Obzor, 1883 (XXI/2-36)
1883-05-30 / No. 15
Tento časopis vychádza : | 10., 20. a 30. každého mesiaca. Reklamácie u svojej pošty. Jednotlivé čísla 10 kr. Číslo 15. ALL FL L P POPP PO PPTP PPTP FFF FZZ U Noviny V Turč. Sv. Martine, dňa 30. mája 1883. sa Predplatná cena s poštou: 3 $ celoročne 3 zl., polročne 1 zl. 50 kr.) pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. Ročník XXI. III. Útočistie remeselníkov a roľníkov. V článku č. 13. tohto časopisu „účastinársky mlyn“ nadpísanom, pripomína sa, že v Žiline pomýšľajú sriadiť pivovár, garbiareň a t. p. — Opatrné toto a chvályhodné zamýšľanie dáva mi podnet vct. pp. remeselníkov a hospodárov vyzvať, aby vo vlastnom svojom záujme nepremeškávali terajšiu dobu spolkovitosti použiť ku sriaďovaniu sa do spolkov vzájomno-účastinárskych. „Čo sa ty chceš miešať medzi remeselníkov a jim predpisovať čo robiť majú, veď si nie remeselníkom.“ Riekne takto niektorý p. majster. © — Ja síce povolaním svojim som kňaz, nasledovne zo života a pôsobenia remeselníckeho iba toľko zkúsenosti som si nadobudnúl, nakoľko som synom remeselníka. Môj drahý otec mňa za liet chlapčenských a mládeneckých priťahoval k syojmu mydlárskemu remeslu, tu i tu ku práci v zahrade a poli, postávať mi nedal. Takto nadobudnul som si náklonnosť ku práci, ktorej sa neštítim ani teraz v pokročilejšom veku. K tomu, pilným čítaním spisov, menovite výtečnej „Kroniky práce,“ nadobudnul som si, keď aj nie zručnosti ku konaniu práce a kunštov remeselníckych, no predsa istého zdravého názoru, jako by sa to a oné remeslo zdarne pestovať a pracujúcim slušne odmieňať mohlo. Čo sa týče poľného hospodárstva a zahradníctva, nadobudnul som a domáham sa i ďalej nadobúdať si nových zavše nauk a potrebnej k výkonu zručnosti. A tak ct. pp. bratia remeselnícki a roľnícki s dôverovaním ráčte prijať nasledujúce moje — úprimne mienené — slová: ľudia za ziskom vždy túžievali a túžievať za nim neprestanú : zvlášte za novších časov mnoho jesto podnikavých ľudí, ktorí všetko poda zaujať, zo všetkého koristiť, iných prácu výlučne vo vlastný svoj prospech obrátiť sobectvom vedení — sa vynasnažujú bez toho, žeby oni sami dajakú namáhavú telesnú — hmotnú — prácu vykonávali. Dostatočne známo je, že verejné napospol, i súkromné často, stavby podujímajú ľudia takí, ktorí varechu a mlat murársky, pílu, tešľu a sekeru tesársku sotva vedia zručne vziať do ruky. Znám krajčírskeho majstra, znám o pánoch a židoch, čo garbiarne majú; oni s tovarišmi (znalcami garbiarskeho remesla) nepracujú. Znám obce, v ktorých panské poľné majetky držia v prenájme dostehovalí cudzí ľudia, no občania tamejší zrábäjú jim prenajaté role. Či, keď i vy toto zkusujete, toto vidíte, takto konáte — vy pp. remeselníci a roľníci — či — reku — z nemotornosti a nerozvažitosti samých seba nemali by ste posúdiť? Či si s bôľom srdca nemáte pripomínať to staro-slovenské príslovie: „my držíme ražen, cudzí jedia pečienku!?“ = 15