Obzor, 1883 (XXI/2-36)

1883-04-20 / No. 11

< Tento časopis. v vychádza : 10., 20. a 30. každého mesiaca. Reklamácie u-svojej pošty. DANS SAGE DEŇ PNP DP pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. % Císlo 11. V Turč. Sv. Martine, dňa 20. če 1883. Ročník XXI. ZFP LSP PPS SPP TTT FZ FF FFZFZFT Noviny „Pr edplatná cena s (s poštou: celoročne 3 zl., polročne 1 zl. 50 kr. ; TENO čísla 10 kr. ? PSN AISI SPINAS ASS SPIES" VV VV Útočistie biedneho ľudu. Od dávna ozývajú sa hlasy tu starostlivej vrchosti, tu úprimných ľudu priateľov za sria­­ďovanie spolkových sýpok, takrečených obilných sporitelníc; menovite vel. duchovenstvu odporučovalo sa zakladanie blahočinných týchto ústavov. Bohužiaľ, slová tieto. málo kde nachádzame uskutočnené Vzdor tomu, že nieraz nedostatok obilia za­­stihnúl i tie ináč úrodné a požehnané dolniacke kraje : vzdor tomu, že vrchovaté kraje horňouhorské temer rok čo rok nevychádzajú z biedy : vzdor tomu, že nám už i tie biblické deje pro­­zreteľnú starostlivosť Jozefa úle os v krásnom príklade pred oči staväjú, za jednu v prednoví požičanú mieru zbožia chu­­dobný človek musí v jaseň i viac než dve miery vypredať, aby požičku navrátiť mohol: daniu spolkových obilníc. (jako trefne v Nesluši spolkovú sypáreň pomenovali), prečo pravím, takéto útočištia nie sú aspoň len vzdor tomu, že sa to častejšie opakuje, že predsa neprikročuje sa všeobecne ku zakla­­A čo je toho príčinou, že tieto „útočištia“ v krajoch horniackych, (kde bieda a nedostatok temer každoročne premnohých sužujú), zariadené ? Že sa neuviedly napospol spolkové sýpky, sú na príčine a) naši pospolití ľudia a b) jeho vodcovia. Ľud náš bočí od každej novej veci: je ne­­dôverčivý a — pre svoju biedu — neobetivý na veci, ktoré nevyzkúsil vopred. Vodcovia ľudu, predstavení svetskí a duchovní - nechcú zas boriť sa s ťažkosťami, jaké sú s každým podnikom spojené, zvlášte na počiatku, a (povedzme si úprimne čistú pravdičku, no ale preto priateľmi si zostaňme) jestli niet pri takom podniku, pri takej prácičke dobrých diurnov, výhľadu na dobrý osoh a mastnú oročku (česť výnimkám!), nuž sa s takou ani len vo sne zapodievať nechcejú. A predsa ktože má 0 ten biedny ľud — ktorý ako nejaké decko ani nevie, čoby mu mohlo ku pro­­spechu slúžiť — sa postarať, keď nie občiansky úrad alebo cirkevní predstavení? Nieto tu žiadnej platnej výhovorky, ani zo strany cirkevných, ani zo strany svetských obec­­ných predstavených. Obe tieto predstavenstvá po­­vinné sú — viazané súc kresť. náboženstvom — konať skutok milosrdenstva: lačných krmiť, t.j. o biednych sa starať, aby hladom nehynúli. A keď už i krajinský zákon nakladá, že každá obec povinná je svojich núdznych vydržať: teda dvojnásobne sú viazaní tak cirkevní, jako aj občanskí predstavení starať sa o odstránenie hladu a biedy. 11

Next