Obzor, 1884 (XXII/1)
1884-01-10 / No. 1
spolky hospodárske. Za to aj kvitnú tam hospodárstva jako u veľkých tak aj u malých statkárov. U nás? — Poneváč nechceme knihy, noviny čítať, pokroku hospodárskemu sa priáčať; poneváč naše stoličné spolky hospodárske -— s malou čestnou výnimkou — nepracujú opravdivo na dvíhaní všestrannom hospodárstev či väčších či menších, preto vychádzajú nielen škvarky sedliacke, ale aj ozrutné panstvá na — bubon! Aby sme sa my Slováci na príklade iných, menovite naších pobratimov učili, aby sme sa presvedčili, že i nám je svrchovane treba jednak spolčovať sa, jednak i poučovať sa novinami hospodárskymi ku dosiahnutiu väčších úspechov — užitkov — z gazdovstva domáceho i poľného, podávam tu z č. 23. „Gospodarskeho listu,“ orgánu horv.-slav. gospodárskoga družstva u Zagrebu Výťah zo zprávy o účinkovaní spravujúceho výboru „horv.slav. hospodárskeho družstva“ na r. 1883. Rok tento, všeobecne rečeno, bol aspoň pre daktoré články hospodárske priaznivejší od predošlých, vo ktorých totiž hlavný hospodársky dôchodok z vinárstva bol veľmi nepriaznivý. Následkom príhodnejšej jarnej doby boly lúky t. roku 0 mnoho úrodnejšie, nežli minulého a nech neskoršia suchota neprekáža zrastu trávin, bola by aj kosba otavy značne lepšia. Suchá letná doba uspiešila dozrievanie kukurice, najmä ale hrozna, ohľadom ktorého možno rok tento počitovať medzi najlepšie z minulých desiatich. Hrozno malo cukroviny 18—22%, bolo zdravé a dobre vyvinuté. Podobne priaznivo vydarily sa ozimény, kdežto Jariny neboly najlepšie. Družstvo i tohoto roku usilovalo sa pokrok hospodársky v krajine všemožne napomáhať, s pomocou podružníc (filiálnych spolkov) a s prispievaním„snemu („sabora“) a vlády, z ktorých tamten povolil na tento (1883) rok na ciele hospodárske úhrn vo výške dosiaľ ešte nikdy tak značnej, t. j. 30.000 zl. V účinkovaní svojom ale hatené bolo družstvo mimoriadne neprajnými roku tohoto okolnosťami. Tak menovite stalo sa s trhom vínovým („vinski sajam“). Ustanovizeň táto vstúpila do života tu r. 1880., ale už r. 1882. bol výsledok nie celkom uspokojujúci, hlavnou príčinou toho boly stále nepriaznivé roky vínové v poslednom desaťročí. Napriek tomu odbor porobil potrebné poriadky, aby sa ten trh aj tohoto (1833) roku v apríli vydržiaval. Snaha jeho však nedošla žiadúcneho cieľa, keď z 15.000 kusov rozposlaných prihláseniek, sotva 20 kusov dostal nazad s príhlasom vína na predaj a keď sa zo všetkých dopisov uvidelo, že pre vonkajší obchod nebolo vôbec na dostač oddajného, pre vývoz spôsobného vína. Odbor teda odložil podnik ten na budúci (bež.) rok a uzavrel zariadiť na tento (1883) rok miesto toho vínového trhu výstavku hrozna a ovocia na jaseň v Záhrebe pre podružnice stolice záhrebskej. Neprajné pomery ale, ktoré práve na ten čas v krajine našej neočakávane nastúpily, zapríčinily odročenie aj tohoto pohybu. -K obhájeniu záujmov nášho vinárstva spravujúci odbor vyzvaný vládou, sostavil osnovu zákona 0 víne a vínu podobných nápojoch, ktorý má sa predložiť snemu, aby sa vinári naši ochránili pred konkurrenciou (predávaním) vín strojených,.neprirodzených. Taktiež hájil odbor úsilne nariadenie straniva zákazu predávania liehovín (silice) na pitie, keď zo strany obchodníkov predostrené bolo vláde proti nemu znejúce osvedčenie, snažiac sa tak z jednej strany usnadniť — umožniť — naším hospodárom pálenie slivovice, z druhej strany ale zachrámiť národ dľa možnosti pred hmotnou i mravnou zkazou, jakú mu najviac zapríčiňuje požívanie takéhoto lacného a silného nápoia. Ďalej predostrel odbor vláde prosbu a osnovu nariadenia pre zamedzenie choroby viničných kmenov „peronospora vitis,“ jaká sa vo viacej vinohradoch menovite okolia záhrebského ukázala a vláda ihneď rozoslala ten návod na všetky stolice. Taktiež odborom zo starého prepracovaný, opravený a doplnený „poriadok vinohradský“ strany viničných strážcov a vincúrov, bude od vlády snemu predložený. Z poverenia predošlej skupštiny spravujúci odbor staral sa o to, jakým spôsobom dala by sa nahradiť ztrata, ktorú niektoré vidieky vo vinohradoch utrpely nákazou révovej vošky. A prezkúmajúc patričné vinohrady, jich pôdu a iné okolnosti, ohľadom na zdarené pokusy dolného Štýrska, uzavrel požiadať vládu, aby sa v okolí nákazou postíženom nasadil chmel na jednom jutre zeme, jako prvý pokus nového výrobku pre naších hospodárov. Návrh ten vláda prijala a v prípade zdaru, budú sa môcť ztadiaľ bezplatne dostávať sadníky pre nové „chmeľové násady.“ Na vyzvanie kr. povereníka bar. Ramberga, straniva spôsobu, jakým by sa národ náš najskoršie a najľahšie mohol poučiť o lepšom hospodárstve, spravujúci odbor odporučil pokračovacie čili opakujúce a večerné poučovanie pri hospodárskych podružnicách, nájmů v nedele a sviatky, spolu ale aj, aby sa uviedly praktické — výkonne — naukobehy pre sedliakov zvlášte tam, kde sú príhodné na to vinohrady, ovocné sady a iné hospodárstva, kdeby sedliaci za miekoľko dní čerpať mohli praktické poučenie o najdôležitejších výkonoch — prácach — W- nárskych a ovocinárskych. Tým cielom odstúpil tiež odbor kus z pozemku pre pokusy hospodárske slúžiaceho, aby sa na ňom sriadila vzorná zahrada pre pripravovancov učiteľských, ktorí by sa tam oboznamovali so sriaďovaním školskej zahrady a dostávali praktickú úpravu v rozličnom odvetví hospodárstva, menovite vo vinohradárstve, zahradníctve a ovocinárstve. Aby sa dobytkárstvo čím lepšie pestovať a zvlášte seno zamúlené — poplavené — bezškodne na krm upotrebovať mohlo, obrátil sa odbor na vládu, aby sa zase uviedla do pre-