Nové Slovo, leden-červen 1975 (XVII/1-26)
1975-01-02 / No. 1
IMA MARGO Niekoľko ini po skončení novembrového plenárneho zasadnutia Ostredného výboru KSČ, ktoré upozornilo, že v riadení hospodárstva treba vážne rátať so surovinovo-materiálovým a palivovo energetickým problémom a vytýčilo hlavné cesty jeho riešenia, objavila sa v denníku Pravda výzva pracujúcich n. p. Slovnaft. Zakrátko sa stretla so značným pozitívnym ohlasom v našich podnikoch a závodoch. Už v nasledujúcich dňoch na ňu kladne reagovali pracovné kolektívy z Gumární 1. má-Í'a, z Elektrosvitu Nové Zámky a ďalších miest. !ím si možno vysvetliť takú spontánnu a jednoznačnú ozvenu? V prvom rade azda tým, že výzva a socialistický záväzok bratislavských chemikov prišli v pravom čase a že myšlienky, ktoré obsahovali, padli do pripravenej pôdy. Organizátori novej inici tívy v Slovnafte — vedenie podniku a CZV KSS — dokázali pohotovo a správne premeniť na „podnikové“ drobné závery novembrového pléna a sformulovať do prostých ale pritom jasných, zrozumiteľných a strhujúcich viet záväzku a výzvy to, čo inde už vari tiež spoznali a pocítili, len ešte nevedeli vyjadriť. Prirodzene, to by nestačila. Podobný počin si od svojich tvorcov žiada i nemalú dávku odvahy, zodpovednosti, ochoty podstúpiť riziko a znášať z neho vyplývajúce dôsledky. A tá v Slovnafte nechýbala. Výzva podporiť celoštátne súťaže Za úsporu kovov, surovín a materiálov. Za racionálne využívanie palív a energie prišla vo vhodnom čase. Surovinová a energetická kríza otriasla svetovými trhmi. V kapitalistických krajinách sa spojila s finančnou krízou a spôsobila ďalší rozmach inflácie. Znížila ovládateľnosť kapitalistickej ekonomiky, zvýšila jej neistoty. Ale — ako to podčiarklo novembrové plénum ĎV KSČ — nie je bez vplyvov ani na socialistické krajiny, je známe, že približne tretinu objemu potrebných surovín dovážame pre náš, vyslovene spracovateľský priemysel, * kapitalistického sveta. Ceny týchto niektorých importovaných položiek vzrástli tam v poslednom období niekoľkonásobne, iné suroviny zdraželi takmer do nedostupnosti. Šťastím pre naše národné hospodárstvo je, že i v horších časoch môže sa spoliehať na nášho najväčšieho obchodného partnera — Sovietsky zväz. Aj tohto roku prúdia k nám zo sovietskej strany suroviny, palivá a materiál za dohodnuté ceny podľa platných dlhodobých zmlúv. Treba však vidieť, že i Sovietsky zväz napriek svojmu ohromnému prírodnému bohatstvu dokupuje niektoré špeciálne suroviny, a to pj v záujme komplexného surovinového zabezpečenia členských krajín RVHP. Socialistický štát plní aj funkciu ochrany pred živelnosťou svetového trhu. Môže na seba zobrať zvýšené náklady, neprepustiť ich vplyv priamo a hneď do podnikov. Až doteraz i n nás úlohu „útlmového nárazníka“ proti tlakom zo zmenených svetových trhov hral štátny rozpočet. Nemožno však od štátu žiadať, aby výrobnú sféru natrvalo držal v akomsi skleníku pod zamračenou oblohou svetových hospodárskych trhov. Preto podnikom neostáva iné, než aby sa aktívne prispôsobovali zvýšenej nákladnosti a vzácnosti dovážaných surovín, palív, materiálov. Výzva Slovnaftu a jej masová podpora dokazujú, že v mnohých našich podnikoch a závodoch si riadiaci hospodárski pracovníci, stranícki a odboroví funkcionári túto objektívnu nevyhnutnosť už plne uvedomujú. Obsah nových záväzkov — znásobenie racionalizačného úsilia pri zhodnocovaní surovín a materiálov, pri využívaní palív a energie v záujme ich úspory — korešponduje s duchom komplexných aktívnych opatrení, o ktorých vedenie našej strany rozhodlo ako o jedinej správnej ceste pri prekonávaní dôsledkov rastu cien na kapitalistických trhoch. Surovinová a energetická kríza zvyšuje záujem o racionalizačný a vědeckotechnický rozvoj aj v kapitalistických podnikoch. Tamojší manažéri pod bremenom nových okolností pobádajú k racionalizácii výroby, znižovaniu surovinovej spotreby, hľadaniu dostupnejšej náhrady atď. Množstvo príkladov však dosvedčuje, že nie sú schopní úspešne zvládnuť situáciu: odbyt produkcie im rapídne viazne, inflácia napreduje, krivka nezamestnanosti na Západe ďalej stúpa. Naproti tomu v prípade vyzývateľov zo Slovnaftu a ich nasledovníkov jestvuje viacero záruk splnenia smelých záväzkov. Prvou z nich je centralizovaný, plánovitý spôsob riadenia socialistického hospodárstva, ktorý nedovoľuje privaliť podniky naraz a celou váhou vonkajších vplyvov. Ďalšou je osvedčená metóda, ktorou tieto záväzky mienia ich signatári realizovať — komplexná socialistická racionalizácia. A napokon je tu účinná forma zdolávania problémov — komplexné racionalizačné brigády, v ktorých sa výrobno-technické rébusy riešia v tesnej spolupráci výskumníkov, technikov a robotníkov. Komplexný, systémový prístup pri vypracúvaní a plnení záväzkov zaručuje, že sústredenie tvorivej a pracovnej iniciatívy na jeden úsek, vyriešenie jedného problému, nespôsobí stagnáciu či dokonca regres na úseku druhom, hromadenie a vznik nových problémov. V socialistickom záväzku pracujúcich n. p. Slovnaft je napríklad pozoruhodným fakt, že popri úsporách dovážaných surovín, palív a energie nezabudli na oblasť ochrany životného prostredia. To znamená, že ani v novej, značne zložitej ekonomickej situácii podniku, nemienia riešiť výrobné problémy na úkor ohrozenia zdravia zamestnancov kombinátu a obyvateľov mesta. Aký to priepastný rozdiel medzi socialistickou a kapitalistickou racionalizáciou. Ako veľmi sa líšia naše prístupy k riešeniu surovinovo-materiálového a palivovo energetického problému od metód buržoáznych, ktoré sprevádza sústavný pokles životnej úrovne kracujúcich más VLADIMIR JANCURA Je čo vynachádzať Za posledných desať rokov vzrástla vedeckovýskumná základňa na Slovensku zhruba o 13 tis. pracovníkov a jej podiel na kapacite ČSSR sa zvýšil zo 17 °/o na 22,6 %. Oproti roku 1964 vzrástol ročný objem neinvestičných prostriedkov na tieto ciele 2,7 násobne a Investícií 3,6 násobne. Pozitívne možno hodnotiť tiež štrukturálnu skladbu vedeckovýskumnej základne, keď prevažná časť jestvujúcich kapacít je zameraná na výskum a vývoj v priemysle. Ukazuje sa, že v záujme zvýšenia účinností vedeckovýskumnej činnosti bude treba v najbližšom období ešte viac posilňovať výskumné a vývojové útvary priamo vo výrobe, hlavne v odvetví strojárstva, chémie a spotrebného priemyslu a takto vytvárať priaznivejšie podmienky pre rozvoj celého národného hospodárstva. Súčasne s posilňovaním základne vo výrobnej sfére bude treba osobitnú pozornosť venovať jej územnému rozmiestneniu. Pôjde o to, aby lepšie vyhovovala materiálovým a surovinovým zdrojom, ako aj predpokladanému rozvoju výroby a jej štrukturálnej skladbe. V 5. päťročnici sa rieši vyše 200 výskumných úloh. Hlavná pozornosť sa zameriava na rozvoj aplikovanej kybernetiky, chemických materiálov, strojárenských výrobných procesov, jadernej techniky a zabezpečovaniu zdrojov výživy obyvatelstva. Z prípravných prác vyplýva, že v 6. päťročnici sa vedeckovýskumná základňa bude orientovať predovšetkým na zabezpečenie rastu produktivity práce, uplatnenie technicky nároč-* nejších výrob a progresívnych technológií, na výraznejšie využívanie výpočtovej techniky, zvyšovanie ťažby nerastných surovín a znižovanie výrobnej spotreby- Do popredia sa teda dostáva riešenie kľúčových otázok, súvisiacich s naším budúcim rozvojom. Pritom dôraz sa má klásť najmä na hospodárnosť a dosahovanie maximálnej efektívnosti. S tým úzko súvisť tiež riešenie ôtázok plnšieho využívania surovín a ich lepšie zhodnocovanie. V nadväznosti na uvedené základné zámery vedeckovýskumnej a vývojovej činnosti bude sa pozornosť zameriavať v prírodných vedách v prvom rade na rozvoj matematiky, fyziky, geológie a geografie. V chemickom priemysle pôjde ó oblasť chemických vlákien, ako aj o hľadanie možností lepšieho využívania anorganických surovín. V oblasti biologických a lekárskych vied osobitná váha bude sa prikladať riešeniu takých významných otázok, ako je ochrana životného prostredia a zdravia človeka. Znamená to, že sa budú hľadať formy preventívnej ochrany obyvateľstva, ako aj účinnejšie spôsoby liečenia chorôb. Pred aplikovaným výskumom stojí náročná úloha vytvárať vhodnéjšie podmienky pre uplatnenie výsledkov vedy a techniky v praxi. V strojárstve pôjde o zabezpečenie žiadúcich štrukturálnych zmien, zvyšovanie úžitkovej hodnoty rozhodujúcich výrob a znižovanie spotreby, najmä konštrukčných materiálov. Značná pozornosť sa sústredí ďalej na oblasť polovodičovej, riadiacej a automatizačnej techniky, ďalej na nákladné a osobné automobily, cestné, stavebné a obrábacie stroje. V tomto vývojovom procese má osobitnú úlohu vynálezcovská a zlepšovateľská činnosť pracujúcich, ako aj plánovité využívanie objavov, vynálezov a zlepšovacích návrhov, ktoré majú veľký vplyv na zrýchľovanie tempa vědeckotechnického pokroku. V minulom roku bolo podaných takmer 100 prihlášok objavov, z toho prevažná časť z oblasti biológie, ďalej fyziky a matematiky. Súčasne vzniklo takmer 4000 vynálezov. ČSSR pripadá 4,1 prihlášky vyV nálezov na 10 000 obyvateľov, čím sa naša republika zaraďuje na popredné miesto vo svete v tvorbe nových technických riešení na úrovni vynálezov. V minulom roku sa využilo viac ako 2100 vynálezov, čo je o 19 % viac ako v roku 1972 a v porovnaní s rokom 1969 o 32 % viac. Spoločenský prospech z vynálezov v roku 1973 predstavoval takmer 1 mld korún. Treba však povedať, že chránené vynálezy sa v praxi pomerne nízko využívali-. Preto jednou z hlavných úloh riadiacich článkov v budúcnosti má byt orientácia na zvyšovanie počtu využívaných vynálezov a na skrátenie času potrebného na ich praktické použitie v národnom hospodárstve. JOZEF PODHORSKÝ FEJTÔNOVÝM TÓNOM Fúzikové kybernetické fúzy Komplexne mechanizovaný chodník nás zaviezol do dielne, dvere sa automaticky otvorili, komputer nám povedal „vitajte!“, kybernetická upratovačka zažmurkala dvoma elektrónkami a vycerila všetkých tridsaťdva tranzistorov. V klimatizovanej dielni nebolo vidieť ani človiečika. Matej Fúzik, direktor Brkotechny, zasignalizoval a telepatický sprievodca okamžite zamestnal moju sivú kôru a obidve mozgové hemisféry. Rušil ma síce bzukot, praskanie, vrčanie a pípanie, ale telepatický sprievodca sa už na úvod ospravedlnil, je vraj pred penziou, Fúzik už objednal za valuty dokonalejšieho, z piatej generácie, ktorý bude ešte síce pípať, ale nebude bručať a šumieť. Fúzik neotvoril ani ústa, no vedel som, telepaticky, že som v najmodernejšej dielni. Magnetofón bol, prirodzene, zbytočný, o ceruze a novinárskom bloku ani nehovorím. Podráždené bunky sivej kôry odpísali pisárku, sekretára, korektora, sadzača a kalandristu a prenášali reportáž priamo do rotačky. Stroje v dielni mali vyznačené cenv vo valutách a pre názornosť aj hodnotu, vyjadrenú vo výrobkoch. Tak som sa dozvedel, že za stroj FRK 3 M sme vyviezli tritisíc zajacov, tri vagóny bažantov, nechali sme odstreliť medveďa-škodníka, deväť jeleňov-paroháčov a uloviť sedemnásť hlavátok. DŽOB 7 K 3 stál dva vlaky embéčok a vagón bryndze. HRK 78 sme dostali za nohavičkové pančuchy a sušené mlieko. Keď som už bol z dielne von a telepatický sprievodca, ktorý mi vsadil do pamäti sedem oslavných reportáží a trinásť článkov, prestal pôsobiť, vyrátal som, že v tejto dielničke je najmenej ročná produkcia priemyselno-poľnohospodárskeho okresu. Matej Fúzik sa víťazoslávne usmieval. Treba mať vzťah k technike a keď namontujeme ešte toto, ukázal na nádvorie, zapratané bednami, zaostalcov od závisti popučí, vlastne, zinfarktujú. A kedy sa to namontuje, hodil som do placu otázku. Stavbári nemajú kapacity, a my tiež, odvetil. Hádam v budúcej päťročnici. Miestami už dažde zničili obaly a kybernetom mokli a omrzali končatiny. Matej ma uspokojoval, objednali si vraj nafukovaciu halu, je plánovaná až za tri roky. Dovtedy sa bude starať o počasiu podliehajúcich kybernetov gravitačný odháňač mrakov, ktorý objednali od zahraničnej firmy. Už je na ceste, v tomto čase môže byť niekde pri Myse Dobrej Nádeje. Na chvíľu som sa zasníval. Matej mal vzťah k technikel To, čo som videl v dielni, ma ohúrilo, a ešte som nevedel, že doma používa elektrickú kefku na zuby, tranzistorový čistič nechtov a komputerový vychovávač detí. To mi porozprával až keď som sa spýtal na plnenie plánu. Jedenásť mesiacov plán neplnili, teraz ho už o pol promile prekračujú, o päť rokov doženú sklz. To nie je možné, aby valutová dielňa, akú som videl, neplnila plán. Ani som sa so svojimi myšlienkami netajil. Matej vyvalil oči, ironicky si ma premeral od plešiny po vyšmatlané topánky a zavolal referenta zvláštnych úloh so zvláštnym príkazom — preveriť moje dokumenty ich kybernetom číslo sedemnásť. Na výrobu som sa nemal spytovať: Ani na kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele. V kybernetickej dielni sa totiž nevyrábalo. V cechu, starostlivo izolovanom od techniky vŕtalo, pilovalo, natieralo a klopkalo kladivkami niekoľko stovák zamestnancov, cez obloky sa nedalo nazrieť dnu, boli začadené a zaprášené, to mi však porozprávali majstri a robotníci, keď som po vyhodení Matejovým magnetickým vyhadzovačom striehol pri plote Brkotechny. JÄN RIŠKA V centre Moskvy, na Gercenovej ulici, stojí bulflova Ústredného domu literátov. Prichádzajú sem sovietski prozaici a básnici, dramatici a kritici, aby si pohovorili o profesionálnych otázkach, oddýchli si, stretli sa s ľuďmi, ktorí ich zaujímajú. No raz mesačne sa veľká sála tohoto klubu zaplní čitateľmi, poslucháčmi Ľudovej univerzity literatúry. Čo je to ľudová univerzita, aké sú jej ciele a úlohy? Túto otázku položil korešpondent APN predstaviteľovi vedeckej rady univerzity, známemu sovietskeho literárnemu vedcovi, profesorovi Semionovi Mašinskému. Ľudové univerzity kultúry existujú v Sovietskom zväze už dávno, — hovorí Mašinskij. — Podnetom na ich založenie bol obrovský záujem sovietskeho ľudu o kultúrne hodnoty — literatúru, hudbu, divadlo, výtvarné umenie. Do týchto univerzít sa prijímajú všetci záujemcovia. Vyučovanie je bezplatné. Naša univerzita je určená čitateľom. Usilujeme sa rozšíril ich literárny rozhľad: oboznamujeme ich s históriou a špecifikami literatúry, upozorňujeme ich na najzávažnejšie a najzaujímavejšie literárne zjavy súčasnosti, usilujeme sa o to, aby nadobudli predstavu o literárnom procese. Chceme z nich vychovaf hĺbavých, povedal by som, tvorivých čitateľov. Kto navštevuje Ľudovú univerzitu literatúry? Hlavnú časí našich poslucháčov tvoria tí, čo odovzdávajú získané vedomosti ďalej. Sú medzi nimi učitelia jazyka, knihovníci t pracovníci z oblasti knižného trhu, kultúrni pracovníci z rôznych podnikov a inštitúcií, milovníci literatúry. Aká je organizácia výučby na univerzite? Učebný program je rozložený do 2 rokov. Vyučovanie býva raz mesačne večer po pracovnom čase a trvá štyri hodiny. Obyčajne je venované jednému tematickému okruhu, napríklad: Všeobecné otázky literatúry, Socialistický realizmus a novátorstvo sovietskej literatúry, problém krásna v súčasnej estetike. Program výučby zostavuje vedecká rada, zložená zo spisovateľov a literárnych vedcov. Aká je metodika vyučovania? Najprv odznie hodinová pred náška na danú tému. Táto je potom doplnená vystúpeniami spisovateľov, literárnych ved cov, kritikov. Pre lepšiu názor nosí uvediem dva príklady Preberala sa téma Sovietska literatúra v súčasnej etape Úvodné slová predniesol známy kritik Valentin Oskockij. Keď charakterizoval súčasný stav sovietskej literatúry, poukázal na jej osobitost, spočívajúcu v tom, že v súčasnosti nielen tvorba ruských autorov vplýva na literatúru ostatných sovietskych republík, ale aj literatúra týchto republík v čoraz väčšej miere ovplyvňuje literatúru ruskú. Dnes si už nevieme představit sovietsku prózu bez takých spisovateľov, ako je Kirgiz Cingiz Ajtmatov, Ukrajjinec Oles Gončar, Litovec Eduardas Meželaitis, Bielorus Vasiľ Bykov, Kalmyk David Kuguľtinov, Dagestanec Rasul Gamzatov. O problematike umeleckých zvláštností súčasnej sovietskej literatúry zaujímavo rozprávali prozaik a kritik Alexander Borščagovskij, literárna vedkyňa Tamara Motylevová, kritik Andrej Turkov. Na záver každého učebného roka prebiehajú semináre, na ktorých si poslucháči vyskúšajú svoju schopnost uplatnit naučené vedomosti v praxi. Na seminároch, ktoré vedú známi literáti, rozoberajú najnovšie významné diela sovietskych spisovateľov, ktoré vzbudili pozornost kritiky i čitateľskej verejnosti. Semináre obyčajne vedie známy literát, ktorý prednesie aj niekoľko slov na úvod. Potom rozprávajú poslucháči. Vznikajú vášnivé spory, diskusie, stretávajú sa rozličné názory. Záverečné slovo má vedúci seminára. Koľko platia poslucháči za štúdium na univerzite? Len takmer symbolickú sumu — tri ruble. Tento poplatok slúži na uhradenie kancelárskych rozpočtov. Miestnosti zapožičiava Ústredný dom literátov bezplatne. Samozrejme, aj spisovatelia a kritici vystupujú pred poslucháčmi bezplatne. Vedecká rada taktiež pracuje ako verejná inštitúcia. Co ste získali štúdiom na literárnej univerzite? f S touto otázkou som sa obrátil na závodnú knihovníčku Ľudmilu Jerofejevovú.) Pre mňa má najväčšiu cenu to, že som sa na univerzite naučila orientovat sa v množstve literatúry a nadobudla som schopnost správne oceňovat umelecké diela. Iste si viete představit, aké je to dôležité pre človeka, na ktorého sa denne obracajú desiatky čitateľov s prosbou, aby im odporúčal literatúru. Odkedy som absolvovala štúdium na literárnej univerzite, mám istotu, že im poradím správne. VALENTIN SKUGOROV LIST Z MOSKVY Spisovatelia pedagógmi NOVÉ SLOVO