Nové Slovo, leden-červen 1971 (XIII/2-25)

1971-04-08 / No. 14

A HOSPODÁRSTVO Mové úlohy, nové príslupv MIKULÁŠ Š IM K O V V tomto toku práce XXIV. zjazdu KSSZ, rečí a myšlienok rôznej to­nality — od pátosu cez vášnivú kritičnost' až po suchú vecnosť, myšlienok a predstáv zrodených na poliach, v dielňach, vo vedec­kých laboratóriách i v tichu pra­covni je svoja poézia, sú svoje ak­centy. Akcenty senzačné svojou n ese nza č n os tou: niet nijakých ná­vratov, v strane sovietskych komu­nistov, v krajine sovietskeho Iudu je dobrá atmosféra; kde-kto je sklamaný u nás i za hranicami: kult osobnosti i subjektivizmus sú prekonané etapy v tejto obrovskej krajine, nemožno konzervovať predstavy a názory, ktoré sú v roz­pore s tým novým, tvorivým, čo sovietska strana vniesla do svojej praktickej i teoretickej činnosti. Robí sa v pravom zmysle slova ve­decká politika vnútorná 1 zahranič­ná. K novým problémom sú nové prístupy, nové prístupy vyžaduje strana od všetkých svojich členov bez ohťadu na postavenie. Práve tento fakt oceňovali delegáti, ked hovorili o práci Ústredného výbo­ru, jeho politbyra, o Brežnevovej správe o činnosti ÚV KSSZ. Poézia bola v prenikavom pocite historizmu, ktorý však nepodväzuje krídla, naopak, vlieva istotu: takí sme boli, ale sme takí a budeme takíto; už sa nepodobáme tým, čo v dvadsiatych rokoch slabikovali v šlabikári: „My nie sme otroci, otroci nie sme my“, sme generá­ciou obdobia, ked povrch Meciaca brázdi Lunochod, sme prvoobjavi­­telmi kozmu, za jediný rok 1970 sme vyrobili takmer dvakrát viacej priemyselnej produkcie než za všetky predvojnové päťročnice do­hromady. A generálny tajomník ÚV KSSZ môže dnes zo zjazdovej tribúny vyhlásiť: „Máme za sebou, súdruhovia, dlhé roky hrdinských dejín, keď milióny kómunistov a nestraníkov uvedomelo podstupo­vali obete a nedostatky a boli pri­pravení uspokojiť sa s tým najne­vyhnutnejším v presvedčení, že nemajú právo vyžadovať osobitné životné pohodlie.,. To, čo bolo vysvětlitelné a prirodzené v mi­nulosti, ked stáli v popredí iné TÝŽDENNÍK PRE POLITIKU, KULTÚRU Ročník XIII. 8. apríla 1971 Cena Kčs 1,50 14 úlohy, iná práca. Je v súčasných podmienkach nepřijatelné. Ak na to niektorí súdruhovia neberú ohlad, má strana právo považovať taký postoj bud za nepochopenie podstaty svojej politiky zameranej na nepretržité zvyšovanie život­nej úrovne pracujúcich, alebo za snahu ospravedlňovať vlastnú ne­činnosť. Ústredný výbor považuje za potrebné nastoliť túto otázku v celej pálčivosti a úplne otvore­ne.“ A ešte, hovoriac o upevňovaní sovietskeho štátu a rozvoji socia­listickej demokracie: „Nemožno trpieť nijaké pokusy uchýliť sa od zákona alebo ho obchádzať, nech sú motivované akokoľvek. Nemož­no trpieť ani porušovanie osob­ných práv a obmedzovanie dôstoj­nosti občanov. Pre nás komunistov, stúpencov najhumánnejších ideá­lov, je to zásadná vec.“ Nech sl len dúfajú a nech si len pokrikujú tí rôzni oportunisti a re­vizionisti, pravicoví 1 „Taví“ 1 bur­žoázni kremlológovia, nijaké pro­roctvo im nevyšlo, sovietska stra­na ide svojou cestou, cestou Le­ninovou. Sú na nej také zjazdy-mífniky, na ktorých, aby sa zachovala boja­­schopnosť strany, bolo sa treba oddeliť od menševikov 1 také, ked delegáti priamo zo zasadacej sály šli na front. Boli zjazdy, ktoré mu­seli riešiť problémy boja s hladom a chaosom, aj také, na ktorých leninovci ideovo odzbrojovali opo­zíciu. Potom prišlo obdobie, ktoré umožnilo v podmienkach narasta­nia síl pokojne riešiť súhrnne po­litické i ekonomické problémy. [Dokončenie na 2. str.j i Mnohí delegáti okresných kon­ferencií začínali svoj diskusný prí­spevok spomienkou na okresné konferencie spred troch rokOv uprostred onoho „horúceho leta“. Aj vtedy boli okresné konferencie v strede pozornosti. Literárne listy a po nich Iné, ale najmä nestraníc­ke noviny zverejnili Vaculíkov pamflet o 2000 slovách s priamym návodom, ako organizovať nátlako­vé kampane, Skandalizovat delegá­tov pravici nepohodlných a glori­fikovat obojetných, ktorí by boli ochotní vydať moc v štáte politic­kému pluralitnému systému. Ako ukázali prvé náznaky, Ideológovia tejto reštaurácie buržoázneho sys­tému by nielen rozvrátili socialis­tické usporiadanie štátu v politic­kej 1 hospodárskej oblasti, ale boli by schopní to prirátať na účet ko­munistov. Vieme, že v tejto „slobodnej a demokratickej“ paľbe pravicovej propagandy z rozhlasu, obrazoviek televízorov, ústredných, okresných i podnikových novín (ba aj na­rýchlo načarbaných letákov a plo­tových nápisov) aj mnohí komu­­nistt-delegáti zaváhali a pridali sa na stranu pravice, ba dokonca an­­tisocialistických síl. Dali si radiť od všelikoho, ako rozbiť jednotu strany, na minimum potrieť jej marxisticko-leninský charakter, alebo ho vôbec vymazať z politic­kého slovníka. Čo by to mala byť za komunistická strana, ktorá by sa dobrovoľne vzdala moci a za politického partnera by si pribrala organizácie združujúce jej tried­nych nepriateľov, ako boli vyvlast­není továrnici, kulaci, profesionál krokom PAVOL BERTA ní antikomunisti a diverzanti i na­pokon „demokraticky“ zmýšľajúci, ale vtedy napodiv radikálni malo­meštiaci. Aká by to mohla byť jed­nota ľudu stavaná na antisovietiz­­me a antikomunizme? Aký by to mal byt socializmus, ak by ho mali spravovať všetci tí „pluralisti“ bez komunistov? Terajšie okresné konferencie strany presvedčivo dokázali, že strana za posledné dva roky obno­vila svoj marxisticko-leninský cha­rakter, komunisti sa poučili z tejto hlbokej politickej krízy a sami me­dzi sebou vyvodili nevyhnutné dô­sledky. Preto aj samotné politické a rokovacie ovzdušie na konferen­ciách bolo, pochopiteľne, iné ako voľakedy. Ak teda niektorí delegá­ti spomínali na konferenciách nie­kdajšie antisocialistlcké alebo vše­lijaké iné vonkajšie i vnútorné tlaky v strane i mimo strany, ro­bili tak len z nevyhnutného pouče­nia a zadosťučinenia, že toto ob­dobie politickej rozháranosti je za nami. Tlmočili súhlas členov svo­jich základných organizácií, ktorí im na to dali mandát, s politikou ÚV strany a jeho vedenia na čele so súdruhom Husákom, so závermi decembrového zasadnutia ÚV. Mnohí delegáti za búrlivého súhla­su ostatných ocenili zásluhu vede­nia strany a najmä súdruha Husá­ka na tom, že strana sa mohla vrá­tiť k svojim marxisticko-leninským zásadám, že sa mohli obnoviť zá­kladné normy straníckeho života, že sa na zásadách demokratického centralizmu obnovila jej akčná jed­nota. Iste podstatnú zásluhu na tom majú desaťtisícky členov stra­ny, ktorí pomohli vedeniu stranu obrodiť, aby mohla nadobudnúť au­toritu revolučného predvoja robot­níckej triedy, viest celý pracujúci ľud v pokojnej ale cieľavedomej práci k novým, socialistickým ví­ťazstvám. Strana opäť obnovila tra­dičné bratské vzťahy ku Komunis­tickej strane Sovietskeho zväzu a celému sovietskemu ľudu, brat­ským stranám socialistického tábo­ra a k revolučným robotníckym stranám ostatných krajín. Zloženie delegátov podľa sociál­neho postavenia 1 voľba nových funkcionárov okresných výborov ukázali, že v strane sa upevnilo postavenie robotníkov a družstev­ných roľníkov. Napokon títo patrili celou jednou tretinou k diskutujú­cim. Tí, čo mali možnosť sledovať diskusiu na konferenciách, môžu potvrdiť jej konkrétnosť, čí už v prístupe k Poučeniu a jeho apli­kovaniu na vlastnú prácu organi­zácie, či k rezolúcii o jednote stra­ny. Mýlil by sa, kto by si myslel, že na konferenciách sa deklarova­lo. Naopak, zdôrazňovala sa vec­nosť a konkrétna angažovanosť každého člena strany za jednotnú politiku celej strany a nie nejaké prikyvovanie, alebo pasívny súhlas s jednotou. Zdôrazňovala sa nároč­nosť na prácu každého komunistu a tým aj všetkých volených orgá­nov merať ju činmi a nie vyhláse­niami. V takom pracovnom ovzdu­ší aj ojedinelá osobne pritiahnutá kritičnost alebo odsudzovanie sta­rých chýb druhých nenašla takú ozvenu, ak sa nepristupovalo k problémom konštruktívna, ale negativisticky. Uvedomujúc si rozsah I dosah nedávnych krízových rokov, dele­gáti si takmer vždy dávali otázku, kde a v akej situácii sme dnes a kde chceme byť zajtra. A práve v tejto súvislosti padali časté kri­tické slová na mnohé naše spolo­čenské nešváry a neporiadky, či už je to osobná alebo pracovná ne­disciplinovanosť, ponevieranie sa v pracovnom čase po bufetoch a krčmách, problémy výchovy mlá­deže, životného prostredia, medzi­ľudských vzťahov, mimoškolského vzdelávania, masovej kultúry atd. Kritické upozornenie, prípadne ná­vody alebo rady na riešenie stre­távali sa v pléne vždy s pozorným súhlasom a často aj búrlivým aplauzom. A treba povedať, že naj­mä delegátky konferencie sa vy­značovali takým vecným, bystrým a často kritickým postrehom, kto­rý nútil delegátov im tlieskať so sklonenou hlavou. A tu sa mi na­tíska do pera poznatok, že dobre urobili tie organizácie, ktoré man­dátmi poverili viacej žien. Okresné organizácie strany sú v celej straníckej štruktúre kľúčo­vým ohnivkom. Tu sa zbiehajú všetky nitky vedúce zo závodov, JRD, národných výborov, škôl, od­borov a Socialistického zväzu mlá­deže. Okresné výbory zasa rozpra­covávajú zásadné smernice jednot­nej politiky strany pre jednotlivé organizácie v závodoch a dedinách. Tu sa tvorí miestna politika a cez ne sa uskutočňuje jednotná celo­štátna politika. Preto aj kedysi pravičiari zače" okreBrý1'’ \>nf r­­renciám strarJy venovať takú „srdečnú“ pozornosť. Vedeli, čo robia. A napokon, okresné konfe­rencie boli v strede pozornosti na­šej verejnosti aj teraz. Lenže tu je malý rozdiel. Zatiaľ čo vtedy pra­vicové antisocialistlcké sily orga­nizovali proti konferenciám de­­ŕnonštrácie [ako napríklad v Nit­re so šovinisticko-nacionalistickou príchuťou) dnes nastupovali na po­česť konferencií, 50. výročia a XIV. zjazdu KSC mimoriadne smený a brigády organizované nielen ko­munistami, ale aj nestraníkmi. Zvolených funkcionárov i všetkých komunistov táto pozornosť zaväzu­je pracovať na svojom úseku tak, aby si vyslúžili za svoju prácu váž­nosť cele] pracujúcej verejnosti, uznanie, že reprezentujú stranu, ktorá vedie celú našu spoločnosť k spokojnejšiemu zajtrajšku. Delegáti, najmä z výrobných zá­vodov venovali veľa miesta v dis­kusných príspevkoch ekonomic­kým a výrobným problémom v sú­časnosti 1 v budúce] päťročnici. Uvedomujeme si spoločne s nimi, že kvalitne splnená päťročnica bu­de solídnym odrazom pre široko rozvinutú prosperitu, ktorú mieni­me rozvinúť na podklade vedecko­­technicke] revolúcie. Najmä prvé roky päťročnice sú pre nás po všet­kých stránkach náročné a vyžadu­jú veľa organizačného 1 pracovné­ho úsilia. A tu majú komunisti veľ­kú zodpovednosť za získavanie ši­rokých vrstiev pracujúcich pre tú­to politiku strany, za to, aby sa skvalitňovala, zefektivňovala a roz­víjala výroba, ako to ukladá jed­notný národohospodársky plán. Nebolo snád konferencie, aby delegáti nespomenuli XXIV. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, aby neprejavili svoju vďaku za internacionálnu solidaritu so­vietskeho ľudu so socialistickým Československom a nežiadali ešte užšiu a všestrannejšiu spoluprácu našich oboch štátov a ostatných socialistických krajín, aby sme mohli takto prispieť spoločným dielom k rozkvetu socializmu vo svete. Teda novozvolené okresné orga­nizácie na najbližšie funkčné ob­dobie sú politicky dobre priprave­né, aby mohli vykročiť pevným krokom za splnenie vla-dnýeh uznesení, ktoré si uložili í uzne­sení, ktoré prijme XIV. zjazd sť-a­­ny. Snímka APN Istým

Next