Nový Rod, 1948 (XXV/1-4)
1948-09-01 / No. 1
ný a pripravovaný, aby mohol byť zasadený ku strojom a do výrobného pása. Štúdium sa v dôsledku špecializácie drobí, človek dnešný je pre svoj odbor dôkladne pripravený, ale uniká mu to všeobecné vzdelanie a jeho hĺbka. To je istý druh amerikanizmu. Technika, civilizácia vývodí nad kultúrou ducha a toto je nezdravá jednostrannosť, v ktorej je mnoho nebezpečenstva! Inteligencia, opravdová vzdelanosť to nie je len vzdelanie odborné, technická pohotovosť a zručnosť, vzdelanie vecné, materiálne, súhrn určitých poznatkov a vedomostí, potrebných pre to ktoré zamestnanie, ale i kultúra duše! Človek nie je a nemôže byť len robotom, pracujúcim automatom. Človek má i dušu a táto je nositeľom tela, ako to správne povedal Ježiš: »duch je, ktorý oživuje, telo nič neprospieva«. Od toho, ako sme naladení, ako myslíme, cítime, ako sa k svojej práci, dielu duchovne staviame, závisieť bude i náš výkon, naše štúdium, naša práca, a to tak kvantitatívne, ako kvalitatívne. Človek je bytosť mravná a musí mať svoj ethos, ak toho nemá, letí do hromady ako kus tela zbaveného kostí. Človek chce sa nielen uplatniť a dokázať v živote, ale má ambíciu zodpovedať si aj vyššie otázky, nadzemské a nadčasové, všeľudské, duchovné a mravné, aby mal pokoj v duši, že nielen zapadol do celku, ktorého je členom a spolupracovníkom a že splnil svoju ľudskú povinnosť, ale že našiel i seba, svoje ja, smysel svojho žitia a bytia! Viem, ako toto vedelo nás trápiť, ako nám nestačilo ani to pozitívne vedenie, podávané na univerzite, ako sme sa vrhali na štúdium problémov etických, sociálnych, sociologických, biologických, pedagogických, psychologických, noetických, ontologických, atď........, len aby sme našli odpoveď na otázky: odkiaľ, načo a prečo sme tuná! Cítili sme, že len až tu si budeme na čistom, budeme hotoví so sebou a v duši uspokojení .... Mám zato, že takéto a podobné nesnádze sú aj vaše, že aj vy bojujete a zápasíte podobne! To sú otázky všeľudské a odveké a kto by sa nimi nezapodieval, koho by ony nezaměstnávaly a trápily ak nie študenta a tobôž akademika! Akademikovi nemôže stačiť to, čo priemernému človekovi. Jeho duchovný záujem musí ísť ďalej a jeho dotazy ešte ďalej, než si ich sám, alebo mu ich, kto, i jeho najučenejší protesor, vie zodpovedať. V tom je charakteristikon akademika a jeho duchovná vyspelosť i hĺbka jeho ducha! Sokrates boľ veľký nielen v tom, že mnoho vedel, že vedel odpovedať svojim žiakom na ich otázky, ale v tom, že sa vedel pýtať! Dvanásťročného Ježiša obdivovali v chráme ani nie tak pre jeho múdre odpovede, ale preto, že ich, skúšajúcich, uvádzal svojimi otázkami do rozpakov. Zamestnávajú a budú vás zamestnávať i tieto otázky a problémy a Nový rod chce vám byť tuná po ruke, chce byť vaším druhom, spoločníkom, starším priateľom, radcom! To je jeho určenie a poslanie! Chce byť rozsievačom Božej známosti, Božieho slova v duše vaše, aby ony našly to, čo potrebujete a po čom túžite, svoju rovnováhu a pokoj, pokoj Boží, ktorý prevyšuje všetok ľudský rozum. c V minulom ročníku každé číslo prinášalo kus svetla a kresťanského pohľadu na ťažké otázky, ktoré vaše mysle zaměstnávaly. Tak chce i ďalej. Prihovárať sa budú k vám z jeho strán starší, ktorí majú už nielen štúdiá, ale i životnú skúsenosť za sebou, aby vám dávali z pokladu duše svojej a zo svojich duchovných známostí a náboženských skúseností. Dnešná doba vyžaduje od nás dôkladnú prípravu pre život a musí aj vám ísť o to, drahí moji, aby ste sa dôkladným štúdiom pre život náležíte pripravili, vedzte však, že vedecká, teoretická príprava nie je ešte všetko! Musí vám ísť aj o to, aby ste boli do života aj nábožensky, duchovne pripravení. To, čo sa vám dostalo nábožensky dosiaľ v škole, v chráme, v sdružení, nie je ešte všetko. Teológia nie je odborom len pre teologov. V Turčianskom Sv. Martine na sjazde našich akademikov pred dvoma rokmi som zdôraznil, že náš akademik, inteligent musí sa snažiť aj teologicky vzdelávať, len takto potom pochopí význam cirkvi, poslanie našich kňazov a čo je to zásada všeobecného kňazstva. Potom i rozdiel medzi kňazom a laikom nebude taký nápadný a starosť o duchovné veci nebude potom len vecou kňazov. Až do nedávna ašpiračne dominovala filozofia. Comteho pozitivistická filozofia i Heglova filozofia ducha a podobne i evolucionizmus, tri myšlienkové filozotické smery, ktoré najviac opanovaly myseľ človeka devätnástého storočia, teologii, náboženstvu vyhradzovaly časové omedzenú, dočasnú úlohu, len v istom vývojovom štádiu .... Dnes však pozorovať, že to bola prenáhlená sebadôvera, prílišný optimizmus vedy a filozofie a že sa vo svojej dôvere, či viere nadmieru precenila! Dnešného človeka ľudská múdrosť už nevie a nestačí uspokojiť, filozoíia priviedla ho na hranicu svojich možností, kde mu ostáva, alebo stratiť sa v choase mienok a náhľadov, prípadne zakapať v skepticizme, alebo obrátiť sa k viere, nádeji a životu, k Bohu — prameňu všetkého žitia a bytia! Načas možno existovať i v inditerentnosti a netečnosti, je otázkou však, či je to život také živorenie! Život plný a opravdový. Ak sa dnes požaduje od inteligenta, aby bol na svoju prácu vecne čím najlepšie pripravený, žiada sa podobne, aby aj v duchovnom ohľade bol na patričnej výške, aby bol nielen vzdelancom, ale aj duchovne vynikajúcou osobnosťou a charakterom a takým bude, keď bude kresťanom nielen naoko a matrikovým príslušníkom cirkvi, ale kresťanom povedomým a živým údom cirkvi — tela Kristovho .... K takémuto rastu a dospievaniu chce vám dopomáhať i váš, náš Nový rod. Čítajte si ho so záujmom, predplácajte, rozširujte a predkladajte mu i svoje otázky a trudy svojich zápasov a bojov, čo O 2