Nové Slovo, leden-červen 1971 (XIII/2-25)
1971-01-14 / No. 2
NOVÉ SLOVO TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, KULTÚRU A HOSPODÁRSTVO Ročník XIII. 14. januára 1971 Cena Kčs 1,50 Z OBSAHU ČÍSLA: Pohľad do budúcnosti — prognózy marxistických vedcov Sovietski novinári 1 u Brandta a Straussa Filmový rok konsolidácie Reprodukcia a antikoncepcia Významné historické udalosti — napriek spletitosti a zložitosti historického vývinu — sa vždy prihovárali súčasnosti; mali jej čo povedať. V ich odkaze sa odzrkadľuje nielen kontinuita vývinu, ale národy, spoločenské triedy, politické hnutia a smery v nich nachádzali svoju podobu, boli pre ne zdrojom poučenia a poskytovali aj určitý návod na ďalší postup. Dejiny sú nielen učiteľkou, ale preverujú; sú aj prísnym examinátorom. Neodpúšťajú chyby a omyly a neľútostne postihnú tých, čo si nechceli alebo nevedeli vziať poučenie. V tomto smere sa minulosť prihovára nielen súčasnosti, ale v značnej miere aj budúcnosti. Správne stanovená kontinuita odzrkadľuje nielen zákonitosti historického vývinu, ale preveruje aj správnosť vedeckého skúmania. Práve preto žiadal Lenin, aby sá nezabúdalo na základnú historickú spojitosť, aby sme každý jav skúmali z hľadiska toho ako vznikol, akými hlavnými etapami svojho vývinu prešiel a čím sa stal v súčasnosti. Ak chceme poznať historický význam ľubochnianskeho zjazdu v zložitej spleti vývinu, musíme sa nevyhnutne vrátiť k 16. januáru 1921, Keď sa v Kollárovom dome v Ľubochni zišli delegáti sociálnodemokratickej ľavice na Slovensku. Zjazd legálne nerokoval dlho - o devätnástej hodine večer ho žandári rozohnali. To svedčí o tom, že vládnúce kruhy buržoáznej predmníchovskej republiky - tej republiky, ktorú nám v nedávnej minulosti servírovali historickí falzifikátori ako raj politických slobôd a vzor dokonalosti demokracie — sa nikdy nerozpakovali siahnuť po obušku, bodáku a guľke žandára ako najpádnejšom argumente proti svojim triednym protivníkom. Delegáti pokračovali v rokovaní tajne v Ružomberku. Na rozdiel od mnohých „teoretikov“ v roku 1968 nemali jeho účastníci o triednom charaktere masarykovskej demokracie nijaké pochybnosti, tobôž ilúzie. Dobre vedeli, že zjazdom začínajú dlhý a strastiplný boj proti dobre ozbrojenému a neľútostnému protivníkovi. Ani vládnúce kruhy zjazd nepodceňovali. Delegáti zastupovali členov sociálnodemokratických a odborových organizácií Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny, ktorí sa prihlásili k revolučnému programu Komunistickej internacionály a vyjadrili odhodlanie založiť robotnícku stranu nového typu, ktoró by vychádzala z leninských ideových a organizačných základov. K poznaniu o nutnosti takejto strany ako rozhodujúcej podmienky úspechu v revolučnom boji nedospel proletariát Slovenska a Zakarpatskej Ukrajiny naraz. Ľubochňa mala svoju predohru oveľa dramatickejšiu ako bol samotný priebeh zjazdu. Na jej začiatku stála Veľká októbrová socialistická revolúcia, sovietske Rusko ako prvý socialistický štát. Slovenská republika rád a decembrový generál ny štrajk roku 120. Presiaknuté ideami Veľkého októbra pracujúce masy zvrhli nenávidenú n narchiu a ich revolučný boj priviedol ku vzniku Československej republiky. Slovenská reoublika rád netrvala dlho, ale bola pre proletariát významným zdrojom ooučenia. Decembrový generálny štrajk v roku 1920 pozbavil pracujúce masy ilúzií o triednom charaktere nového štátneho útvaru. Rozmach generálneho štrajku, ktorý sa začal bojom o Ľudový dom v Prahe, priviedol na niektorých miestach - na Slovensku na Vrútkach a v Gelnickej doline - k obsadzovaniu tovární, k odzbrojovaniu žandárstva a vojenských jednotiek a k prevzatiu moci revolučnými výbormi. Pomocou stanného práva, nasadením vojska, streľbou a bodákmi sa podarilo vláde zdolať revolučné vystúpenie proletariátu. Tritisíc robotníckych funkcionárov bolo uväznených. Prvé kolo boja sa skončilo dočasnou porážkou revolučného robotníckeho hnutia. Táto tvrdá, krvou podfarbená lekcia však mala úplne iný účinok, než sa mnohí nazdávali: neviedla k úpadku revolučného robotníckeho hnutia u nás, ale naopak, presvedčila proletariát o nutnosti marxistickej strany nového typu a urýchlila vznik Komunistickej strany Československa. Sociálnodemokratická ľavica pobúrená zradou Dravice v decembrovom generálnom štrajku viac neotáľala. Orgán sociálnodemokratickej ľavice - Akčný výbor Československej sociálnodemokratické! strany zvolal zjazd do Ľubochne. Rozkol v sociálnodemokratickej strane v tejto časti republiky sa zavŕšil. Bol ťažkou, ale nevyhnutnou etapou v revolučnom boji: bol predpokladom zrodu novej dôsledne revolučnej strany marxisticko-leninského typu. Pravica v sociálnodemokratickej strane nastúpila cestu spolupráce s vládnúcou buržoáziou, v rozhodujúcom momente zradila svojich a pripojila sa k vládnúcej triede; ľavica nastúpila do novej etapy revolučného boja, vykročila po ceste, kto-rú ukázal Veľký október. Na začiatku tejto cesty tak stálo vedľa seba nielen revolučné hrdinstvo, obdivuhodná odvaha, nadšenie a viera v ideály, ale aj zrada, túžba po moci a ministerských kreslách. Zjazd prijal 21 podmienok pre vstup do Komunistickej internacionály s výnimkou podmienky o názve strany, o ktorom mal rozhodnúť pripravovaný celoštátny zjazd. A tak prvé, čím Ľubochňa prehovorila k dnešku, boli zásady obsiahnuté v podmienkach pre vstup Komunistickej internacionály, predovšetkým zásada revolučného, triedneho leninského charakteru novej strany a zásada oroletárskeho internacionalizmu. Vznikom Komunistickej strany Československa na ustanovujúcom zjazde v máji 1921 sa začína boj o uskutočnenie týchto zásad v revolučnej činnosti strany. Tvorí obsah procesu jej vyzrievania, vnútornej premeny zo sociálnodemokratickej strany na revolučnú leninskú stranu nového typu. Nestačilo prihlásiť sa k zásadám Komunistickej internacionály, tie bolo potrebné premietnuť do vnútorného života, stratégie, taktiky strany. Udalosti späté s V. zjazdom strany v roku 1929 svedčia o tom, aký zložitý a ťažký bol boj za uplatnenie leninských zásad v jej činnosti. Vlastnosti revolučnej strany nového typu získavala KSČ v boji proti pravicovému oportunizmu i dogmatickému sektárstvu. Celé jej dejiny svedčia o tom, že jestvuje priama úmera medzi výsledkami činnosti a uplatňovaním a rozvíjaním zásad, ku ktorým sa naša robotnícka trieda prihlásila tak jednoznačne v Ľubochni: vždy, keď strana rozvíjala svoj triedny revolučný charakter, bola schopná plniť funkciu revolučného predvoja más a dosahovala úspechy; vždy, keď od týchto zásad upúšťala, dostávala sa do bahna oportunizmu, postihovali ju krízy a stávala sa neschopnou viesť masy a trpela neúspechmi. Rok 1968 je presvedčivým dôkazom, že boj o uplatnenie a rozvíjanie týchto zásad pokračuje vlastne dodnes v nových podmienkach. Postupný odklon od triedneho princípu a princípu socialistického internacionalizmu po januári 1968 v dôsledku rozkladnej činnosti pravicovooportunistických síl vnútri strany tvoril obsah procesu československej kontrarevolúcie; strana sa postupne menila z revolučnej strany nového typu na pravicovú sociálnodemokratickú stranu v teórii i v praxi, stávala sa neschopnou viesť spoločnosť, postupne strácala politickú moc, ktorú získala v ťažkých revolučných zápasoch. Akou veľkou zradou odkazu z Ľubochne bolo rozhodnutie pravicových síl v roku 1968 vytvoriť dve komunistické strany na národnom princípe: českú a slovenskú komunistickú stranu! Tento princíp ešte pred pol storočím odmietli delegáti v Ľubochni a pri rokovaní o (Dokončenie na 2. str.) Ľubochniansky zjazd a dnešok ĽUDOVÍT PEZLÁR r »•' Hotel Fatra, autentický súdobý záber z času konania zjazdu 16. januára 1921. Celkový pohlaď na Kollárov dom v Ľubochni z roku 1917. Snímky: Archív Ústavu dejín KSS