenia, znalosť základov fungovania politic­kého systému — lebo je vedúcim pracovníkom v po­litickom systéme, skúsenosti v straníckej práci a obecnú znalosť ekonomiky a technológie poľnohos­podárstva. V prípade riaditeľa o: obecnú znalosť riadenia, skúsenosti z práce poľnohospodárskych zá­vodov, konkrétnejšiu znalosť ekonomiky a technoló­gie poľnohospodárstva. Agronóm musí poznať pre­dovšetkým agrotechniku a mať určité skúsenosti. Miera odbornosti a jej vzájomné proporcie sú zá­vislé od riadiacej funkcie a jej charakteru, od da­ného stupňa riadenia. Ak hovoríme o odbornosti, musíme sa opýtať: Aká odbornosť, na čo? Iná odbor­nosť Je potrebná u riaditeľa závodu, iná u výrobného námestníka, iná u ministra. Političnosť a odbornosť nemožno od seba oddeľo­vať. Prvotná je političnosť. Pojem političnosti a od­bornosti však treba chápať v ich správnom obsahu. AJ pracovníci straníckeho aparátu majú svoju od­bornosť. Nesprávne pochopenie tejto odbornosti však môže deformovať profil straníckeho aparátu a v dô­sledku toho zmenšovať efektívnosť Jeho práce, funk­ciu, a to má vplyv aj na prácu voleného straníckeho orgánu. Prejavujú sa v tom niekedy nejasnosti vo vzťahu politiky a ekonomiky, ich vzájomné nahra­dzovanie, ale aj nesprávne metodologicko-metodickô prístupy charakterizované predovšetkým empiriz­mom. Oddelenia aparátu straníckych orgánov sú oddele­niami politického systému. Pracovníci aparátu majú svoju odbornosť: 1. Znalosť teórie riadenia, 2. zna­losť fungovania politického systému, 3. skúsenosti zo straníckej práce, 4. obecné znalosti špecifického úse­ku straníckej práce, napríklad chémie, energetiky, poľnohospodárstva a podobne. V nijakom prípade nemôže byť poradie opačné, aj ked strana bude sú­stavne sledovať, aby špecificko-odborné znalosti a prí­prava pracovníkov aparátu strany stále rástli

Next