Nový Rod, 1948 (XXV/1-4)

1948-09-01 / No. 1

ný a pripravovaný, aby mohol byť zasadený ku strojom a do výrobného pása. Štúdium sa v dôsledku špecializácie drobí, člo­vek dnešný je pre svoj odbor dôkladne priprave­ný, ale uniká mu to všeobecné vzdelanie a jeho hĺbka. To je istý druh amerikanizmu. Technika, ci­vilizácia vývodí nad kultúrou ducha a toto je ne­zdravá jednostrannosť, v ktorej je mnoho nebez­pečenstva! Inteligencia, opravdová vzdelanosť to nie je len vzdelanie odborné, technická pohotovosť a zruč­nosť, vzdelanie vecné, materiálne, súhrn určitých poznatkov a vedomostí, potrebných pre to kto­ré zamestnanie, ale i kultúra duše! Človek nie je a nemôže byť len robotom, pra­cujúcim automatom. Človek má i dušu a táto je nositeľom tela, ako to správne povedal Ježiš: »duch je, ktorý oživuje, telo nič neprospieva«. Od toho, ako sme naladení, ako myslíme, cítime, ako sa k svojej práci, dielu duchovne staviame, závisieť bude i náš výkon, naše štúdium, naša prá­ca, a to tak kvantitatívne, ako kvalitatívne. Človek je bytosť mravná a musí mať svoj ethos, ak toho nemá, letí do hromady ako kus tela zbaveného kostí. Človek chce sa nielen uplatniť a dokázať v ži­vote, ale má ambíciu zodpovedať si aj vyššie o­­tázky, nadzemské a nadčasové, všeľudské, du­chovné a mravné, aby mal pokoj v duši, že nielen zapadol do celku, ktorého je členom a spolupra­covníkom a že splnil svoju ľudskú povinnosť, ale že našiel i seba, svoje ja, smysel svojho žitia a bytia! Viem, ako toto vedelo nás trápiť, ako nám ne­stačilo ani to pozitívne vedenie, podávané na univerzite, ako sme sa vrhali na štúdium problé­mov etických, sociálnych, sociologických, biolo­gických, pedagogických, psychologických, no­etických, ontologických, atď........, len aby sme našli odpoveď na otázky: odkiaľ, načo a prečo sme tuná! Cítili sme, že len až tu si budeme na čistom, budeme hotoví so sebou a v duši uspo­kojení .... Mám zato, že takéto a podobné nesnádze sú aj vaše, že aj vy bojujete a zápasíte podobne! To sú otázky všeľudské a odveké a kto by sa nimi nezapodieval, koho by ony nezaměstnávaly a trá­pily ak nie študenta a tobôž akademika! Akade­mikovi nemôže stačiť to, čo priemernému člove­kovi. Jeho duchovný záujem musí ísť ďalej a jeho dotazy ešte ďalej, než si ich sám, alebo mu ich, kto, i jeho najučenejší protesor, vie zodpovedať. V tom je charakteristikon akademika a jeho du­chovná vyspelosť i hĺbka jeho ducha! Sokrates boľ veľký nielen v tom, že mnoho vedel, že ve­del odpovedať svojim žiakom na ich otázky, ale v tom, že sa vedel pýtať! Dvanásťročného Ježiša obdivovali v chráme ani nie tak pre jeho múdre odpovede, ale preto, že ich, skúšajúcich, uvádzal svojimi otázkami do rozpakov. Zamestnávajú a budú vás zamestnávať i tieto otázky a problémy a Nový rod chce vám byť tuná po ruke, chce byť vaším druhom, spoločníkom, starším priateľom, radcom! To je jeho určenie a poslanie! Chce byť rozsievačom Božej známosti, Božieho slova v duše vaše, aby ony našly to, čo potrebujete a po čom túžite, svoju rovnováhu a pokoj, pokoj Boží, ktorý prevyšuje všetok ľudský rozum. c V minulom ročníku každé číslo prinášalo kus svetla a kresťanského pohľadu na ťažké otázky, ktoré vaše mysle zaměstnávaly. Tak chce i ďalej. Prihovárať sa budú k vám z jeho strán starší, kto­rí majú už nielen štúdiá, ale i životnú skúsenosť za sebou, aby vám dávali z pokladu duše svojej a zo svojich duchovných známostí a náboženských skúseností. Dnešná doba vyžaduje od nás dôkladnú prí­pravu pre život a musí aj vám ísť o to, drahí moji, aby ste sa dôkladným štúdiom pre život náležíte pripravili, vedzte však, že vedecká, teoretická príprava nie je ešte všetko! Musí vám ísť aj o to, aby ste boli do života aj nábožensky, duchovne pripravení. To, čo sa vám dostalo nábožensky do­siaľ v škole, v chráme, v sdružení, nie je ešte vše­tko. Teológia nie je odborom len pre teologov. V Turčianskom Sv. Martine na sjazde našich aka­demikov pred dvoma rokmi som zdôraznil, že náš akademik, inteligent musí sa snažiť aj teologicky vzdelávať, len takto potom pochopí význam cir­kvi, poslanie našich kňazov a čo je to zásada vše­obecného kňazstva. Potom i rozdiel medzi kňa­zom a laikom nebude taký nápadný a starosť o duchovné veci nebude potom len vecou kňazov. Až do nedávna ašpiračne dominovala filozo­fia. Comteho pozitivistická filozofia i Heglova fi­lozofia ducha a podobne i evolucionizmus, tri myšlienkové filozotické smery, ktoré najviac opa­novaly myseľ človeka devätnástého storočia, teo­logii, náboženstvu vyhradzovaly časové ome­­dzenú, dočasnú úlohu, len v istom vývojovom štádiu .... Dnes však pozorovať, že to bola pre­náhlená sebadôvera, prílišný optimizmus vedy a filozofie a že sa vo svojej dôvere, či viere nad­mieru precenila! Dnešného človeka ľudská múdrosť už nevie a nestačí uspokojiť, filozoíia priviedla ho na hrani­cu svojich možností, kde mu ostáva, alebo stratiť sa v choase mienok a náhľadov, prípadne zaka­pať v skepticizme, alebo obrátiť sa k viere, ná­deji a životu, k Bohu — prameňu všetkého žitia a bytia! Načas možno existovať i v inditerentnosti a netečnosti, je otázkou však, či je to život také ži­vorenie! Život plný a opravdový. Ak sa dnes požaduje od inteligenta, aby bol na svoju prácu vecne čím najlepšie pripravený, žiada sa podobne, aby aj v duchovnom ohľade bol na patričnej výške, aby bol nielen vzdelan­com, ale aj duchovne vynikajúcou osobnosťou a charakterom a takým bude, keď bude kresťanom nielen naoko a matrikovým príslušníkom cirkvi, ale kresťanom povedomým a živým údom cirkvi — tela Kristovho .... K takémuto rastu a dospievaniu chce vám do­pomáhať i váš, náš Nový rod. Čítajte si ho so zá­ujmom, predplácajte, rozširujte a predkladajte mu i svoje otázky a trudy svojich zápasov a bojov, čo O 2

Next