Nové Slovo, leden-červen 1975 (XVII/1-26)

1975-01-02 / No. 1

IMA MARGO Niekoľko ini po skončení novembrového ple­nárneho zasadnutia Ostredného výboru KSČ, ktoré upozornilo, že v riadení hospodárstva treba vážne rátať so surovinovo-materiálovým a palivovo ener­getickým problémom a vytýčilo hlavné cesty jeho riešenia, objavila sa v denníku Pravda výzva pra­cujúcich n. p. Slovnaft. Zakrátko sa stretla so značným pozitívnym ohlasom v našich podnikoch a závodoch. Už v nasledujúcich dňoch na ňu klad­ne reagovali pracovné kolektívy z Gumární 1. má-Í'a, z Elektrosvitu Nové Zámky a ďalších miest. !ím si možno vysvetliť takú spontánnu a jedno­značnú ozvenu? V prvom rade azda tým, že výzva a socialistic­ký záväzok bratislavských chemikov prišli v pra­vom čase a že myšlienky, ktoré obsahovali, padli do pripravenej pôdy. Organizátori novej inici tívy v Slovnafte — vedenie podniku a CZV KSS — do­kázali pohotovo a správne premeniť na „podniko­vé“ drobné závery novembrového pléna a sformu­lovať do prostých ale pritom jasných, zrozumi­teľných a strhujúcich viet záväzku a výzvy to, čo inde už vari tiež spoznali a pocítili, len ešte neve­deli vyjadriť. Prirodzene, to by nestačila. Podob­ný počin si od svojich tvorcov žiada i nemalú dávku odvahy, zodpovednosti, ochoty podstúpiť ri­ziko a znášať z neho vyplývajúce dôsledky. A tá v Slovnafte nechýbala. Výzva podporiť celoštátne súťaže Za úsporu ko­vov, surovín a materiálov. Za racionálne využíva­nie palív a energie prišla vo vhodnom čase. Su­rovinová a energetická kríza otriasla svetovými trhmi. V kapitalistických krajinách sa spojila s fi­nančnou krízou a spôsobila ďalší rozmach inflá­cie. Znížila ovládateľnosť kapitalistickej ekonomi­ky, zvýšila jej neistoty. Ale — ako to podčiarklo novembrové plénum ĎV KSČ — nie je bez vply­vov ani na socialistické krajiny, je známe, že pri­bližne tretinu objemu potrebných surovín dováža­me pre náš, vyslovene spracovateľský priemysel, * kapitalistického sveta. Ceny týchto niektorých importovaných položiek vzrástli tam v poslednom období niekoľkonásobne, iné suroviny zdraželi takmer do nedostupnosti. Šťastím pre naše národ­né hospodárstvo je, že i v horších časoch môže sa spoliehať na nášho najväčšieho obchodného partnera — Sovietsky zväz. Aj tohto roku prúdia k nám zo sovietskej strany suroviny, palivá a ma­teriál za dohodnuté ceny podľa platných dlhodo­bých zmlúv. Treba však vidieť, že i Sovietsky zväz napriek svojmu ohromnému prírodnému bohatstvu dokupuje niektoré špeciálne suroviny, a to pj v zá­ujme komplexného surovinového zabezpečenia členských krajín RVHP. Socialistický štát plní aj funkciu ochrany pred živelnosťou svetového trhu. Môže na seba zobrať zvýšené náklady, neprepustiť ich vplyv priamo a hneď do podnikov. Až doteraz i n nás úlohu „útl­mového nárazníka“ proti tlakom zo zmenených svetových trhov hral štátny rozpočet. Nemožno však od štátu žiadať, aby výrobnú sféru natrvalo držal v akomsi skleníku pod zamračenou oblohou svetových hospodárskych trhov. Preto podnikom neostáva iné, než aby sa aktívne prispôsobovali zvýšenej nákladnosti a vzácnosti dovážaných su­rovín, palív, materiálov. Výzva Slovnaftu a jej masová podpora dokazu­jú, že v mnohých našich podnikoch a závodoch si riadiaci hospodárski pracovníci, stranícki a od­boroví funkcionári túto objektívnu nevyhnutnosť už plne uvedomujú. Obsah nových záväzkov — znásobenie racionalizačného úsilia pri zhodnoco­vaní surovín a materiálov, pri využívaní palív a energie v záujme ich úspory — korešponduje s du­chom komplexných aktívnych opatrení, o ktorých vedenie našej strany rozhodlo ako o jedinej správ­nej ceste pri prekonávaní dôsledkov rastu cien na kapitalistických trhoch. Surovinová a energetická kríza zvyšuje záujem o racionalizačný a vědeckotechnický rozvoj aj v kapitalistických podnikoch. Tamojší manažéri pod bremenom nových okolností pobádajú k ra­cionalizácii výroby, znižovaniu surovinovej spotre­by, hľadaniu dostupnejšej náhrady atď. Množstvo príkladov však dosvedčuje, že nie sú schopní ús­pešne zvládnuť situáciu: odbyt produkcie im ra­pídne viazne, inflácia napreduje, krivka nezamest­nanosti na Západe ďalej stúpa. Naproti tomu v prípade vyzývateľov zo Slov­naftu a ich nasledovníkov jestvuje viacero záruk splnenia smelých záväzkov. Prvou z nich je centralizovaný, plánovitý spô­sob riadenia socialistického hospodárstva, ktorý nedovoľuje privaliť podniky naraz a celou váhou vonkajších vplyvov. Ďalšou je osvedčená metóda, ktorou tieto záväzky mienia ich signatári realizo­vať — komplexná socialistická racionalizácia. A napokon je tu účinná forma zdolávania problé­mov — komplexné racionalizačné brigády, v kto­rých sa výrobno-technické rébusy riešia v tesnej spolupráci výskumníkov, technikov a robotníkov. Komplexný, systémový prístup pri vypracúvaní a plnení záväzkov zaručuje, že sústredenie tvori­vej a pracovnej iniciatívy na jeden úsek, vyrieše­nie jedného problému, nespôsobí stagnáciu či do­konca regres na úseku druhom, hromadenie a vznik nových problémov. V socialistickom záväz­ku pracujúcich n. p. Slovnaft je napríklad pozo­ruhodným fakt, že popri úsporách dovážaných su­rovín, palív a energie nezabudli na oblasť ochra­ny životného prostredia. To znamená, že ani v no­vej, značne zložitej ekonomickej situácii podniku, nemienia riešiť výrobné problémy na úkor ohroze­nia zdravia zamestnancov kombinátu a obyvate­ľov mesta. Aký to priepastný rozdiel medzi socialistickou a kapitalistickou racionalizáciou. Ako veľmi sa líšia naše prístupy k riešeniu su­­rovinovo-materiálového a palivovo energetického problému od metód buržoáznych, ktoré sprevádza sústavný pokles životnej úrovne kracujúcich más VLADIMIR JANCURA Je čo vynachádzať Za posledných desať rokov vzrástla vedeckovýskumná zá­kladňa na Slovensku zhruba o 13 tis. pracovníkov a jej po­diel na kapacite ČSSR sa zvýšil zo 17 °/o na 22,6 %. Oproti roku 1964 vzrástol ročný objem ne­investičných prostriedkov na tieto ciele 2,7 násobne a In­vestícií 3,6 násobne. Pozitívne možno hodnotiť tiež štruktu­rálnu skladbu vedeckovýskum­nej základne, keď prevažná časť jestvujúcich kapacít je za­meraná na výskum a vývoj v priemysle. Ukazuje sa, že v záujme zvý­šenia účinností vedeckový­skumnej činnosti bude treba v najbližšom období ešte viac po­silňovať výskumné a vývojové útvary priamo vo výrobe, hlav­ne v odvetví strojárstva, ché­mie a spotrebného priemyslu a takto vytvárať priaznivejšie podmienky pre rozvoj celého národného hospodárstva. Sú­časne s posilňovaním základne vo výrobnej sfére bude treba osobitnú pozornosť venovať jej územnému rozmiestneniu. Pôj­de o to, aby lepšie vyhovovala materiálovým a surovinovým zdrojom, ako aj predpokladané­mu rozvoju výroby a jej štruk­turálnej skladbe. V 5. päťročnici sa rieši vyše 200 výskumných úloh. Hlavná po­zornosť sa zameriava na roz­voj aplikovanej kybernetiky, chemických materiálov, strojá­renských výrobných procesov, jadernej techniky a zabezpečo­vaniu zdrojov výživy obyvatel­stva. Z prípravných prác vyplýva, že v 6. päťročnici sa vedecko­výskumná základňa bude orien­tovať predovšetkým na zabez­pečenie rastu produktivity prá­ce, uplatnenie technicky nároč-* nejších výrob a progresívnych technológií, na výraznejšie vy­užívanie výpočtovej techniky, zvyšovanie ťažby nerastných su­rovín a znižovanie výrobnej spotreby- Do popredia sa teda dostáva riešenie kľúčových otázok, súvisiacich s naším bu­dúcim rozvojom. Pritom dôraz sa má klásť najmä na hospo­dárnosť a dosahovanie maxi­málnej efektívnosti. S tým úzko súvisť tiež riešenie ôtázok pln­šieho využívania surovín a ich lepšie zhodnocovanie. V nadväznosti na uvedené základné zámery vedeckový­skumnej a vývojovej činnosti bu­de sa pozornosť zameriavať v prírodných vedách v prvom ra­de na rozvoj matematiky, fy­ziky, geológie a geografie. V chemickom priemysle pôjde ó oblasť chemických vlákien, ako aj o hľadanie možností lepšieho využívania anorganických suro­vín. V oblasti biologických a le­kárskych vied osobitná váha bude sa prikladať riešeniu ta­kých významných otázok, ako je ochrana životného prostredia a zdravia človeka. Znamená to, že sa budú hľadať formy pre­ventívnej ochrany obyvateľstva, ako aj účinnejšie spôsoby lie­čenia chorôb. Pred aplikovaným výskumom stojí náročná úloha vytvárať vhodnéjšie podmienky pre uplatnenie výsledkov vedy a techniky v praxi. V strojárstve pôjde o zabezpečenie žiadú­­cich štrukturálnych zmien, zvyšovanie úžitkovej hodnoty rozhodujúcich výrob a znižova­nie spotreby, najmä konštrukč­ných materiálov. Značná pozor­nosť sa sústredí ďalej na oblasť polovodičovej, riadiacej a auto­matizačnej techniky, ďalej na nákladné a osobné automobily, cestné, stavebné a obrábacie stroje. V tomto vývojovom procese má osobitnú úlohu vynálezcov­ská a zlepšovateľská činnosť pracujúcich, ako aj plánovité využívanie objavov, vynálezov a zlepšovacích návrhov, ktoré majú veľký vplyv na zrýchľova­nie tempa vědeckotechnického pokroku. V minulom roku bolo poda­ných takmer 100 prihlášok ob­javov, z toho prevažná časť z oblasti biológie, ďalej fyziky a matematiky. Súčasne vzniklo takmer 4000 vynálezov. ČSSR pripadá 4,1 prihlášky vy­V nálezov na 10 000 obyvateľov, čím sa naša republika zaraďuje na popredné miesto vo svete v tvorbe nových technických rie­šení na úrovni vynálezov. V minulom roku sa využilo viac ako 2100 vynálezov, čo je o 19 % viac ako v roku 1972 a v porovnaní s rokom 1969 o 32 % viac. Spoločenský pro­spech z vynálezov v roku 1973 predstavoval takmer 1 mld korún. Treba však povedať, že chránené vynálezy sa v praxi pomerne nízko využívali-. Pre­to jednou z hlavných úloh ria­diacich článkov v budúcnosti má byt orientácia na zvyšova­nie počtu využívaných vynále­zov a na skrátenie času po­trebného na ich praktické po­užitie v národnom hospodár­stve. JOZEF PODHORSKÝ FEJTÔNOVÝM TÓNOM Fúzikové kybernetické fúzy Komplexne mechanizovaný chodník nás zaviezol do diel­ne, dvere sa automaticky otvorili, komputer nám pove­dal „vitajte!“, kybernetická upratovačka zažmurkala dvo­ma elektrónkami a vycerila všetkých tridsaťdva tranzis­torov. V klimatizovanej dielni nebolo vidieť ani človie­čika. Matej Fúzik, direktor Brkotechny, zasignalizoval a te­lepatický sprievodca okamžite zamestnal moju sivú kôru a obidve mozgové hemisféry. Rušil ma síce bzukot, pras­kanie, vrčanie a pípanie, ale telepatický sprievodca sa už na úvod ospravedlnil, je vraj pred penziou, Fúzik už objednal za valuty dokonalejšieho, z piatej generácie, ktorý bude ešte síce pípať, ale nebude bručať a šumieť. Fúzik neotvoril ani ústa, no vedel som, telepaticky, že som v najmodernejšej dielni. Magnetofón bol, prirodzene, zbytočný, o ceruze a novinárskom bloku ani nehovorím. Podráždené bunky sivej kôry odpísali pisárku, sekretá­ra, korektora, sadzača a kalandristu a prenášali repor­táž priamo do rotačky. Stroje v dielni mali vyznačené cenv vo valutách a pre názornosť aj hodnotu, vyjadrenú vo výrobkoch. Tak som sa dozvedel, že za stroj FRK 3 M sme vyviezli tritisíc zajacov, tri vagóny bažantov, necha­li sme odstreliť medveďa-škodníka, deväť jeleňov-paro­­háčov a uloviť sedemnásť hlavátok. DŽOB 7 K 3 stál dva vlaky embéčok a vagón bryndze. HRK 78 sme dostali za nohavičkové pančuchy a sušené mlieko. Keď som už bol z dielne von a telepatický sprievodca, ktorý mi vsadil do pamäti sedem oslavných reportáží a trinásť článkov, prestal pôsobiť, vyrátal som, že v tejto dielničke je naj­menej ročná produkcia priemyselno-poľnohospodárskeho okresu. Matej Fúzik sa víťazoslávne usmieval. Treba mať vzťah k technike a keď namontujeme ešte toto, ukázal na ná­dvorie, zapratané bednami, zaostalcov od závisti popu­čí, vlastne, zinfarktujú. A kedy sa to namontuje, hodil som do placu otázku. Stavbári nemajú kapacity, a my tiež, odvetil. Hádam v budúcej päťročnici. Miestami už dažde zničili obaly a kybernetom mokli a omrzali končatiny. Matej ma uspokojoval, objednali si vraj nafukovaciu halu, je plánovaná až za tri roky. Do­vtedy sa bude starať o počasiu podliehajúcich kyberne­­tov gravitačný odháňač mrakov, ktorý objednali od za­hraničnej firmy. Už je na ceste, v tomto čase môže byť niekde pri Myse Dobrej Nádeje. Na chvíľu som sa zasníval. Matej mal vzťah k techni­­kel To, čo som videl v dielni, ma ohúrilo, a ešte som nevedel, že doma používa elektrickú kefku na zuby, tran­zistorový čistič nechtov a komputerový vychovávač detí. To mi porozprával až keď som sa spýtal na plnenie plá­nu. Jedenásť mesiacov plán neplnili, teraz ho už o pol promile prekračujú, o päť rokov doženú sklz. To nie je možné, aby valutová dielňa, akú som videl, neplnila plán. Ani som sa so svojimi myšlienkami netajil. Matej vyvalil oči, ironicky si ma premeral od plešiny po vyšmatlané topánky a zavolal referenta zvláštnych úloh so zvláštnym príkazom — preveriť moje dokumenty ich kybernetom číslo sedemnásť. Na výrobu som sa nemal spytovať: Ani na kvantitatív­ne a kvalitatívne ukazovatele. V kybernetickej dielni sa totiž nevyrábalo. V cechu, starostlivo izolovanom od tech­niky vŕtalo, pilovalo, natieralo a klopkalo kladivkami niekoľko stovák zamestnancov, cez obloky sa nedalo na­zrieť dnu, boli začadené a zaprášené, to mi však poroz­právali majstri a robotníci, keď som po vyhodení Ma­tejovým magnetickým vyhadzovačom striehol pri plote Brkotechny. JÄN RIŠKA V centre Moskvy, na Ger­­cenovej ulici, stojí bulflo­­va Ústredného domu li­terátov. Prichádzajú sem so­vietski prozaici a básnici, dra­matici a kritici, aby si poho­vorili o profesionálnych otáz­kach, oddýchli si, stretli sa s ľuďmi, ktorí ich zaujímajú. No raz mesačne sa veľká sála to­hoto klubu zaplní čitateľmi, poslucháčmi Ľudovej univerzi­ty literatúry. Čo je to ľudová univerzita, aké sú jej ciele a úlohy? Túto otázku položil koreš­pondent APN predstaviteľovi vedeckej rady univerzity, zná­memu sovietskeho literárnemu vedcovi, profesorovi Semionovi Mašinskému. Ľudové univerzity kultúry existujú v Sovietskom zväze už dávno, — hovorí Mašinskij. — Podnetom na ich založenie bol obrovský záujem sovietske­ho ľudu o kultúrne hodnoty — literatúru, hudbu, divadlo, vý­tvarné umenie. Do týchto uni­verzít sa prijímajú všetci zá­ujemcovia. Vyučovanie je bez­platné. Naša univerzita je určená či­tateľom. Usilujeme sa rozšíril ich literárny rozhľad: obozna­mujeme ich s históriou a špeci­fikami literatúry, upozorňuje­me ich na najzávažnejšie a najzaujímavejšie literárne zja­vy súčasnosti, usilujeme sa o to, aby nadobudli predstavu o literárnom procese. Chceme z nich vychovaf hĺbavých, pove­dal by som, tvorivých čitateľov. Kto navštevuje Ľudovú uni­verzitu literatúry? Hlavnú časí našich posluchá­čov tvoria tí, čo odovzdávajú získané vedomosti ďalej. Sú medzi nimi učitelia jazyka, kni­hovníci t pracovníci z oblasti knižného trhu, kultúrni pracov­níci z rôznych podnikov a inšti­túcií, milovníci literatúry. Aká je organizácia výučby na univerzite? Učebný program je rozložený do 2 rokov. Vyučovanie býva raz mesačne večer po pracov­nom čase a trvá štyri hodiny. Obyčajne je venované jednému tematickému okruhu, naprí­klad: Všeobecné otázky litera­túry, Socialistický realizmus a novátorstvo sovietskej literatú­ry, problém krásna v súčasnej estetike. Program výučby zosta­vuje vedecká rada, zložená zo spisovateľov a literárnych ved­cov. Aká je metodika vyučovania? Najprv odznie hodinová pred náška na danú tému. Táto je potom doplnená vystúpeniami spisovateľov, literárnych ved cov, kritikov. Pre lepšiu názor nosí uvediem dva príklady Preberala sa téma Sovietska li­teratúra v súčasnej etape Úvodné slová predniesol známy kritik Valentin Oskockij. Keď charakterizoval súčasný stav sovietskej literatúry, poukázal na jej osobitost, spočívajúcu v tom, že v súčasnosti nielen tvorba ruských autorov vplý­va na literatúru ostatných so­vietskych republík, ale aj lite­ratúra týchto republík v čoraz väčšej miere ovplyvňuje litera­túru ruskú. Dnes si už nevie­me představit sovietsku prózu bez takých spisovateľov, ako je Kirgiz Cingiz Ajtmatov, Ukraj­­jinec Oles Gončar, Litovec Eduardas Meželaitis, Bielorus Vasiľ Bykov, Kalmyk David Ku­­guľtinov, Dagestanec Rasul Gamzatov. O problematike umeleckých zvláštností súčasnej sovietskej literatúry zaujímavo rozprávali prozaik a kritik Alexander Bor­­ščagovskij, literárna vedkyňa Tamara Motylevová, kritik Andrej Turkov. Na záver každého učebného roka prebiehajú semináre, na ktorých si poslucháči vyskúša­jú svoju schopnost uplatnit na­učené vedomosti v praxi. Na se­minároch, ktoré vedú známi li­teráti, rozoberajú najnovšie vý­znamné diela sovietskych spi­sovateľov, ktoré vzbudili po­zornost kritiky i čitateľskej ve­rejnosti. Semináre obyčajne vedie zná­my literát, ktorý prednesie aj niekoľko slov na úvod. Potom rozprávajú poslucháči. Vznika­jú vášnivé spory, diskusie, stre­távajú sa rozličné názory. Záve­rečné slovo má vedúci seminá­ra. Koľko platia poslucháči za štúdium na univerzite? Len takmer symbolickú sumu — tri ruble. Tento poplatok slú­ži na uhradenie kancelárskych rozpočtov. Miestnosti zapožičia­va Ústredný dom literátov bez­platne. Samozrejme, aj spisova­telia a kritici vystupujú pred poslucháčmi bezplatne. Vedec­ká rada taktiež pracuje ako ve­rejná inštitúcia. Co ste získali štúdiom na li­terárnej univerzite? f S touto otázkou som sa obrátil na závodnú knihovníč­ku Ľudmilu Jerofejevovú.) Pre mňa má najväčšiu cenu to, že som sa na univerzite na­učila orientovat sa v množstve literatúry a nadobudla som schopnost správne oceňovat umelecké diela. Iste si viete představit, aké je to dôležité pre človeka, na ktorého sa den­ne obracajú desiatky čitateľov s prosbou, aby im odporúčal literatúru. Odkedy som absolvo­vala štúdium na literárnej uni­verzite, mám istotu, že im po­radím správne. VALENTIN SKUGOROV LIST Z MOSKVY Spisovatelia pedagógmi NOVÉ SLOVO

Next