Obzor, 1866 (IV/1-36)

1866-02-25 / No. 6

© — Tento časopis vychádza : | 5, 15 a 25-ho každého a V Skalici, dňa 25 februára 1866. Ročník IV. mesiaca. © © v vo s? a Ode Predplatná cena s poštou: | na celý rok 3 zlaté r. polročná 1 zl. 50 kr. pre Gofpodárfímo, vemejlo a domácí život. Slovo o menkách. Boli sme z viacej strán, menovite zase tieto dni od jednoho z vet. pánov mešťanov liptovských, a síce „menom mnohých“ požiadani, aby sme v Odzore u­­verejnili stručné a prostorozumné pojednanie 0 m en­­kách či tak zvaných veksloch (od nemeckého názvu Wechsel). Užívanie totiž menkových úpisov rozširuje sa už i medzi obchodníky a priemyselníky našimi, ale pravda mnohým na citlivú škodu preto, že alebo menku vydávajúci, alebo tento úpis prijímajúci jednotlivec velikú prísnosť menkových zákonov nepozná, a tak tedy do všakových ťažko­­stí upadá, ktorýmby bol nepochybne vyhnul, keby o povahe menky jakú takú vedomosť mal. A preto spomenutý m žiadosťam rodáckym vďačne za dosť činíme, pri tom zjavnom osvedčení: že my tu celé menkové právo prednášať nechceme a nemôže­­me, a tak obmedzíme sa na nevyhnutne potre: bné vedomosti o menkách. Po samom predku strany pôvodu týchto dl­­žobných úpisov. Za starodávna nebolo žiadnych p e­­nazi papierových: preto i posielanie vätšej sum­­my peňažitej v samom striebre alebo v zlate bolo nepohodlné, ba často i veľmi nebezpečné. Tali­­anski kupci vymysleli tedy v 14-tom. storočí *) krá­­tke dlžobné úpisy, ktorými zaväzoval sa jeden kupec 1325. *) Najdávnejšia, do dnešku známa, v odpise zachovaná menka vydaná bola v meste Miláne roku druhému, že na túto listinu v ustanov ený deň istú sumu peňažitú v hotove vyplatí. Takýto úpis nosil pôvodné taliansko meno cambio (od talianskeho ča­­soslova cambiare, t. j- zameniť) a kupci, na vel­­ trhy udúci, nepotrebovali celé truhlice fata a striebra so sebou vláčiť, ale naplnili svoju tobólku m en k a­­mi, ktoré známi kupci medzi sebou radi prijímali, znajúc, že poneváč ten obchodník „na dobrých no­­hách“ stojí, kedy koľvek bude hotový, svoju m e n­­ku hotovými peniazmi nazpak vymeniť. Roz­­pomienka na taliansky pôvod menkových úpisov za­­chovala sa do dnešku vo všelijakých názvoch a © menách, s vydávaním men ky spojených, ktoré dolu nižšie spomínať budeme. — Takto vyzeraly prvé menky , behom ale času, najme keď v 16 storočí do (užitku prišlo predávanie menky osobám tretím, trebas prvému vydavateľovi menky docela nezná­­mym: povstalo z obyčaja toho zvláštno menkové právo, ktoré podľa rozličných krajín i všakové zákonné predpisy malo. V tom ale srovnávajú sa všetky práva menkové, že vyberanie dlžoby men­­kovej možno najkratšími cestami, v bezohľadnej snosti predpisujú. — A teraz už k veci samej ! 1. Rozličné názvy, z výdania menky pošlé. Menka *) je listina, ktorou zavázuje sa niekto, *) Názov menka (česky směnka) pochodí od slova meniť, že totiž v uloženú dobu táto listina premeniť sa má v hotové peniaze; to isté značí nemecký názov Wechsel, alebo madar­­ské váltó. V novovekej latinčine nosí menka názov (ev dne talianšky) cambium, p. cambiales,

Next