Nové Slovo, leden-červen 1977 (XIX/1-27)
1977-01-01 / No. 1
* NASE ISTOTY (Dokončenie z 1. str.) íilebo živelne, ale cieľavedome a systematicky organizovala prácu štátnych a hospodárskych orgá nov. Naši ľudia vždy dobre priitmaii a prijímajú ked vedúci funkcionári strany, štátu ako aj hospo dárskycb orgánov všetku svoju prácu podriaďujú íáujmom pracujúceho človeka. V tom je sila a nenahraditeľný spôsob upevňovania jednoty stra ny a ľudu. V záujme tejto preverenej pravdy, v záujme prehlbovania týchto, pre socializmus charakteristických vzfahov, musíme urobiť všetko aby jednotlivci tieto zásady neporušovali. Generálny tajomník ÚV KSC súdruh G. Husák v správe, prednesenej na XV. zjazde KSC zdôraz nil: „Neustále musíme mať na zreteli česť strany, jej čistý štít. Komunisti musia byť príkladom v práci, v správaní v celom živote Musia byť presvedčenými, aktívnymi bojovníkmi za politiku strany. Strana nemôže mať vo svojich radoch tých, ktorí si neplnia pracovné povinnosti, hrubo corušujú jej stanovy a zneužívajú členskú legi o'máciu na svoje prospěchářské a karieristické ciele, a tak poškodzujú meno a autoritu strany “ Aj keď ojedinele, predsa sme svedkami snráva nia sa niektorých funkcionárov, ktorí slovám' uznávajú komunistickú skromnosť, ale v osobnom živote vyžadujú nežiadúce uprednostňovanie slo vami proklamujú správne zásady kádrovej Dráre ale často sa uchyľujú k výberu kádrov podľa kra ianstva, osobného priateľstva a pod. Často použi vajú dvojaký meter pri hodnotení ľudí v rozpore s požiadavkou spravodlivosti a objektívnosti Tie to lávy sú škodlivé všeobecne a zvlášť v obdob' náročných úloh ktoré stoja pred nami Ich úspeš né plnenie závisí predovšetkým od akrieschop nosti strany, od jej schopnosti získavať ľudí pre lej politiku, od dôvery voči straníckym, štátnym a hospodárskym funkcionárom. K tomuto si rovnako zaželajme úspechy v na stávajúcom roku a dostatok síl prekonávať samých seba a pomáhať v tomto smere druhým. Pracovné a tvorivé schopnosti našich ľudí sú nezmerateľné pri správnom vytváraní pracovných podmienok, morálnej a hmotněl stimulácie, ako aj medziľudských vzťahov V tomto procese života ľudí le veľmi dôležitá taká organizácia práce, ktorá zabezpeč! pocit užitočnosti Jednotlivca! umožní mu plne sa realizovať v získanej profesii, plne uplatniť svoje skúsenosti a vedomosti Zostalo mi v pamäti hodnotenie priebehu re konštrukcie a modernizácie tepiel širokoná»ove| valcovne vo VSŽ Košice. Dosiahlo sa to za niekoľko týždňov bez prerušenia prevádzky Dielo malo hodnotu okolo 700 mil Kčs Kolektívy mnohých nodnikov sa pripravovali na túto akciu tri roky, aby potom v skrátenom termíne tisíce pracovníkov rôznych profesií dokázali dovtedy nemožné Realizovali to vďaka zdravému politickému a odbornému zaujatiu, zohraním kolektívu skúsených odborníkov a zapálených mládežníkov, vďaka dobrej a cieľavedomej straníckej práci. A výsledok? Ohromný prínos národnému hospodárstvu a získanie dôvery v silu kolektívu, uspokojenie Jednotlivcov z dobre vykonanej práce. Takéto a podobné príklady nás napĺňajú opt!- * mizmom pri plnení úloh -na všetkých úsekoch. Sila príkladu je veľká, ale prejaví sa v plnej mie re vtedy, keď ho neponecháme spontánnosti, keď ho cieľavedome, organizovane pomáhame vniesť aj na iné pracoviská, do iných kolektívov V tomto by mali vidieť svoje poslanie hospodárske vedenia, ale rovnako orgány takých organizácií, ako je ROH a SZM. V našej každodennej práci, ako aj pri ročných hodnoteniach sa stretávame s rôznymi ťažkosťami pri realizovaní úloh. Bolo by nesprávne, keby sme tieto ťažkosti povyšovali na chyby systému, zveličovali ich do rozmerov až nám zatienia pohľad na dosahované kladné výsledky. Každý z vlastnej skúsenosti vie, že čím náročnejšiu, zložitejšiu úlohu si vytýči riešiť, zákonite si to vyžaduje viac úsilia. O to viacej to platí v zložitom mechanizme národného hospodárstva, zvlášť ak sa stávajú zložitejšími vnútorné a vonkajšie podmienky. Riešiť problémy znamená, postaviť sa čelom k známym skutočnostiam a čestne dať všetky sily na ich prekonanie. Platí to rovnako pre robotníkov, družstevných roľníkov, pre tvorivú inteligenciu, pre všetkých funkcionárov riadiacich orgánov. Nepomôže nám evidovať prax, ktorá sa už prežila, ale tvorivé myslenie a konanie či už na úseku výroby, služieb alebo riadenia. Za roky výstavby sme vybudovali obrovské hodnoty, a to aj vo sfére výrobných fondov. Pocho piteľne ich zameranie, použitie a využívanie v dnešných podmienkach rozvoja spoločnosti si vyžaduje adekvátne zmeny. O aké smerovanie ide. hovoria dokumenty najvyšších straníckych a Štátnych orgánov, poznajú ich podniky a jednotlivé oracovíská Teraz je hlavné realizovanie tohto smerovania, v ktorom bude dominovať celospoločenská zodpovednosť a cieľavedomá aktivita. Treba, aby sme cez úlohy roku 1977 a celej 6. päťročnice videli ciele, ktoré chceme dosiahnuť Veď úroveň života dneška je odvodená aj od počí nania včerajška a zajtrajší život si objednávame už aj dnes. Veľkosť našel doby je aj v tom, že máme mož nosti poznať úroveň nášho života, mladej gene rácie roky dopredu. S uznaním môžeme riecť, že sú to ciele smelé, Inšpirujúce, pre celú spoloč nosť osožné, za ktoré sa oddá pracovať. Náš život v socialistickej vlasti je spojený a popretkávaný so životom nášho spojenca a pria teľa — Sovietskym zväzom. Nachádza to konkrét ne vyjadrenie v spolupráci našich komunistických strán, štátov, ekonomiky, kultúry, v priateľských vzťahoch našich národov a ľudu. Sme verným druhom Sovietskeho zväzu v jeho mierovej politi ke v uskutočňovaní pokrokového vývoja vo svete V tomto roku spoločne oslávime 60. výročie Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, ktorá bola začiatkom skutočne novej éry ľudstva, vznt ku svetovej socialistickej sústavy. Preto novoročné želanie smeruje našim soviet skvrn priateľom aby sa im práca darila vo veľ kom diele budovania komunizmu v ich krajine v ňsoešnom rozvíjaní priateľstva medzi národm' a pokrokových síl vo svete Sme presvedčení, že v tomto želaní a jeho uskutočňovaní je aj naša sila, istota a budúcnosť MILOSLAV HRUŠKOVIČ \ Í Našim čitateľom, spolupracovníkom, rozširovateľom do nového roku 1977 pevné zdravie, veľa úspechov v práci a osobnom živote želá redakcia NOVÉHO SLOVA Účty s otáznikom J Koniec roku býva najpád nejším dôvodom na bilancova nie. Mal by však byť aj obdobím Intenzívneho sebaspytovania. Bilancovanie môže byť — nezriedka aj býva — činnosťou a alibistickou a ohranárskou Veď narába s číslami a hoci reč čí sei je veľmi výrečná, sú veci ktoré ich moci zatiaľ nepodlíe hajú A ďalej sú veci síce už kvantifikovateľné ale z rozlič ných príčin ich nateraz ešte v tejto presnej matematickej po dobe nevyžadujeme a teda ani nevyjadrujeme Tisícky výrobných a nevýrobných kolektívov dnes skladajú spoločnosti účty z celoročnej práce Výsledná cifra na týchto účtoch vznikla po zložitých počtárskych úkonoch, často v najmodernejších výpočtových strediskách Verejnosti sa však obvykle predkladá Iba výsledok: závod, podnik, združenie, rezort splnili ročný plán na toľko a toľko percent Alebo: pracovníci n-tej organizácie prestavali, preinvestovali odovzdali či vyrobili toľko a toľko prostriedkov korún, tovaru, produkcie Za akú cenu, s akými nákladmi, pri akej Intenzite a produktivite práce, do akei miery pritom uspokojili požiadavky odberateľov — to už si možno iba domýšľať. Nechcem a priori spochybňovať. Naopak, som presvedčený, že prevažná väčšina takto bilancujúcich má — a oprávnene — aj čisté svedomie; že ku konečnému pozitívnemu výsledku sa dopracovali statočne a správnou, optimálnou cestou. Ale čo ostatní? V čerstvej pamäti nosím prípad. keď isté generálne riaditeľstvo vyvíjalo nátlak na jeden zo svojich prosperujúcich podnikov, abv sa pousiloval do konca roku vyrobiť čo najviac nad plán a tým kompenzoval zaostávanie iného podniku tej istej VHJ. Vyrábať nad plán v tomto prípade znamenalo vyrábať pre sklady, vyrábať „ležiaky“, plytvať surovinami, énergiou, ľudskou prácou. Odbyt tejto nadplánovej produkcie totiž nebol a ani nemohol by zabezpečený. Tu však išlo len a len o ľúbivé číslo na výslednom účte združenia. .. Ostáva veriť, že vyššie hospodárske orgány zoberú bilancovania takýchto „výtečníkov“ s rezervou a že podľa toho rozdelia aj záverečné odmeny a sankcie. Veď už vieme, že 101 je niekedy viac ako 110 ... VLADIMIR JANCURA Rovnomerne a — bez predstierania Získať čas, hovoril Lenin, znamená získať všetko. Žiaľ, nejeden socialistický hospodár si túto neúprosnú pravdu uvedomuje až koncom roku, keď naňho dolieha plán celou ťarchou, keď hrozí „nesplnenie“ a nastunuje horúčkovitý „šturm“. Príčiny tohto opakujúceho sa javu sú pritom notoricky známe. Obrazne povedané spočívajú v tom, že náš „gazda“ prekonáva rovnaké časové úseky s veľmi rozdielnym vypätím síl. Zvyčajne to býva tak, že už v prvom kole (1. štvrťroku hlboko podceňuje súpera (štátny plán) a beží iba „na oko“, len tak, aby sa nepovedalo... Zrejme si to môže dovoliť, zrejme nie je ťažké stratiť sa v neprehľadnom pelotóne. Veď keby niečo, keby mu po tom prvom kole skúsili vyčítať nedostatok iniciatívy alebo zlú taktiku, vytasí sa so svojim rozpisom plánu. A podľa tohto rozpisu — podotýkam schváleného, zavčasu odobreného rozpisu — zabehol prvé kolo správne, ba ešte lepšie, ako mu to uložili. Äno, tak to, žiaľ, bývalo v niektorých našich výrobno-hospodárskvch Jednotkách aj vlani, keď na prvý štvrťrok rozpísa U podnikom minimálne úlohy Neskôr, najmä však v cleľovei rovinke roka sa zháčill — vbeh 11 sem na chvoste, s veľkými stratami — ale to už bolo dost neskoro: ani nadľudský finiš by už im nepomohol dohnať zameškané Z toho vyplýva poučenie: boj za rovnomerné plnenia štátneho plánu by malí viesť naše VHj a podniky hneď od štartu do nového roku. Statočne, bez predstierania. V. LABOR Nesmelé začiatky Ešte v prvej polovici novembra, otvorili v impozantnej bratislavskej trojbudove na ulici Cs. armády — vedľa hotela Kyjev — Filmový klub. Reprezentačné zariadenie tohto strediska filmových — a dúfajme, že aj televíznych — pracovníkov si vyžiadalo „skúšku časom“. Otvorenie sa odkladalo dosť dlho a napokon ani dnes ešte nie je Filmový klub v plnej prevádzke. Myslíme si, že netreba vyvolávať atmosféru netrpezlivosti. S Filmovým klubom sa netreba iste náhliť, ako sa to niekedy musí napr. s bytovkami. Toto je celkom iný prípad. Pravda, otázka činnosti Filmového klubu súvisí značne s plánmi a rozvojom činnosti Slovenského filmového ústavu. Filmová veda sa dosial u nás ešte dostatočne neskon centrovala. Stále nás máta problém filmovej histórie, dejín slovenského filmu a akosi sa zabúda, že a] história slovenského filmu (večne mladého) má slúžiť predovšetkým kinematografii dneška — a zajtrajška. Problém prevádzky niekoľkých premietačiek vo Filmovom klube si zrejme ešte vyžiada nejaké týždne — a tu hádam naozaj nemusíme byť takí veľmi nedočkaví. „Vydržať...“ hovoril jeden z mnohých sympatických hrdinov Jonášovho a Lackovho televízneho seriálu Miesto v dome. IVAN BONKO Snemovanie slovenských matematikov Nie Je nič neobvyklé na tom, ak vedecká spoločnosť každoročne usporiada Konferenciu. A predsa je na konferenciách slovenských matematikov, ktoré koncom každého roku uspora-dúva Matematická sekcia Jednoty slovenských matematikov a fyzikov čosi zvláštneho. Tá zvláštnosť súvisí s tradíciami fednoty, podľa ktorých táto od svojho vzniku združuje nielen vedeckých pracovníkov, ale aj učiteľov od najnižších stupňov škôl až po najvyššie. A preto je dnes Jednota najväčšou vedeckou spoločnosťou na Slovensku. Možno sa pýtať, aký spoločný záujem môže mať špecialilizovaný vedecký pracovník s učiteľom základnej deväťročnej školy? Je toho napodiv dosť. Veď učiteľa, ktorý má k predmetu vzťah zaujímajú nové veci okolo seba a vedeckého pracovníka zaujíma, ako sa veda, v ktorej pracuie, učí. Program poslednej konferencie bol tak aj podľa viacročných skúseností stavaný: aby odborníci z toho-ktorého odvetvia oboznámili prístupnou formou svojich kolegov s najnovšími poznatkami. Na konferencii sa pravidelne konajú rozličné besedy na aktuálne témy. Tohto roku sa napríklad diskutovalo o tom, ako organizovať Matematickú olympiádu, aby sa postavením a materiálnym zabezpečením dostala na úroveň ostatných socialistických krajín a — akože inak — aj o tom, čo je dnes v pozornosti nielen matematikov, ale i verejnosti — o zavádzaní modernizovaného vyučovania matematiky do základných škôl. Ale najdôležitejšie Je, že konferencia je miestom, kde z nesčíselných stretnutí á rozhovorov kryštalizujú nové myšlienky a iniciatíva. Tak tu v minulosti vznikla myšlienka matematických pionierskych táborov (vlani bol Jeden, toho roku tri, na budúci rok má byť sedem) alebo myšlienka Pytagoriády — matematickej súťaže podobnej Matematickej olympiáde, ktorú nedávno úspešne vyskúšali na niekoľkých školách v okolí Žiliny a iné. PAVOL' BRUNOVSKÝ AUTORI ČÍSLA: A : ríša zvierat a rastlín má 'U svof zimný slnovrat, má svoje koncoročné zvyky a obyčaje, má aj svoje koledovanie, ktoré v novšej a novšej dobe nadobúda svoju dynamicu kejšiu podobu. A tak to býva aj Maca Podtatranského. Už dávno nebýva pod vyvráteným smrekom, ale na gauči jednej nevyužitej chaty akéhosi ľudského činiteľa. A je tu celkom ' spokojný, až na riziko, čo ak sa sem niekedy v zime zatúla? Ale to býva zriedka, lebo onen majiteľ chaty nie je odkázaný na vlastnú chajdu. V zime chodieva do zariadení odborov, kde je aj teplá vára a v lete zas na zaujímavejšie služobné cesty, na trasy k moru a k centrám zábavy. Z majiteľa teda Maco Podtatranský veľkej obavy nemá, skôr ho škrie, že sa ešte nič nedeje, hoci je čas koledovania. Zavolal si teda sekretára, lebo už aj macovia majú svojich pomocníkov, a takto k nemu re čie: „Hybaj ty len, hybaj, na krížne cesty a prezveď sa, či nejdú nejakí koledníci.“ Jednoročiak Maco Mäkýš sa pri slove koledníci len pousmial a oblizol sa a hybaj on na krížne cesty. Cestou sa poobzeral či Orol kráľ nesliedi z brala, lebo už niekoľko *áz bol zakázal koledovanie, ale toto nie a nie sa samé vyhubit, z dôvodov napomáhania !predmetnému koledovaniuj zo strany mnohých, najmä však stredných článkov riadenia. „Nikto šéfe, iba akýsi fafr nok s geletou, to bude asi ba čov honelník." „Paskuda ten Geleta, zas po sial zástupcu.“ Bača Geleta, čo aj vedel, že koncom rcka sa patrí rozdat čosi oštiepkov a pareníc svo jim nadriadeným, predsa to len nerád roznášal osobne. „Aspoň ruky si nebudem číer nit pokútnou tradíciou,“ povedal svojim ľuďom, ktorí sa tiež dožadovali, aby aj oni mohli koledovat u svojich. A veď každému prišlo čo-to v živote. Tam okrskár zavrel oči nad tým aj oným, bolo by dobre dat. Aj na odbore výstavby by sa zišlo čosi šuchnút, bude možno treba nejaké povolenie. Aj profesorovi, čo učí mládež. Všelikoho by si bolo treba uctit pred koncom roka, lebo už ide taká doba. Nezavďačíš sa, budú si mysliet, že si proti nim. „Nože zájdi, ty Mliečnlk, ale len k Macovi a dost. Nebudeme na darmožráčov robit." Rozkázal bača honelníkovl čo nosil mliečniky a poštbával ovce do strungy. So syrom mu ešte nedali robit, ale hneď na koledu. A rovno k Macovi... Bolo mu to aj čudné, aj sa tešil z cesty, lebo on st ešte nemyslel, že čin, ktorý mu prikazujú, je krádež. Dokonca nevedel ani o tom, že a] predseda družstva nosí a že nosí aj preto, aby jeho vrchnost mala čo odniest. Odrazu vám bolo pod Tatrami toľko všelijakých nevyhnutných miest, kde bolo treba koledovat pred zimným slnovratom, že sa bačovi pozdávalo, že tých oštiepkov a pareníc a bičíkov-pleteniakov vyrobili menej ako je potreba nadriadených úradníkov. Ej, kdeže sú tie časy, keď chodieval koledovat s kaplánom po chalupách a stačilo iba kriedou naplsat G + M + B. To ako Gašpár + Mellcher + Baltazár. A dary dávali chalupáři, čiže naopak sveta Traja králi sa přišit poklonit Jezultitku a pri tej príležitosti mu doniesli dary. Ich vec, húta Geleta. Lenže to bol ešte feudalizmus a nebolo dozorného výboru a spoločného vlastníctva. Vtedy sa koledovalo ostošest. Ľud síce časom pozabudol, čo tie tri písmená znamenajú, a keď st v dome nemohli spomenút, vraveli: Gašpar + Marišu + Boskal. Tieto veci sa v novšej dobe už dávno prestali písat, lebo každé nasvetsúce jezuľa má koledou-níkov aj tucet a zle by sa cítili, keby prišli na úrad a čo vidia, už ich predbehli. Také zistenia deprimujú. Sprvu ani nie, lebo poniektorí s čistým svedomím niesli len krásne napísané splnenie plánu, ale časom st neodpustili přibalit k listu aj nejaký ten stromček, či vreco krumplí. Ono sa potom ľahšie plán plní, keď človek vie, že má aj vo vrchnosti oporu. Nuž, a tu už kto „skôr príde, ten skôr melie“ má svoju materiálnu zainteresovanost. No a čo sa týka Maca Podtatranského, k nemu ešte aj riaditeľ výrobnej správy si považoval za čest prist pokoledovat, a to spolu s riaditeľom morčích brojlerov. „Od takého Maca veľa záleží, najmä plnenie živočíšnych produktov. Pohubí jalovinu a hneď je zle. Alebo nepohubí a niet potom na koho zvallt vysoké hynuite," uvažoval riaditeľ okresnej správy. Aj tak zle, af tak. Dôležitá je preto synchronizácia medzi výrobnou správou a Útvarom Maca Podtatranského. „Geleta. Nech by len neprišiel koledovat, hneď mu naparím kontrolu košiara a to nähmatkovo a nie podľa ročného plánu kontrol,“ zastrájal sa Maco, obkračujúc gauč a staršie z úradu vyradené vyrezávané kreslá a rozmýšľal, kde dr. Daniel OKÁLI, Llterárnovedný ústav SAV dr. Zdenko NOVÁČEK, riadite! Konzervatória v Bratislave dr. Stanislav SMATLÄK, Literárnovedný ústav SAV Pavel DVOŘÁK, Historický ústav SAV len môžu byt ostatní koledníci? Preto už druhý raz posiela pomocníka pozrtet, či sa ešte koledníci neblížia. „Blížia sa, blížia," pribehol povedat zadychčaný pomocník, ale ich zastavil horár Sojka. A tak si posadali a dali sa do pitia a jedenia. Iba miestny včelár Makovec sa poza kríčky prešmykol a doniesol putienku medu. Už som mii ho aj odobral aj ho vyhrešil, aby si nemyslel, že len tak bez slova zoberieme. Záväzky samozrejme nedoniesol žiadne, tobôž nie splnené." Maco vybehol pred chatu a zdrapil Makovca za plece a zrúkol naňho, čo sa to tam robí. Sprvu nechcel povedat, ale potom z neho vyšlo. Vraj horár Sojka porozprával koledníkom, čo sa už driapali na grúň ku chate na audienciu, ako vraj kdesi-čosi sa povráva, že...“ „čo sa povráva, Makovec, vrav, lebo ti uprostred jedľovej znášky včelín dodrúzgam, uvidíš!“ „Teda ... vraj ako by sa malo objavit v pláne poľovníckeho združenia, že toto ...“ „Tak ty nebudeš hovortt?“ zrúkol Maco, lebo sa mu začalo rozvidnlevat. „Akože plánovaný odstrel. Pre Čedok. Nejaký zahraničný host, pravdepodobne. Ale ja tomu veľmi neverím. Ti zahraniční hostia za moc nestoja." „A keď za moc nestoja, radšej st prišiel s putienkou. Tak je to teda, ty paskuda.“ Pomocník Maca podtatranského napísal teda Geletu + Makovca, neskôr ešte prišiel pomocník od Bundáša, čo mu Maco obstaral vrátnlcké miesto na bitúnku, a to bolo všetko. Ale veď ono sa to ešte ukáže, ako je tc s tým plánovaným odstrelom. Jeduje sa Maco a zrúkne na pomocníka, aby doniesol putienku. Ale toho už tiež nebolo, zdúchol af s ňou kade ľahšie. J. D. VARECHA Fejtón G -h M H- B * Á