Nový Rod, 1928-1929 (VIII/1-10)
1928-09-01 / No. 1
2 Ak bol to sdruženec, mladý brat, sestra, či taký, ktorý je na našich sjazdoch každoročným milým účastníkom, či už taký, ktorý prvý raz sa vpäl do nášho hnutia, z opravdového záujmu, či len zo zvedavosti, — jednako musel sa cítiť povznesené, slávnostne, dotknutý v hlbinách duše. Mohol vidieť krásné súručenstvo nielen mladých s mladými, no i mladých so starými. Mohol sa presvedčiť o tom, ako sdruženecká myšlienka víťazne napreduje a podmaňuje si srdcia už i tam, kde predtým sa k nej stavali s nechuťou, pochybnosťami a odporom. Mohol preciťovať opravdové, krásné bratstvo všetkých v Kristu, ktorý jednako spájal a spája všetkých v jedno. Mohol sa zúčastniť jedinečne pozdvihujúcich chvil spoločných pôct, kde každá tepna svorne bila. Slovom mohol sa cítiť členom silného celku, pre ktorý sladko je žiť a pracovať. A ak to bol napokon niekto, kto nemá k nám kladného vzťahu, alebo ktosi, ked aj nie nepriateísky naladený, ale íahostajný mimostojaci, nemohol sa nepokloniť životnej sile, presvedčivej jednotnosti, mladistvej výbojnosti a pohyblivosti, ktorá burcovala tým tritisícovým zástupom. Nemohol neuznať jeho impozantnú životnú vôíu, ktorú vzbudila evanjelická myšlienka. Áno, bol to sjazd, ktorý dokumentoval. V tomto ohíade bol azda jeden z najzdarilejších, ba akiste má vôbec prvenstvo čo do velkoleposti, ukáznenosti a významu. Dôstojne sa vpäl do jubilejných osláv celoštátnych. Jeho náboženský i národný význam neni dostatočne ocenitelný. Sväz Ev. Mládeže na Slovensku, každé jeho sdruženie a každý jeho člen s hlbokou vrúcnosťou skláňa sa pred milostivým Bohom za ovocie dosavádnej práce. Lebo ved je už viditelné, už broneje. Začiatky prebojované, mrazy ľahostajnosti pustily pod horúcim dychom oddanosti a práce. Týchto niekoľko rokov uplynulo v presvedčovaní, burcovaní, súrení, žial, niekedy aj ostrom a ešte väčší žiaľ, i tam, kde by bolo samozrejmou povinnosťou oboma rukama chopiť sa krásnej a dôležitej náboženskej práce s mládežou. Dnes už, bud ešte raz a stále Bohu vdaka, ktorý to svojim vanutím spôsobil, dnes už, myslím, niet jediného