Obzor, 1883 (XXI/2-36)
1883-04-20 / No. 11
< Tento časopis. v vychádza : 10., 20. a 30. každého mesiaca. Reklamácie u-svojej pošty. DANS SAGE DEŇ PNP DP pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. % Císlo 11. V Turč. Sv. Martine, dňa 20. če 1883. Ročník XXI. ZFP LSP PPS SPP TTT FZ FF FFZFZFT Noviny „Pr edplatná cena s (s poštou: celoročne 3 zl., polročne 1 zl. 50 kr. ; TENO čísla 10 kr. ? PSN AISI SPINAS ASS SPIES" VV VV Útočistie biedneho ľudu. Od dávna ozývajú sa hlasy tu starostlivej vrchosti, tu úprimných ľudu priateľov za sriaďovanie spolkových sýpok, takrečených obilných sporitelníc; menovite vel. duchovenstvu odporučovalo sa zakladanie blahočinných týchto ústavov. Bohužiaľ, slová tieto. málo kde nachádzame uskutočnené Vzdor tomu, že nieraz nedostatok obilia zastihnúl i tie ináč úrodné a požehnané dolniacke kraje : vzdor tomu, že vrchovaté kraje horňouhorské temer rok čo rok nevychádzajú z biedy : vzdor tomu, že nám už i tie biblické deje prozreteľnú starostlivosť Jozefa úle os v krásnom príklade pred oči staväjú, za jednu v prednoví požičanú mieru zbožia chudobný človek musí v jaseň i viac než dve miery vypredať, aby požičku navrátiť mohol: daniu spolkových obilníc. (jako trefne v Nesluši spolkovú sypáreň pomenovali), prečo pravím, takéto útočištia nie sú aspoň len vzdor tomu, že sa to častejšie opakuje, že predsa neprikročuje sa všeobecne ku zaklaA čo je toho príčinou, že tieto „útočištia“ v krajoch horniackych, (kde bieda a nedostatok temer každoročne premnohých sužujú), zariadené ? Že sa neuviedly napospol spolkové sýpky, sú na príčine a) naši pospolití ľudia a b) jeho vodcovia. Ľud náš bočí od každej novej veci: je nedôverčivý a — pre svoju biedu — neobetivý na veci, ktoré nevyzkúsil vopred. Vodcovia ľudu, predstavení svetskí a duchovní - nechcú zas boriť sa s ťažkosťami, jaké sú s každým podnikom spojené, zvlášte na počiatku, a (povedzme si úprimne čistú pravdičku, no ale preto priateľmi si zostaňme) jestli niet pri takom podniku, pri takej prácičke dobrých diurnov, výhľadu na dobrý osoh a mastnú oročku (česť výnimkám!), nuž sa s takou ani len vo sne zapodievať nechcejú. A predsa ktože má 0 ten biedny ľud — ktorý ako nejaké decko ani nevie, čoby mu mohlo ku prospechu slúžiť — sa postarať, keď nie občiansky úrad alebo cirkevní predstavení? Nieto tu žiadnej platnej výhovorky, ani zo strany cirkevných, ani zo strany svetských obecných predstavených. Obe tieto predstavenstvá povinné sú — viazané súc kresť. náboženstvom — konať skutok milosrdenstva: lačných krmiť, t.j. o biednych sa starať, aby hladom nehynúli. A keď už i krajinský zákon nakladá, že každá obec povinná je svojich núdznych vydržať: teda dvojnásobne sú viazaní tak cirkevní, jako aj občanskí predstavení starať sa o odstránenie hladu a biedy. 11