Nové Slovo, leden-červen 1971 (XIII/2-25)
1971-02-25 / No. 8
>• A HOSPODÁRSTVO •I* 8 TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, KULTÚRU Ročník XIII. 25. februára 1971 Cena Kčs 1,50 V budúcom rozšírenom čísle: 8-STRÁNKOVÁ PRÍLOHA NA POMOC K III. TÉME STRANÍCKEHO VZDELÁVANIA (podrobnejšia informácia na 2. str.) Na deňvíťazstva ľudu ANTON STULRAJTER Tohtoročná spomienka na dramatické februárové dni roku 1948 nie je z kategórie okrúhlych jubilei, nepatri jej podľa protokolu štátnych slávnostných dni toľká nadnesenosť atmosféry. Stalo sa však, že 23. výročie Febiuára ptišlo do ruchu 50. výročia založenia Komunistickej strany Československa a príprav XIV. zjazdu strany, ktorý februárové plénum ÚV KSČ zvolalo na 25. mája. Po tom všetkom, čo naša komunistická strana a celá československá spoločnosť v minulých rokoch prežili a prekonali, náväznosť februára 1948 na revolučný odkaz zakladateľov strany i na problematiku, ktorú naša strana vzhľadom na nedávne roky i z hľadiska potrieb doby, ktorú žijeme, must dnes riešiť a rieši, sa pociťuje aj pri jeho neokrúhlom výročí mimoriadne aktuálne a živo. Február 1948 bol predovšetkým, pravdaže, historickým revolučným počinom Komunistickej strany Československa a pod jej vedením československého proletariátu a pracujúceho ľudu republiky zásadne rozhýbal dejinami národov tejto krajiny, prehodil výhybku tohto pohybu z jednej historickej epochy do epochy úplne novej. Urobil tak v otázke pre tento pohyb načisto kľúčovej, totiž v otázke politickej moci v štáte. Je azda namieste poznamenať, že komunisti sa ani pred 23, ani pred 50 rokmi netajili, že im ide práve o túto vec, o vydobytie, o vytrhnutie politickej moci z rúk buržoázie, o zvalenie diktatúry buržoázie a vlády kapitálu, 0 nastolenie diktatúry proletariátu a vlády pracujúceho ľudu. Bez pár mesiacov celých 27 rokov sa naša marxisticko-leninská komunistická strana pripravovala na tento rozhodujúci okamih, postupne, po etapách vypracovávala taktiku zrážok a bojov 1 nevyhnutných ústupov, aby v deň, keď pôjde o všetko, mala dosť síl „vyhrať vojnu", verila a viedla masy proletariátu a pracujúceho ľudu k pevnej nádeji, že tento deň musí prísť, lebo je v logike spoločenského vývoja, aby prišiel, že cieľavedomá, revolučná aktivita pracujúcich más si môže. jeho príchod vynútiť. Výsledok druhej svetovej vojny, podstatný podiel Sovietskeho zväzu na víťazstve nad fašistickými zotročovateľmi európskych národov, z toho vyplvvajúca zásadná zmena v pomere síl na medzinárodnej aréne, pozície, aké v dňoch mníchovskej zrady a potom v ťažkých rokoch antifašistickej rezistencie zaujímali jednotlivé triedy a spoločenské vrstvy národov republiky, skutočnosť, že v tomto kritickom obdobi, keď šlo o existenciu našich národov, vystupovdta jedine robotnicka trieda a jej komunistická ekonomické posti a vyčkávať na príhodnú chvíľa, r « stihnutého Československa využijúc |£i obnovy/ vojrt pory svetového imperializmu, rialistická intervencia bolo ultima ratio — revokovala národnooslobodzovacieho boja slovenského ľudu a ■'druhej svetovej strana najrozhodnejšie na obranu nielejŕsýOjich triednych,* ois^ aj národných) záujmov, a že sa stala hegemónom nqrodnej £ demokratickej re-» volúci^bstabodenie našej vlasti Sovietskou armádou, to všetko zmenilo politickú mapu povojnového CesifenovensfcA Cigle socialistických revolučných premien, ktoré v dva-'1 dsiatom prvom tokti programaticky vytýčili zakladatelia, komunistickej stra W, sa dostali na program dňa č slovenskejwpoBtik/ Karriuntejckq na ziskala vvznamrté pozície cpnskom mechanizme osloóoderrcýio štďta a politickú dôveru širokých más ľudu, predovšifkýfn, pravrfá, robotníckej triedy, i ale tiež praccvúceho rolnictva a pokrokových vrstiév inteligencie. NsctraCala však zo zreteľa, že boržoázia neodíde javiska dobrovoľne, žef!S bude usi lovaf skonsolidovať svoýe ^trasené politické"% ekonomické postavenie (fivíl'O, abyvoiriou popodimpetotiž jej výsledok Ja ceskO' slovensl vojny, reštaurovala réžim buržoáznej diktatúry. Tieto fcdye nezmieriteľné antagonistické tendencie boli osou spoločenského diania oslobodenej republiky. Nemohlo byť pochybnosti, že ich stret je nevyhnutný. Napokon buržoázia dala do hry svoje ostávajúce vnútorné i zahraničné tromfy. Žla na kontrarevolučný hazard. A to bol koniec. Kontrarevolučrtý puč sa rozsypal, zvíťazila revolúcia. Spomínam tieto vpei, napospol veľmi dobre známq/z politického šlabikára povojnového / Československa, z jediného dóvpdýj. Revizionisticki reformátori marxizmu v Československu po januátfľ 1968, ale aj pred ním, vysúvali politiku a političku moc z jek neodlučiteľných triednych väzieb,^ vzbudzovali vo vědomi ľudí falošnú a v podstate iracionálnu predstavu, akoby politika a politická moc mohli existovať/v akomsi sentimentálnom priestore abstraktnej slobody, humanity ď morálky, akoby politika a poli-if tická moc mohli nevyjadrovať, mohli nechrániť záujmy konkrétnej triedy proti jiným protichodným záujmom irtej, nepriateľskej triedy, proti jej politickým, ideologickým, ekonomickým a é určitej situácii OJ vojenským akciáŕn, v národnom a v dnešnom svete najmä v medzinárodnom meuidle. Niet takého štátu, niet takej politiky, niet takej politickej moci, a niet ani takej politickej strany. Napokon naši revizionisticki reformátori to tiež nemysleli doslova a vážne. Tak isto p pŕávovali mocenský zvrat v strane štáte. Tak isto ich „n^|á mié" ma vyjadrovať záujmy ur , _ skej skupiny - na začidlok ;,len" ujmy „socialistickej intelektuálskej elity" a „malých" podnikateľov, a potom, keby sp boli na sťatigcových podieloch ako riaditelia podnikov operili % za ú?rzsti zahraničného ka"tDokončenie ňa 2. str.) tičlfého Snímka: FRANTIŠEK PETRľ.lK 4P|^ %